Bulvárna televízia Joj porovnala pápeža s Hitlerom, „umiernenejší“ kritici ho obvinili z extrémizmu. Benediktovu hlasnú kritiku však predniesli aj rozumní ľudia – protestanti, liberáli, ateisti, židovské organizácie a dokonca aj mnohí katolíci.
Čo hrozné to spáchal Benedikt XVI.?
Dve veci – rozšíril možnosť používať latinskú omšu, vrátane modlitby za židov, a potvrdil katolícke presvedčenie, že len táto cirkev sa odvodzuje priamo od svätého Petra a jeho nástupcov. Nič viac.
„Modlime sa za židov, aby Boh a Pán náš ráčil im zjaviť svoju tvár, aby aj oni spoznali Vykupiteľa všetkých, Ježiša Krista, Pána nášho,“ hovorí sa v latinskom texte omše, ktorú Benedikt znovu presadil. Táto veta vyvolala po svete pobúrenie. „Nepotrebujeme, aby sa iné konfesie snažili presviedčať nás o svojej náboženskej predstave,“ povedal napríklad pre SME Jaroslav Franek, hovorca Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí.
Ide však o prvé kľúčové neporozumenie.
Nikde v texte omše sa katolíci nesnažia presviedčať ani poučovať židov, oni sa len modlia k svojmu Bohu, aby židom ukázal pravdu o Kristovi. Ak katolíci veria, že ich Boh je ten pravý a dobrý, čo je zlé na tom, ak sa modlia, aby ho spoznali aj židia? Boli by nehodní sebci, ak by to nerobili. Nerobia to predsa násilím, príkazmi, zákonmi, len sa modlia. To nie je ani urážka iného náboženstva, a už vôbec nie antisemitizmus. To je len viera, a snaha nenechať si jej dobré plody iba pre seba. Samozrejme, židia, starší bratia kresťanov, majú nedotknuteľné právo ostať pri svojom Bohu a myslieť si, že najbližšie pravde sú oni a katolíci sa mýlia. Mimochodom, židia si to predsa myslia. Tak prečo tá hystéria?
Ešte viac však Benedikt upútal schválením nasledovnej vety: „Toto je jediná Kristova Cirkev, ktorú vo Vyznaní viery verejne uznávame ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú. (...) Táto Cirkev, ustanovená na tomto svete ako usporiadaná spoločnosť, jestvuje (subsistit in) v Katolíckej cirkvi vedenej Petrovým nástupcom a s ním spojenými biskupmi“. Viacerí ľudia, ktorým leží na srdci priateľstvo medzi cirkvami, z toho ostali smutní, niektorým to prišlo ako ďalší nadradený a arogantný prejav katolicizmu, dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty Ondrej Prostredník si dokonca myslí, že cieľom pápeža je zastaviť zbližovanie cirkví.
Toto je druhé kľúčové neporozumenie.
V celom dokumente sa nikde nehovorí, že ľudia sa nemajú navzájom zbližovať a ctiť. Dokonca sa v ňom priamo konštatuje, že „oddelené cirkvi a spoločenstvá, hoci majú podľa nás nedostatky, predsa v tajomstve spásy nie sú bez zmyslu a významu, lebo Duch Kristov sa ich nezdráha používať ako nástroje spásy...“. Benedikt len zopakoval presvedčenie svojej cirkvi, že práve ona je najplnším vyjadrením Krista. Nikto – ani žiadna iná cirkev – pritom nie je nútený myslieť rovnako. Čo je na tom arogantné? Nemyslia si iné cirkvi o sebe to isté? Ak nie, prečo potom existujú?
Benedikt iba znovu ukázal, že neverí v rovnocennosť rôznych právd. Jeho „hriech“ je však veľký – je nerelativistickým pápežom v relativistickom svete.
.štefan Hríb
Čo hrozné to spáchal Benedikt XVI.?
Dve veci – rozšíril možnosť používať latinskú omšu, vrátane modlitby za židov, a potvrdil katolícke presvedčenie, že len táto cirkev sa odvodzuje priamo od svätého Petra a jeho nástupcov. Nič viac.
„Modlime sa za židov, aby Boh a Pán náš ráčil im zjaviť svoju tvár, aby aj oni spoznali Vykupiteľa všetkých, Ježiša Krista, Pána nášho,“ hovorí sa v latinskom texte omše, ktorú Benedikt znovu presadil. Táto veta vyvolala po svete pobúrenie. „Nepotrebujeme, aby sa iné konfesie snažili presviedčať nás o svojej náboženskej predstave,“ povedal napríklad pre SME Jaroslav Franek, hovorca Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí.
Ide však o prvé kľúčové neporozumenie.
Nikde v texte omše sa katolíci nesnažia presviedčať ani poučovať židov, oni sa len modlia k svojmu Bohu, aby židom ukázal pravdu o Kristovi. Ak katolíci veria, že ich Boh je ten pravý a dobrý, čo je zlé na tom, ak sa modlia, aby ho spoznali aj židia? Boli by nehodní sebci, ak by to nerobili. Nerobia to predsa násilím, príkazmi, zákonmi, len sa modlia. To nie je ani urážka iného náboženstva, a už vôbec nie antisemitizmus. To je len viera, a snaha nenechať si jej dobré plody iba pre seba. Samozrejme, židia, starší bratia kresťanov, majú nedotknuteľné právo ostať pri svojom Bohu a myslieť si, že najbližšie pravde sú oni a katolíci sa mýlia. Mimochodom, židia si to predsa myslia. Tak prečo tá hystéria?
Ešte viac však Benedikt upútal schválením nasledovnej vety: „Toto je jediná Kristova Cirkev, ktorú vo Vyznaní viery verejne uznávame ako jednu, svätú, katolícku a apoštolskú. (...) Táto Cirkev, ustanovená na tomto svete ako usporiadaná spoločnosť, jestvuje (subsistit in) v Katolíckej cirkvi vedenej Petrovým nástupcom a s ním spojenými biskupmi“. Viacerí ľudia, ktorým leží na srdci priateľstvo medzi cirkvami, z toho ostali smutní, niektorým to prišlo ako ďalší nadradený a arogantný prejav katolicizmu, dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty Ondrej Prostredník si dokonca myslí, že cieľom pápeža je zastaviť zbližovanie cirkví.
Toto je druhé kľúčové neporozumenie.
V celom dokumente sa nikde nehovorí, že ľudia sa nemajú navzájom zbližovať a ctiť. Dokonca sa v ňom priamo konštatuje, že „oddelené cirkvi a spoločenstvá, hoci majú podľa nás nedostatky, predsa v tajomstve spásy nie sú bez zmyslu a významu, lebo Duch Kristov sa ich nezdráha používať ako nástroje spásy...“. Benedikt len zopakoval presvedčenie svojej cirkvi, že práve ona je najplnším vyjadrením Krista. Nikto – ani žiadna iná cirkev – pritom nie je nútený myslieť rovnako. Čo je na tom arogantné? Nemyslia si iné cirkvi o sebe to isté? Ak nie, prečo potom existujú?
Benedikt iba znovu ukázal, že neverí v rovnocennosť rôznych právd. Jeho „hriech“ je však veľký – je nerelativistickým pápežom v relativistickom svete.
.štefan Hríb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.