Ako znovu predať album, ktorého sa doteraz predalo vyše 12 miliónov kusov? Aj takéto otázky musia riešiť pracovníci hudobných vydavateľstiev. V uplynulých mesiacoch sa na trh opäť dostali prvotiny Pearl Jam a R.E.M.
Debut Pearl Jam sa po boku Nevermind od ikonickej Nirvany stal jedným zo symbolov prvej, rockovej polovice deväťdesiatych rokov. Nečudo, že jeho reedícia mieri presne na ušné bubienky tých, ktorých v čase jeho vydania uhranul duch rebélie obklopujúci vzmáhajúci sa štýl grunge. Generácia narodených na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov má dnes okolo tridsiatky – a to je čas, keď sa prvýkrát vkrádajú spomienky na mladosť ako na čosi minulé.
Irónia bokom, luxusné vydanie Ten (pôvodne z roku 1991) je prvým z reedičných počinov, ktoré majú vrcholiť o dva roky spolu s dvadsiatym výročím Pearl Jam. Častý nešvár reedícií – zmena pôvodného obalu – postihol aj toto dielo, i keď basgitarista Jeff Ament, ktorý mal dizajn pod palcom, hovorí: „Niektoré veci na pôvodnej edícii dopadli inak, ako sme si priali. Dnes sa nám podarilo nájsť prostriedky na to, aby sme obal albumu urobili tak, ako sme ho kedysi naplánovali.“ Ešte o niečo kontroverznejší je koncept „remixu“. V každej verzii tohtoročného vydania nájdete minimálne dva disky. Kým jeden je len remastrovanou verziou pôvodnej nahrávky, na ten druhý sa pozrel neskorší a dlhoročný producent Pearl Jam Brendan O’Brien. V komplete ho spolu so šesticou bonusových piesní nájdete pod názvom Ten Redux. „Kapela pôvodný zvuk Ten milovala, ale lákalo ju predstaviť si album tak, ako by som ho spravil ja. Až po rokoch prehovárania ma presvedčili. Snažil som sa vytvoriť doplnok k pôvodnej verzii, čerstvý a priamočiarejší,“ vysvetľuje O’Brien. Renomovaný, kritickým pohľadom preslávený server Pitchfork však odpovedá: „Ten Redux minul cieľ. Zastretý sound dosky bol predsa jej hlavnou devízou.“
.bez prúdu
Skutočný závan histórie však prináša až trojdisková edícia. Záznam legendárneho, doteraz nevydaného vystúpenia v rámci MTV Unplugged (seriálu, ktorý patrí k deväťdesiatym rokom rovnako neodlučiteľne ako grunge) je ozajstnou cestou v čase. Klasické skladby z obdobia Ten sú tu všetky – hymnické a „zimomriavkové“ Black a Alive, klipový hit Jeremy, ktorý skupina neskôr temer znenávidela, rozsiahla Even Flow i State Of Love And Trust zo soundtracku k Singles, romantickému filmu zo Seattlu, ktorý preslávila práve jeho hudba. Akustický kabát mladej kapele svedčí, veď o prenositeľnosti grunge do odelektrifikovanej podoby poslucháčov presvedčila o dva roky neskôr Nirvana a v roku 1996 aj Alice In Chains. Záznam, ktorý bol už pred sedemnástimi rokmi, v čase káblovej televízie, na Slovensku len pomaly zavádzanej, skutočným pokladom, je ukážkou rodiacej sa sily skupiny, v ktorej sa za takmer dve dekády menili len bubeníci. Výkon Eddieho Veddera, spočiatku zhrbeného a utiahnutého, ale na konci šou tancujúceho na barovej stoličke, tých skvelých štyridsať minút zastrešuje.
Ešte ďalej zachádza stopäťdesiatdolárová verzia znovuvydania Ten: k trom diskom, dvom platniam a ďalším drobnostiam dostanete repliku kazety Momma-Son, demonahrávky, ktorú bezmenná skupina v roku 1990 poslala akémusi Eddiemu Vedderovi, pumpárovi zo San Diega. „Nepočul som tú pásku možno devätnásť rokov. Bolo fascinujúce pustiť si ju znovu a zistiť, že tie nahrávky boli na deväťdesiat percent totožné s tým, čo sme nakoniec vydali,“ spomína Jeff Ament.
