Ako sa na problémy zdravotníctva dívajú ekonómovia? Odpovedajú analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš a jeho riaditeľ Eugen Jurzyca.
Čo v motiváciách jednotlivých aktérov v zdravotníctve vnímate ako najväčšie deformácie?
Peter Goliaš: Ilúziu bezplatnosti. A tiež informačnú asymetriu – pretože chýbajú rebríčky, prehľadný zoznam liekov, pravidlá pre vedenie čakacích radov, diagnostické a liečebné protokoly, prístup pacienta aj poisťovne k poskytnutým výkonom a ich cenám a podobne.
Eugen Jurzyca: Súhlasím. Navyše, štát rezignuje na definovanie toho, na čo máme nárok v rámci povinného poistenia. V takých situáciách sa nakoniec delia verejne prostriedky podľa princípu „každému aspoň trocha“, takže na naozaj vážne prípady potom chýbajú peniaze. A to sa týka nielen liekov, ale aj operácií.
Chorý človek väčšinou nevie, čo mu je, a poisťovňa musí kúpiť starostlivosť naordinovanú lekármi, hoci vlastne ani pacient, ani ona netuší, či bola starostlivosť nevyhnutná a efektívna. Existuje nejaká metóda na riešenie problému informačných asymetrií?
Peter Goliaš: Diagnostické a liečebné protokoly. Pravidelné, ideálne on-line informovanie pacienta aj poisťovne o poskytnutých výkonoch a ich cene.
Eugen Jurzyca: A okrem toho treba finančne motivovať poisťovne aj pacientov na znižovaní asymetrie – ak pacient nemá nič z toho, že kontroluje svojho lekára, nemocnicu či poisťovňu, tak ich ani kontrolovať nebude. Mimochodom, výhodu informačnej asymetrie majú nielen lekári, ale niekedy aj ostatní hráči, napríklad poisťovne. Vždy však zostanú informačné asymetrie, ktoré by mal riešiť štát. Ak bude naďalej zlyhávať tak ako zlyháva, treba uvažovať, či nie je efektívnejší systém súkromných žalôb ako v USA. V takom prípade by asymetrie znižovali odborne zdatní súkromní obhajcovia pacientov. Je len na štátnych úradníkoch, či nechajú trh, aby obsadil aj tie časti zdravotníctva, ktoré im naša kultúra a vláda zverili.
Patrí „trh“ do zdravotníctva? A je zdravie tovar?
Peter Goliaš: Patrí najmä tam, kde je nízka asymetria – napríklad plánované rutinné operácie, bežne sa vyskytujúce choroby. Zdravie nie je tovar, rovnako ako hlad nie je tovar. Zdravotná starostlivosť je služba, rovnako ako poskytovanie reštauračných služieb.
Eugen Jurzyca: „Zdravie nie je tovar“ je vlajka zjednocujúca sily bojujúce proti Zajacovi a Pažitnému. Odborne o tom spor nikdy nebol. Neviem o žiadnom probléme, ktorého riešenie by záviselo od odpovede na otázku, či je zdravie tovar. Trh do zdravotníctva patrí, bol tam vždy, aj bude. Ide o to, že o rozdeľovaní limitovaných prostriedkov nemá vždy rozhodovať cenový mechanizmus ako pri obchode s hot-dogmi. Zjednodušene: tam, kde je produkt jednoduchý, náklady predvídateľné, nízka informačná asymetria, je cenový mechanizmus lepší než administratíva. A naopak.
Ako sa dá skĺbiť medicínsky a ekonomický pohľad na zdravotníctvo? A prečo sa často zdá, že sú v rozpore?
Peter Goliaš: Problém je v definovaní prínosu vo vzorci „prínosy lomeno náklady“. Veľa ľudí vidí v ekonomickom rozhodovaní len peňažne vyčíslený prínos delený peňažne vyčíslenými nákladmi. Prínos však môžeme definovať aj z pohľadu spoločenského prospechu v nepeňažných jednotkách, napríklad v podobe dĺžky a kvality získaného života, prípadne miery súladu s prevažujúcim pohľadom na morálne hodnoty. Pri takto širokom definovaní prínosu sa blížime k medicínskemu rozhodovaniu, ktoré je súčasne ekonomické čiže výhodné z pohľadu celej spoločnosti.
Eugen Jurzyca: Ekonomický pohľad je neoddeliteľnou súčasťou medicínskeho pohľadu, rovnako ako ním je chemický či fyzikálny pohľad. V zásade hovorí, čo máme urobiť s obmedzenými zdrojmi tak, aby to prinieslo čo najväčší úžitok. Alternatívou je míňať zdroje bez ohľadu na úžitok, ktorý prinášajú. K nedorozumeniam dochádza najmä preto, lebo pod ekonomickým prístupom si veľa ľudí predstavuje uprednostňovanie materiálnych hodnôt, napríklad zisku, pred zdravím pacienta. Toto nedorozumenie často slúži aj bojovníkom proti reformám Zajaca a Pažitného – motivácia týchto bojovníkov však niekedy nie je poctivá, pretože rozumejú, o čo ide ekonómom, len sa boja toho, že peniaze v zdravotníctve budú rozdeľované podľa ich úžitku pre pacienta.
