Obamových 100 dní
Prezident Barack Obama oslávi tento týždeň v úrade prvých sto dní. Čo sa mu za ten čas podarilo? Po prvé, zostavil výrazne stranícku vládu. Namiesto nadstraníckeho kabinetu postavil ľavicovú „jedenástku“, ako sa patrí – od Hillary Clinton až po Toma Daschla či Kathleen Sebelius. Poslední dvaja menovaní predstavujú druhý problém Obamovho kabinetu. Daschle spolu s dvoma ďalšími Obamovými spolupracovníkmi musel rezignovať, respektíve neprijať ponúknutú funkciu. Druhou kauzou je kansaská guvernérka a doteraz jediná Senátom nepotvrdená ministerka Kathleen Sebelius. Republikáni vyzvali Obamu, aby ju stiahol, dôvodom je údajne jej tesný vzťah k pro-choice lobby. Obama sa správa rovnako a jeho prvým rozhodnutím v úrade bolo obnovenie financovania organizácií, ktoré v treťom svete podporujú alebo financujú umelé potraty a nazývajú to rozvojovou pomocou. Okrem toho čelí tvrdej kritike zo strany katolíckych biskupov, ktorí sú pripravení kvôli kauze výhrady svedomia zatvoriť všetky katolícke nemocnice v USA.
V rozpočtovej politike presadil Obama stimul vo výške 800 miliónov dolárov a predložil návrh na stabilizovanie finančného systému vo výške 2 až 3 biliónov dolárov. Kongresový rozpočtový výbor odhaduje, že dôsledkom budú deficity vo výške 10 biliónov dolárov. Aj tu sa Obamovi nedarí pôsobiť zjednocujúco. Pre jeho politiku odmietol miesto vo vláde republikán Gregg a vďaka jeho návrhom republikáni objavujú svoju identitu.
Podobne je to aj v zahraničnej politike. Čo cesta, to ospravedlnenie. Clintonová sa ospravedlňuje Ázii, Obama Európe aj Latinskej Amerike a pritom volá po resetovaní vzťahov s Moskvou, novej etape s Teheránom a Havanou, svete bez jadrových zbraní a náraste vojakov pre Afganistan. Výsledok? Diktátori zostávajú pokojní, spojenci proti Teheránu nepribúdajú a vojakov do Afganistanu posielajú iba Američania. Obama síce zavrel Guantanámo, ale žiadna medzinárodná solidarita nenastala. Rakúska ministerka Maria Fekter dokonca Obamovi odkázala, že ak nie sú väzni nebezpeční, prečo nezostanú v USA?
Ako to teda zhrnúť? Henry Kissinger tvrdí, že Obama napodobňuje „veľký diplomatický koncert“ Británie, Rakúska a Ruska po páde Napoleona. Zdá sa však, že ak má niekto koncertný zážitok, sú to politici, ktorí sa s Obamom nechávajú radi fotografovať. Od Václava Klausa cez José Barrosa po Huga Cháveza.
.jaroslav Daniška
Problémový štát
V Maďarsku bol pred svojím domom v meste Tiszalök zastrelený ďalší Róm, keď sa chystal do práce. Podľa médií je to už štrnásty útok proti Rómom za štyri mesiace, minulý rok zahynulo pri podobných útokoch až sedem ľudí. Extrémizmus je na vzostupe, maďarská garda organizuje pochody do rómskych dedín a Maďarsko získava povesť problémového štátu Európy.
.jd
Civilisti doplatili
Boje na Srí Lanke pokračujú: vládne jednotky obkľúčili rebelov z organizácie Tigri oslobodenia tamilského Ílamu. Medzi nimi však uviazlo zhruba 50-tisíc civilistov, ktorých život je v ohrození. Na ich prepustenie vyzvalo OSN ústami Amina Awada, zástupcu vysokého komisára. Koniec 26-ročnej občianskej vojny je údajne blízko, či sa ho dožijú títo ľudia, je otázne.
.mg
Český miš-maš
Česi žijú zaujímavý rok. Havel podporil ODS, nie príliš, ale dosť, aby sa s ním zhodol Klaus. Lidovci sú v rozklade a o Kalouskovi sa šepká, že by rád založil stranu so Schwarzenbergom, tomu sa však nechce. A prezident Klaus tlačí na svojho chránenca Macha, aby sa do eurovolieb spojil so Železným. Vojaci zo špeciálnej jednotky odmietli bojovať – kam to speje?