.prvý krok na ceste hore
Ak si dnes Pearl Jam stále držia auru nekompromisnej a „nezávislej“ skupiny, R.E.M. sa vydaním počinu Out Of Time (1991) odrazili medzi štadiónové superhviezdy. O to iskrivejšie môže byť pre ich dnešného fanúšika stretnutie s albumom Murmur, ktorý sa pri príležitosti neuveriteľného štvrťstoročia od pôvodného vydania dočkal reedície, opäť s prídomkom „deluxe“.
Cesta R.E.M. na vrchol bola, paradoxne, omnoho dlhšia, než v prípade Pearl Jam, ktorí sa, síce obdarení nemalým talentom, „len“ ocitli v mýtickom priesečníku správneho času a miesta. V roku 1983 boli R.E.M. – mimochodom, rovnako ako Pearl Jam, dodnes pôsobiaci s výnimkou bubeníka v zakladajúcej zostave – ešte len typickou univerzitnou kapelou, hrajúcou v kluboch pre zasvätený okruh známych. „Boli kapelou študentov a hudobných kritikov, ktorí im zobali z ruky,“ s trochou zveličenia píše spoluproducent Don Dixon.
Na Murmur je stále počuť ozveny intelektuálskeho undergroundu Velvet Underground, ktorých skladby si R.E.M. na pódiu nezriedka požičiavali. Zvonivá gitara Petra Bucka a nezrozumiteľné, poetické a do úst presne padnúce texty Michaela Stipea im však ostali dodnes. Jay Boberg, spoluzakladateľ vydavateľstva I.R.S., sa v booklete k minuloročnému vydaniu vracia k momentu, keď ho po troch skladbách vyhodili z akejsi európskej distribučnej spoločnosti: „Ten spevák nevie spievať, nikto vo Francúzsku by si to nekúpil.“ Na konci roku 1983 sa Murmur stal albumom roka podľa amerického časopisu Rolling Stone. „Počas nahrávania sme si uťahovali zo zažitých dobových predstáv o tom, ako by štúdiové nahrávky mali znieť,“ spomína Mitch Easter, druhý spoluproducent albumu. „Aj preto Murmur vôbec neznie ako zvukový gýč z osemdesiatych rokov,“ dodáva. Nahrávky R.E.M z tohto obdobia skutočne akoby do dekády vzniku ani nepatrili. Murmur je z nich najneobrúsenejšia, takmer úplne oslobodená od zvukových kudrliniek, ktorými si Michael Stipe a spol. časom pomáhali čoraz viac.
Práve druhé CD reedície zachytáva skupinu v prostredí, z ktorého jej budúca sláva začala klíčiť. Doteraz nevydaný záznam klubového koncertu z Toronta je aj vďaka prekvapivo čistému zvuku príjemným počúvaním a tou skutočnou pridanou hodnotou kompletu.
Mimochodom, kultový status Murmur dnes podčiarkujú detaily. Starý železničný most, zdobiaci zadnú stranu obalu, mali pred deviatimi rokmi zbúrať. Na nátlak občanov sa ho vedenie Athens, mesta, ktoré svetu okrem R.E.M. dalo aj B52’s, rozhodlo ušetriť. Dnes je stavba známa ako „most Murmur“...
.recyklácia alebo znovuzrodenie?
Mimoriadne ľahká dostupnosť hudby na internete má paradoxný bočný efekt: hodnota „balenia“ je pre skutočných fajnšmekrov čoraz vyššia. Štatistiky trhu odhaľujú stúpajúci záujem o vinylové platne s ich rozmerným „artworkom“ a takmer každá nová nahrávka vychádza v aspoň jednej zberateľskej či limitovanej edícii. Kým všetci nezačneme čítať knihy z obrazoviek počítačov, bude odpoveď na to, či je dôležitý len obsah, alebo aj forma, predmetom sporov s nejasným koncom.
V tomto prípade sú obe reedície – naveky konzervujúce ich autorov vo veku medzi dvadsiatkou a tridsiatkou – hlavne cennými fragmentmi histórie. V sympaticky antidigitálnom, doslova dobovom balení.