Čo v motiváciách jednotlivých aktérov v zdravotníctve vnímate ako najväčšie deformácie?
Peter Goliaš: Ilúziu bezplatnosti. A tiež informačnú asymetriu – pretože chýbajú rebríčky, prehľadný zoznam liekov, pravidlá pre vedenie čakacích radov, diagnostické a liečebné protokoly, prístup pacienta aj poisťovne k poskytnutým výkonom a ich cenám a podobne.
Eugen Jurzyca: Súhlasím. Navyše, štát rezignuje na definovanie toho, na čo máme nárok v rámci povinného poistenia. V takých situáciách sa nakoniec delia verejne prostriedky podľa princípu „každému aspoň trocha“, takže na naozaj vážne prípady potom chýbajú peniaze. A to sa týka nielen liekov, ale aj operácií.
Chorý človek väčšinou nevie, čo mu je, a poisťovňa musí kúpiť starostlivosť naordinovanú lekármi, hoci vlastne ani pacient, ani ona netuší, či bola starostlivosť nevyhnutná a efektívna. Existuje nejaká metóda na riešenie problému informačných asymetrií?
Peter Goliaš: Diagnostické a liečebné protokoly. Pravidelné, ideálne on-line informovanie pacienta aj poisťovne o poskytnutých výkonoch a ich cene.
Eugen Jurzyca: A okrem toho treba finančne motivovať poisťovne aj pacientov na znižovaní asymetrie – ak pacient nemá nič z toho, že kontroluje svojho lekára, nemocnicu či poisťovňu, tak ich ani kontrolovať nebude. Mimochodom, výhodu informačnej asymetrie majú nielen lekári, ale niekedy aj ostatní hráči, napríklad poisťovne. Vždy však zostanú informačné asymetrie, ktoré by mal riešiť štát. Ak bude naďalej zlyhávať tak ako zlyháva, treba uvažovať, či nie je efektívnejší systém súkromných žalôb ako v USA. V takom prípade by asymetrie znižovali odborne zdatní súkromní obhajcovia pacientov. Je len na štátnych úradníkoch, či nechajú trh, aby obsadil aj tie časti zdravotníctva, ktoré im naša kultúra a vláda zverili.
Patrí „trh“ do zdravotníctva? A je zdravie tovar?
Peter Goliaš: Patrí najmä tam, kde je nízka asymetria – napríklad plánované rutinné operácie, bežne sa vyskytujúce choroby. Zdravie nie je tovar, rovnako ako hlad nie je tovar. Zdravotná starostlivosť je služba, rovnako ako poskytovanie reštauračných služieb.
Eugen Jurzyca: „Zdravie nie je tovar“ je vlajka zjednocujúca sily bojujúce proti Zajacovi a Pažitnému. Odborne o tom spor nikdy nebol. Neviem o žiadnom probléme, ktorého riešenie by záviselo od odpovede na otázku, či je zdravie tovar. Trh do zdravotníctva patrí, bol tam vždy, aj bude. Ide o to, že o rozdeľovaní limitovaných prostriedkov nemá vždy rozhodovať cenový mechanizmus ako pri obchode s hot-dogmi. Zjednodušene: tam, kde je produkt jednoduchý, náklady predvídateľné, nízka informačná asymetria, je cenový mechanizmus lepší než administratíva. A naopak.
Ako sa dá skĺbiť medicínsky a ekonomický pohľad na zdravotníctvo? A prečo sa často zdá, že sú v rozpore?
Peter Goliaš: Problém je v definovaní prínosu vo vzorci „prínosy lomeno náklady“. Veľa ľudí vidí v ekonomickom rozhodovaní len peňažne vyčíslený prínos delený peňažne vyčíslenými nákladmi. Prínos však môžeme definovať aj z pohľadu spoločenského prospechu v nepeňažných jednotkách, napríklad v podobe dĺžky a kvality získaného života, prípadne miery súladu s prevažujúcim pohľadom na morálne hodnoty. Pri takto širokom definovaní prínosu sa blížime k medicínskemu rozhodovaniu, ktoré je súčasne ekonomické čiže výhodné z pohľadu celej spoločnosti.
Eugen Jurzyca: Ekonomický pohľad je neoddeliteľnou súčasťou medicínskeho pohľadu, rovnako ako ním je chemický či fyzikálny pohľad. V zásade hovorí, čo máme urobiť s obmedzenými zdrojmi tak, aby to prinieslo čo najväčší úžitok. Alternatívou je míňať zdroje bez ohľadu na úžitok, ktorý prinášajú. K nedorozumeniam dochádza najmä preto, lebo pod ekonomickým prístupom si veľa ľudí predstavuje uprednostňovanie materiálnych hodnôt, napríklad zisku, pred zdravím pacienta. Toto nedorozumenie často slúži aj bojovníkom proti reformám Zajaca a Pažitného – motivácia týchto bojovníkov však niekedy nie je poctivá, pretože rozumejú, o čo ide ekonómom, len sa boja toho, že peniaze v zdravotníctve budú rozdeľované podľa ich úžitku pre pacienta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.