Sú kapely, ktoré hrajú od začiatku v tej istej zostave. A potom sú kapely, ktoré majú za sebou búrlivú históriu plnú odchodov a návratov. Do tejto kategórie patria aj Deep Purple.
„Rodostrom Deep Purple nie je strom, ale džungľa,“ povedal pre .týždeň basgitarista Roger Glover v roku 2006 pri príležitosti koncertov v Bratislave a Košiciach. A naozaj, personálne zmeny v Deep Purple sú také spletité, že jednotlivé zostavy sa pre lepšiu orientáciu oficiálne číslujú.
.rokenrol, blues, klasika
Za klasickú sa považuje zostava číslo dva, ktorú tvorili spevák Ian Gillan, gitarista Ritchie Blackmore, klávesista Jon Lord, basgitarista Roger Glover a bubeník Ian Paice. Táto britská partia sa kompletne predstavila na štvrtom štúdiovom albume Deep Purple In Rock z roku 1970 a vydržala do roku 1973. Nebol to dlhý čas, ale Deep Purple stihli vydať štyri štúdiové albumy (okrem spomínaného In Rock ešte Fireball, Machine Head a Who Do We Think We Are) a stali sa jednou z najvplyvnejších kapiel. Spolu s Black Sabbath a Led Zeppelin tvorili takzvanú veľkú hardrockovú trojku, od ktorej sa až dodnes dajú odvodiť v podstate všetky tvrdšie rockové kapely.
Deep Purple boli originálni napríklad v tom, ako dokázali spojiť rokenrolovú energiu, bluesovú zemitosť a vplyvy klasickej hudby. Ich charakteristickými znakmi sa stal vypätý vokál Iana Gillana (ten ako recept na závratné výšky v skladbe Child In Time zo žartu uvádzal vypasované nohavice) a vzrušujúce dialógy, súboje či prekáračky Blackmorovej gitary a Lordovho hammond organu.
Klasická zostava však zakapala na vnútorné rozbroje a v zostave číslo tri už za mikrofónom stál David Coverdale (neskôr hviezda vlastnej kapely Whitesnake) a od basgitary mu spevácky zdatne sekundoval Glenn Hughes, milovník funku a soulu. Bola to ničo iné, ale dnes sa aj skalní fanúšikovia zhodnú, že to predsa len stále boli Deep Purple.
.s Morsom a Aireym
Na personálnych rošádach „Párplov“ je zaujímavé, že klasická zostava sa dala dokopy ešte dvakrát, s veľkou slávou v 80. rokoch a menej úspešne v 90. rokoch. To je však už dávno minulosť. V roku 1994 priniesol do kapely novú energiu usmievavý americký gitarista Steve Morse (absolútny protiklad večne zamračeného Ritchieho Blackmora) a od roku 2002 fungujú Deep Purple v zostave číslo osem, kde post klávesistu zastáva ďalší rockový veterán Don Airey. „Klasickí“ predchodcovia Morsa a Aireyho sa venujú vlastným projektom a zhodou okolností sme ich tohto roku mohli oboch zažiť na koncertoch v Bratislave. Gitarista Ritchie Blackmore sa zbláznil do renesančnej hudby a spolu so svojou manželkou, speváčkou Candice Night má kapelu Blackmore's Night, klávesista Jon Lord sa zaoberá najmä vážnou hudbou a koncertuje s orchestrami.
Na rozdiel od svojich bývalých spoluhráčov sa Deep Purple držia hardrockového kopyta. Ich posledné albumy Bananas (2003) a Rapture Of The Deep (2005) sú príjemné, no už nie vzrušujúce ako kedysi. Deep Purple sa s novým albumom neponáhľajú, v podstate pokračujú v rovnakom turné, s akým boli na Slovensku pred tromi rokmi, takže nie je ťažké uhádnuť, čo nás čaká 3. mája v bratislavskom NTC. Pár skladieb z albumu Rapture Of The Deep, ktoré bavia viac kapelu ako publikum, a najmä klasické hity Smoke On The Water, Strange Kind Of Woman alebo Black Night, kde má Ian Gillan vyrátané každé nadýchnutie a každý krok, aby vládal dospievať do konca koncertu.
Diagnóza rockoví dinosauri? Áno. No keď vidíte, ako Steve Morse a Roger Glover s úsmevmi na tvárach komunikujú pohľadmi medzi sebou aj s publikom, je vám jasné, že taká radosť z hudby sa zahrať nedá.