Pearl Jam – Ten (2009 Epic/Sony Music)
R.E.M. – Murmur (Deluxe Edition) (2008 I.R.S./Universal)
Autor je prispievateľom www.metalopolis.net
Debut Pearl Jam sa po boku Nevermind od ikonickej Nirvany stal jedným zo symbolov prvej, rockovej polovice deväťdesiatych rokov. Nečudo, že jeho reedícia mieri presne na ušné bubienky tých, ktorých v čase jeho vydania uhranul duch rebélie obklopujúci vzmáhajúci sa štýl grunge. Generácia narodených na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov má dnes okolo tridsiatky – a to je čas, keď sa prvýkrát vkrádajú spomienky na mladosť ako na čosi minulé.
Irónia bokom, luxusné vydanie Ten (pôvodne z roku 1991) je prvým z reedičných počinov, ktoré majú vrcholiť o dva roky spolu s dvadsiatym výročím Pearl Jam. Častý nešvár reedícií – zmena pôvodného obalu – postihol aj toto dielo, i keď basgitarista Jeff Ament, ktorý mal dizajn pod palcom, hovorí: „Niektoré veci na pôvodnej edícii dopadli inak, ako sme si priali. Dnes sa nám podarilo nájsť prostriedky na to, aby sme obal albumu urobili tak, ako sme ho kedysi naplánovali.“ Ešte o niečo kontroverznejší je koncept „remixu“. V každej verzii tohtoročného vydania nájdete minimálne dva disky. Kým jeden je len remastrovanou verziou pôvodnej nahrávky, na ten druhý sa pozrel neskorší a dlhoročný producent Pearl Jam Brendan O’Brien. V komplete ho spolu so šesticou bonusových piesní nájdete pod názvom Ten Redux. „Kapela pôvodný zvuk Ten milovala, ale lákalo ju predstaviť si album tak, ako by som ho spravil ja. Až po rokoch prehovárania ma presvedčili. Snažil som sa vytvoriť doplnok k pôvodnej verzii, čerstvý a priamočiarejší,“ vysvetľuje O’Brien. Renomovaný, kritickým pohľadom preslávený server Pitchfork však odpovedá: „Ten Redux minul cieľ. Zastretý sound dosky bol predsa jej hlavnou devízou.“
.bez prúdu
Skutočný závan histórie však prináša až trojdisková edícia. Záznam legendárneho, doteraz nevydaného vystúpenia v rámci MTV Unplugged (seriálu, ktorý patrí k deväťdesiatym rokom rovnako neodlučiteľne ako grunge) je ozajstnou cestou v čase. Klasické skladby z obdobia Ten sú tu všetky – hymnické a „zimomriavkové“ Black a Alive, klipový hit Jeremy, ktorý skupina neskôr temer znenávidela, rozsiahla Even Flow i State Of Love And Trust zo soundtracku k Singles, romantickému filmu zo Seattlu, ktorý preslávila práve jeho hudba. Akustický kabát mladej kapele svedčí, veď o prenositeľnosti grunge do odelektrifikovanej podoby poslucháčov presvedčila o dva roky neskôr Nirvana a v roku 1996 aj Alice In Chains. Záznam, ktorý bol už pred sedemnástimi rokmi, v čase káblovej televízie, na Slovensku len pomaly zavádzanej, skutočným pokladom, je ukážkou rodiacej sa sily skupiny, v ktorej sa za takmer dve dekády menili len bubeníci. Výkon Eddieho Veddera, spočiatku zhrbeného a utiahnutého, ale na konci šou tancujúceho na barovej stoličke, tých skvelých štyridsať minút zastrešuje.
Ešte ďalej zachádza stopäťdesiatdolárová verzia znovuvydania Ten: k trom diskom, dvom platniam a ďalším drobnostiam dostanete repliku kazety Momma-Son, demonahrávky, ktorú bezmenná skupina v roku 1990 poslala akémusi Eddiemu Vedderovi, pumpárovi zo San Diega. „Nepočul som tú pásku možno devätnásť rokov. Bolo fascinujúce pustiť si ju znovu a zistiť, že tie nahrávky boli na deväťdesiat percent totožné s tým, čo sme nakoniec vydali,“ spomína Jeff Ament.
