Prezident Obama chce otvoriť novú kapitolu americko-kubánskych vzťahov. Začal tým, že mení prostriedky zahraničnej politiky. Navrhol, že zruší zákaz cestovania na „ostrov slobody“ pre amerických občanov, ale očakáva kubánske protikroky.
Tie majú byť presne také, aké očakáva takzvaný Helms-Burtonov zákon, ktorý koniec embarga pre Kubu podmieňoval dodržiavaním ľudských práv a zorganizovaním slobodných volieb. Obamova iniciatíva má doma širokú podporu. Podľa prieskumu televízie CNN s uvoľnením cestovania na Kubu súhlasí 64 percent Američanov a dokonca 67 percent kubánskych Američanov žijúcich v Miami. Ešte viac, až 71 percent kubánskych Američanov si želá obojstranné nadviazanie diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni. Obama musí byť napriek tomu opatrný. Ako upozornil v denníku Wall Street Journal bývalý mexický minister zahraničných vecí Jorge Castaneda, ak Obama jednostranne uvoľní embargo, pošle tým odkaz nielen Castrovcom do Havany, ale všetkým diktátorom Latinskej Ameriky, že ľudské práva a demokracia ho nezaujímajú. Práve na to upozornil komentátor Daniel Henninger, ktorý sa spýtal nemenovaného disidenta z východnej Európy, čo by si pomyslel, keby ako väzeň pred rokom 1989 videl v novinách fotku usmiateho amerického prezidenta podávajúceho si ruku s diktátorom Hugom Chávezom. „Asi to, že strácam zem pod nohami,“ odpovedal. Zdá sa, že Obama si to uvedomuje, preto tlačí na kubánske protikroky. Bez nich totiž v Senáte amerického Kongresu nič nepresadí. Namiesto Raúla Castra však reagoval jeho brat Fidel a na Obamu zaútočil.
Obamova politika voči Kube však zapadá do širšieho rámca jeho zahraničnej politiky. Kam cestuje, všade sa ospravedlňuje a ukazuje „novú tvár“ Ameriky. Komentátor E. J. Dionne jr., ktorý Obamu podporoval od začiatku jeho kampane na prezidenta, jeho politiku, ktorou sa snaží vyvolávať sympatie po celom svete, nazýva Obamovou doktrínou. Konzervatívny komentátor Ben Shapiro to ironizuje a dodáva, že podstatou doktríny je uhýbanie pred zodpovednosťou. Patrick Buchanan a Charles Krauthammer Obamu obviňujú z nedostatku patriotizmu a hrdosti na americké ideály.
Podporovatelia demokratického prezidenta tvrdia, že Obama zatiaľ testuje možnosti novej politiky v Havane, Moskve aj Teheráne. Ak je to tak, správa sa naozaj trpezlivo. Na americkom summite pred dvoma týždňami pokojne vydržal počúvať 50-minútový útok marxistického prezidenta Nikaraguy Daniela Ortegu, urážky Huga Cháveza, ktorý nazval Obamu hlupákom a Bushovým diablom či posmešné odkazy brazílskeho prezidenta Lula da Silvu, bolívijského Eva Moralesa či argentínskej „pani Ficovej“ Cristiny Kirchner. Obama zostal ticho, usmieval sa a dal sa fotografovať. Otázkou teda je, či to celé nie je tak trochu naopak a či nového amerického prezidenta netestujú všetci ostatní.
Tie majú byť presne také, aké očakáva takzvaný Helms-Burtonov zákon, ktorý koniec embarga pre Kubu podmieňoval dodržiavaním ľudských práv a zorganizovaním slobodných volieb. Obamova iniciatíva má doma širokú podporu. Podľa prieskumu televízie CNN s uvoľnením cestovania na Kubu súhlasí 64 percent Američanov a dokonca 67 percent kubánskych Američanov žijúcich v Miami. Ešte viac, až 71 percent kubánskych Američanov si želá obojstranné nadviazanie diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni. Obama musí byť napriek tomu opatrný. Ako upozornil v denníku Wall Street Journal bývalý mexický minister zahraničných vecí Jorge Castaneda, ak Obama jednostranne uvoľní embargo, pošle tým odkaz nielen Castrovcom do Havany, ale všetkým diktátorom Latinskej Ameriky, že ľudské práva a demokracia ho nezaujímajú. Práve na to upozornil komentátor Daniel Henninger, ktorý sa spýtal nemenovaného disidenta z východnej Európy, čo by si pomyslel, keby ako väzeň pred rokom 1989 videl v novinách fotku usmiateho amerického prezidenta podávajúceho si ruku s diktátorom Hugom Chávezom. „Asi to, že strácam zem pod nohami,“ odpovedal. Zdá sa, že Obama si to uvedomuje, preto tlačí na kubánske protikroky. Bez nich totiž v Senáte amerického Kongresu nič nepresadí. Namiesto Raúla Castra však reagoval jeho brat Fidel a na Obamu zaútočil.
Obamova politika voči Kube však zapadá do širšieho rámca jeho zahraničnej politiky. Kam cestuje, všade sa ospravedlňuje a ukazuje „novú tvár“ Ameriky. Komentátor E. J. Dionne jr., ktorý Obamu podporoval od začiatku jeho kampane na prezidenta, jeho politiku, ktorou sa snaží vyvolávať sympatie po celom svete, nazýva Obamovou doktrínou. Konzervatívny komentátor Ben Shapiro to ironizuje a dodáva, že podstatou doktríny je uhýbanie pred zodpovednosťou. Patrick Buchanan a Charles Krauthammer Obamu obviňujú z nedostatku patriotizmu a hrdosti na americké ideály.
Podporovatelia demokratického prezidenta tvrdia, že Obama zatiaľ testuje možnosti novej politiky v Havane, Moskve aj Teheráne. Ak je to tak, správa sa naozaj trpezlivo. Na americkom summite pred dvoma týždňami pokojne vydržal počúvať 50-minútový útok marxistického prezidenta Nikaraguy Daniela Ortegu, urážky Huga Cháveza, ktorý nazval Obamu hlupákom a Bushovým diablom či posmešné odkazy brazílskeho prezidenta Lula da Silvu, bolívijského Eva Moralesa či argentínskej „pani Ficovej“ Cristiny Kirchner. Obama zostal ticho, usmieval sa a dal sa fotografovať. Otázkou teda je, či to celé nie je tak trochu naopak a či nového amerického prezidenta netestujú všetci ostatní.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.