.jd
Biskup-heretik?
Kristus nezomrel za hriechy ľudí, ale aby sa solidarizoval s chudobnými a trpiacimi. Tento výrok, pre katolíkov šokujúci a popierajúci základnú dogmu viery, vyslovil v televíznom interview Robert Zollitsch, arcibiskup z Freiburgu a predseda nemeckej biskupskej konferencie. Šokujúce a zároveň jasné – takému postoju sa v katolíckej cirkvi po stáročia hovorí heréza.
.jd
EÚ a Izrael
Od júla bude predsedníckou krajinou EÚ Švédsko a z jeho agendy už prenikla na verejnosť zvláštna správa: Únia chystá zmrazenie vzťahov s Izraelom, respektíve pozastavenie ich plánovaného zintenzívnenia. Zverejnili to najskôr izraelské médiá a odvolali sa na údaje z interného dokumentu izraelského ministerstva zahraničia. Švédsko má vraj dva dôvody: ofenzívu v Gaze a neochotu nového premiéra Netanjahua k vzniku palestínskeho štátu.
.mg
David Černý/
„Ja s novou vládou nemám nič spoločné,“ vyhlásil český výtvarník, autor provokatívnej plastiky Entropa, ktorú umiestnil v sídle Rady, a teraz ju chce na protest proti novému kabinetu demontovať. Čo z Bruselu nedostali urazené štátiky, odstráni sám autor. Jednoduché.
Euna Lee/
Euna Lee a Laura Ling, reportérky kalifornskej Current TV, chceli v Severnej Kórei nakrútiť reportáž o obchode s ľuďmi a o bezprávnych deťoch utečencov. Boli však zatknuté a čaká ich súd, zrejme za ilegálne prekročenie hranice a nepriateľské aktivity, prípadne špionáž.
Rose Gottemoeller/
„Veľmi produktívny“ bol podľa námestníčky americkej ministerky zahraničia úvod americko-ruských rokovaní o obmedzení jadrových zbraní, ktoré sa v piatok začali v Ríme. Ich výsledkom by mala byť zmluva, čo nahradí START-1 z roku 1991.
Prezident Barack Obama oslávi tento týždeň v úrade prvých sto dní. Čo sa mu za ten čas podarilo? Po prvé, zostavil výrazne stranícku vládu. Namiesto nadstraníckeho kabinetu postavil ľavicovú „jedenástku“, ako sa patrí – od Hillary Clinton až po Toma Daschla či Kathleen Sebelius. Poslední dvaja menovaní predstavujú druhý problém Obamovho kabinetu. Daschle spolu s dvoma ďalšími Obamovými spolupracovníkmi musel rezignovať, respektíve neprijať ponúknutú funkciu. Druhou kauzou je kansaská guvernérka a doteraz jediná Senátom nepotvrdená ministerka Kathleen Sebelius. Republikáni vyzvali Obamu, aby ju stiahol, dôvodom je údajne jej tesný vzťah k pro-choice lobby. Obama sa správa rovnako a jeho prvým rozhodnutím v úrade bolo obnovenie financovania organizácií, ktoré v treťom svete podporujú alebo financujú umelé potraty a nazývajú to rozvojovou pomocou. Okrem toho čelí tvrdej kritike zo strany katolíckych biskupov, ktorí sú pripravení kvôli kauze výhrady svedomia zatvoriť všetky katolícke nemocnice v USA.
V rozpočtovej politike presadil Obama stimul vo výške 800 miliónov dolárov a predložil návrh na stabilizovanie finančného systému vo výške 2 až 3 biliónov dolárov. Kongresový rozpočtový výbor odhaduje, že dôsledkom budú deficity vo výške 10 biliónov dolárov. Aj tu sa Obamovi nedarí pôsobiť zjednocujúco. Pre jeho politiku odmietol miesto vo vláde republikán Gregg a vďaka jeho návrhom republikáni objavujú svoju identitu.