.prvý krok na ceste hore
Ak si dnes Pearl Jam stále držia auru nekompromisnej a „nezávislej“ skupiny, R.E.M. sa vydaním počinu Out Of Time (1991) odrazili medzi štadiónové superhviezdy. O to iskrivejšie môže byť pre ich dnešného fanúšika stretnutie s albumom Murmur, ktorý sa pri príležitosti neuveriteľného štvrťstoročia od pôvodného vydania dočkal reedície, opäť s prídomkom „deluxe“.
Cesta R.E.M. na vrchol bola, paradoxne, omnoho dlhšia, než v prípade Pearl Jam, ktorí sa, síce obdarení nemalým talentom, „len“ ocitli v mýtickom priesečníku správneho času a miesta. V roku 1983 boli R.E.M. – mimochodom, rovnako ako Pearl Jam, dodnes pôsobiaci s výnimkou bubeníka v zakladajúcej zostave – ešte len typickou univerzitnou kapelou, hrajúcou v kluboch pre zasvätený okruh známych. „Boli kapelou študentov a hudobných kritikov, ktorí im zobali z ruky,“ s trochou zveličenia píše spoluproducent Don Dixon.
Na Murmur je stále počuť ozveny intelektuálskeho undergroundu Velvet Underground, ktorých skladby si R.E.M. na pódiu nezriedka požičiavali. Zvonivá gitara Petra Bucka a nezrozumiteľné, poetické a do úst presne padnúce texty Michaela Stipea im však ostali dodnes. Jay Boberg, spoluzakladateľ vydavateľstva I.R.S., sa v booklete k minuloročnému vydaniu vracia k momentu, keď ho po troch skladbách vyhodili z akejsi európskej distribučnej spoločnosti: „Ten spevák nevie spievať, nikto vo Francúzsku by si to nekúpil.“ Na konci roku 1983 sa Murmur stal albumom roka podľa amerického časopisu Rolling Stone. „Počas nahrávania sme si uťahovali zo zažitých dobových predstáv o tom, ako by štúdiové nahrávky mali znieť,“ spomína Mitch Easter, druhý spoluproducent albumu. „Aj preto Murmur vôbec neznie ako zvukový gýč z osemdesiatych rokov,“ dodáva. Nahrávky R.E.M z tohto obdobia skutočne akoby do dekády vzniku ani nepatrili. Murmur je z nich najneobrúsenejšia, takmer úplne oslobodená od zvukových kudrliniek, ktorými si Michael Stipe a spol. časom pomáhali čoraz viac.
Práve druhé CD reedície zachytáva skupinu v prostredí, z ktorého jej budúca sláva začala klíčiť. Doteraz nevydaný záznam klubového koncertu z Toronta je aj vďaka prekvapivo čistému zvuku príjemným počúvaním a tou skutočnou pridanou hodnotou kompletu.
Mimochodom, kultový status Murmur dnes podčiarkujú detaily. Starý železničný most, zdobiaci zadnú stranu obalu, mali pred deviatimi rokmi zbúrať. Na nátlak občanov sa ho vedenie Athens, mesta, ktoré svetu okrem R.E.M. dalo aj B52’s, rozhodlo ušetriť. Dnes je stavba známa ako „most Murmur“...
.recyklácia alebo znovuzrodenie?
Mimoriadne ľahká dostupnosť hudby na internete má paradoxný bočný efekt: hodnota „balenia“ je pre skutočných fajnšmekrov čoraz vyššia. Štatistiky trhu odhaľujú stúpajúci záujem o vinylové platne s ich rozmerným „artworkom“ a takmer každá nová nahrávka vychádza v aspoň jednej zberateľskej či limitovanej edícii. Kým všetci nezačneme čítať knihy z obrazoviek počítačov, bude odpoveď na to, či je dôležitý len obsah, alebo aj forma, predmetom sporov s nejasným koncom.
V tomto prípade sú obe reedície – naveky konzervujúce ich autorov vo veku medzi dvadsiatkou a tridsiatkou – hlavne cennými fragmentmi histórie. V sympaticky antidigitálnom, doslova dobovom balení.
Pearl Jam – Ten (2009 Epic/Sony Music)
R.E.M. – Murmur (Deluxe Edition) (2008 I.R.S./Universal)
Autor je prispievateľom www.metalopolis.net
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.