Nie pre nás, pre svet

Summit amerických štátov sa včera skončil a nezdá sa, že by sa u nás chystalo súrne stretnutie parlamentu alebo osobitné plenárne zasadnutie ústredného výboru strany, na ktorom by sa diskutovalo o návrhoch Baracka Obamu. „Nový začiatok pre Kubu,“ povedal americký prezident v Trinidade a Tobagu, no dnešné úvahy Fidela Castra sa venovali iba dlhému prejavu Daniela Ortegu. Žurnalisti z Noticiero National nevyšli do ulíc a nezbierali dojmy ľudu a môjho suseda zaradili do operácie Caguairán, ktorá je určená na obranu proti možnej invázii zo severnej Ameriky.
Vzhľadom na dôležitosť toho, čo sa práve teraz deje, by sa domová schôdza, ktorá sa dnes koná v mojom činžiaku, mala venovať novým vzťahom medzi Kubou a Spojenými štátmi. Ale delegátka radšej hovorí o neporiadnych susedoch, ktorí hádžu odpadky mimo nádob na smeti, a vôbec sa nás nepýta, čo si o konci sporov myslíme. Učiteľ v škole, kam chodí môj syn, opakuje, že „Obama je ako Bush, len v čiernej“, a bilbordy na uliciach ešte stále vyzývajú na pokračovanie v boji proti imperializmu.
Neviem, čo si mám myslieť, keď vnímam rozdiel medzi tým, čo sa hovorí svetu, a medzi únavnými kázňami, ktoré tu počúvame každý deň. Ešte aj sám Raúl Castro vyzerá ochotný hovoriť s Obamom o veciach, ktoré nikdy nechcel prebrať s nami. Tak si musím klásť otázku, či táto „olivová ratolesť“ a táto ochota rozoberať širšie témy nie sú v skutočnosti len slová určené svetu okolo nás, frázy vyslovované veľmi ďaleko od našich uší.