Podobne je to aj v zahraničnej politike. Čo cesta, to ospravedlnenie. Clintonová sa ospravedlňuje Ázii, Obama Európe aj Latinskej Amerike a pritom volá po resetovaní vzťahov s Moskvou, novej etape s Teheránom a Havanou, svete bez jadrových zbraní a náraste vojakov pre Afganistan. Výsledok? Diktátori zostávajú pokojní, spojenci proti Teheránu nepribúdajú a vojakov do Afganistanu posielajú iba Američania. Obama síce zavrel Guantanámo, ale žiadna medzinárodná solidarita nenastala. Rakúska ministerka Maria Fekter dokonca Obamovi odkázala, že ak nie sú väzni nebezpeční, prečo nezostanú v USA?
Ako to teda zhrnúť? Henry Kissinger tvrdí, že Obama napodobňuje „veľký diplomatický koncert“ Británie, Rakúska a Ruska po páde Napoleona. Zdá sa však, že ak má niekto koncertný zážitok, sú to politici, ktorí sa s Obamom nechávajú radi fotografovať. Od Václava Klausa cez José Barrosa po Huga Cháveza.
.jaroslav Daniška
Problémový štát
V Maďarsku bol pred svojím domom v meste Tiszalök zastrelený ďalší Róm, keď sa chystal do práce. Podľa médií je to už štrnásty útok proti Rómom za štyri mesiace, minulý rok zahynulo pri podobných útokoch až sedem ľudí. Extrémizmus je na vzostupe, maďarská garda organizuje pochody do rómskych dedín a Maďarsko získava povesť problémového štátu Európy.
.jd
Civilisti doplatili
Boje na Srí Lanke pokračujú: vládne jednotky obkľúčili rebelov z organizácie Tigri oslobodenia tamilského Ílamu. Medzi nimi však uviazlo zhruba 50-tisíc civilistov, ktorých život je v ohrození. Na ich prepustenie vyzvalo OSN ústami Amina Awada, zástupcu vysokého komisára. Koniec 26-ročnej občianskej vojny je údajne blízko, či sa ho dožijú títo ľudia, je otázne.
.mg
Český miš-maš
Česi žijú zaujímavý rok. Havel podporil ODS, nie príliš, ale dosť, aby sa s ním zhodol Klaus. Lidovci sú v rozklade a o Kalouskovi sa šepká, že by rád založil stranu so Schwarzenbergom, tomu sa však nechce. A prezident Klaus tlačí na svojho chránenca Macha, aby sa do eurovolieb spojil so Železným. Vojaci zo špeciálnej jednotky odmietli bojovať – kam to speje?
.jd
Biskup-heretik?
Kristus nezomrel za hriechy ľudí, ale aby sa solidarizoval s chudobnými a trpiacimi. Tento výrok, pre katolíkov šokujúci a popierajúci základnú dogmu viery, vyslovil v televíznom interview Robert Zollitsch, arcibiskup z Freiburgu a predseda nemeckej biskupskej konferencie. Šokujúce a zároveň jasné – takému postoju sa v katolíckej cirkvi po stáročia hovorí heréza.
.jd
EÚ a Izrael
Od júla bude predsedníckou krajinou EÚ Švédsko a z jeho agendy už prenikla na verejnosť zvláštna správa: Únia chystá zmrazenie vzťahov s Izraelom, respektíve pozastavenie ich plánovaného zintenzívnenia. Zverejnili to najskôr izraelské médiá a odvolali sa na údaje z interného dokumentu izraelského ministerstva zahraničia. Švédsko má vraj dva dôvody: ofenzívu v Gaze a neochotu nového premiéra Netanjahua k vzniku palestínskeho štátu.
.mg
David Černý/
„Ja s novou vládou nemám nič spoločné,“ vyhlásil český výtvarník, autor provokatívnej plastiky Entropa, ktorú umiestnil v sídle Rady, a teraz ju chce na protest proti novému kabinetu demontovať. Čo z Bruselu nedostali urazené štátiky, odstráni sám autor. Jednoduché.
Euna Lee/
Euna Lee a Laura Ling, reportérky kalifornskej Current TV, chceli v Severnej Kórei nakrútiť reportáž o obchode s ľuďmi a o bezprávnych deťoch utečencov. Boli však zatknuté a čaká ich súd, zrejme za ilegálne prekročenie hranice a nepriateľské aktivity, prípadne špionáž.
Rose Gottemoeller/
„Veľmi produktívny“ bol podľa námestníčky americkej ministerky zahraničia úvod americko-ruských rokovaní o obmedzení jadrových zbraní, ktoré sa v piatok začali v Ríme. Ich výsledkom by mala byť zmluva, čo nahradí START-1 z roku 1991.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.