„Rodostrom Deep Purple nie je strom, ale džungľa,“ povedal pre .týždeň basgitarista Roger Glover v roku 2006 pri príležitosti koncertov v Bratislave a Košiciach. A naozaj, personálne zmeny v Deep Purple sú také spletité, že jednotlivé zostavy sa pre lepšiu orientáciu oficiálne číslujú.
.rokenrol, blues, klasika
Za klasickú sa považuje zostava číslo dva, ktorú tvorili spevák Ian Gillan, gitarista Ritchie Blackmore, klávesista Jon Lord, basgitarista Roger Glover a bubeník Ian Paice. Táto britská partia sa kompletne predstavila na štvrtom štúdiovom albume Deep Purple In Rock z roku 1970 a vydržala do roku 1973. Nebol to dlhý čas, ale Deep Purple stihli vydať štyri štúdiové albumy (okrem spomínaného In Rock ešte Fireball, Machine Head a Who Do We Think We Are) a stali sa jednou z najvplyvnejších kapiel. Spolu s Black Sabbath a Led Zeppelin tvorili takzvanú veľkú hardrockovú trojku, od ktorej sa až dodnes dajú odvodiť v podstate všetky tvrdšie rockové kapely.
Deep Purple boli originálni napríklad v tom, ako dokázali spojiť rokenrolovú energiu, bluesovú zemitosť a vplyvy klasickej hudby. Ich charakteristickými znakmi sa stal vypätý vokál Iana Gillana (ten ako recept na závratné výšky v skladbe Child In Time zo žartu uvádzal vypasované nohavice) a vzrušujúce dialógy, súboje či prekáračky Blackmorovej gitary a Lordovho hammond organu.
Klasická zostava však zakapala na vnútorné rozbroje a v zostave číslo tri už za mikrofónom stál David Coverdale (neskôr hviezda vlastnej kapely Whitesnake) a od basgitary mu spevácky zdatne sekundoval Glenn Hughes, milovník funku a soulu. Bola to ničo iné, ale dnes sa aj skalní fanúšikovia zhodnú, že to predsa len stále boli Deep Purple.
.s Morsom a Aireym
Na personálnych rošádach „Párplov“ je zaujímavé, že klasická zostava sa dala dokopy ešte dvakrát, s veľkou slávou v 80. rokoch a menej úspešne v 90. rokoch. To je však už dávno minulosť. V roku 1994 priniesol do kapely novú energiu usmievavý americký gitarista Steve Morse (absolútny protiklad večne zamračeného Ritchieho Blackmora) a od roku 2002 fungujú Deep Purple v zostave číslo osem, kde post klávesistu zastáva ďalší rockový veterán Don Airey. „Klasickí“ predchodcovia Morsa a Aireyho sa venujú vlastným projektom a zhodou okolností sme ich tohto roku mohli oboch zažiť na koncertoch v Bratislave. Gitarista Ritchie Blackmore sa zbláznil do renesančnej hudby a spolu so svojou manželkou, speváčkou Candice Night má kapelu Blackmore's Night, klávesista Jon Lord sa zaoberá najmä vážnou hudbou a koncertuje s orchestrami.
Na rozdiel od svojich bývalých spoluhráčov sa Deep Purple držia hardrockového kopyta. Ich posledné albumy Bananas (2003) a Rapture Of The Deep (2005) sú príjemné, no už nie vzrušujúce ako kedysi. Deep Purple sa s novým albumom neponáhľajú, v podstate pokračujú v rovnakom turné, s akým boli na Slovensku pred tromi rokmi, takže nie je ťažké uhádnuť, čo nás čaká 3. mája v bratislavskom NTC. Pár skladieb z albumu Rapture Of The Deep, ktoré bavia viac kapelu ako publikum, a najmä klasické hity Smoke On The Water, Strange Kind Of Woman alebo Black Night, kde má Ian Gillan vyrátané každé nadýchnutie a každý krok, aby vládal dospievať do konca koncertu.
Diagnóza rockoví dinosauri? Áno. No keď vidíte, ako Steve Morse a Roger Glover s úsmevmi na tvárach komunikujú pohľadmi medzi sebou aj s publikom, je vám jasné, že taká radosť z hudby sa zahrať nedá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.