LUBLAU
HÁDANKA
Slnko Records
Hudobná mapa Slovenska je čoraz farebnejšia. Z Prešova počuť džez, inteligetný pop a Chiki Liki Tu-A, z Košíc znejú vážne piesne Kolowratu, vo Vrbovom sú Víťazi a Chrbáty, Bystričanov zabávajú Muchy, v Trenčíne svoje tracky mixuje Autumnist, z Galanty dochádza Peťo Tázok, v Trnave vyhráva Hudba z Marsu... A v Lublau je Lublau. Zatiaľ, čo Ľubovňa je Stará, Lublau je mladá a plná energie. Debutový album kapely okolo šikovného skladateľa a muzikanta s umeleckým menom Milas Groove je sviežim jarným prekvapením na slovenskej alternatívnej scéne. Lublau sa pohybujú na muzikantsky vďačnom pohraničí medzi akustickým pesničkárstvom a elektrickým rockom, s citlivo dávkovanou elektronikou (pokojne by jej mohlo byť aj viac). Najlepšie sú jemnejšie akustické pesničky (a úplne najlepšia je Len náhodou), keď zaznejú gitarové boostre, kapela stráca niečo zo svojho pôvabu a čisté texty občas skĺznu k naivite a trochu násilnému rýmovaniu. Lublau je stále nezodpovedaná hádanka.
●●●○○
.juraj Kušnierik
JOHN FOXX & ROBIN GUTHRIE
MIRRORBALL
Metamatic
Príbeh sa začína v roku 2005, keď sa po prvý raz na pódiu stretli ako hostia ambientného minimalistu Harolda Budda. Foxx svojím chorálnym prejavom akoby impresionisticky hádže farby na plátno do Guthrieho viac-menej pevných vybrnkávaných melancholických štruktúr a zvukových stien. Ak pre nič iné, pre pamätníkov britskej post-punkovej scény je určite zaujímavé počuť, ako to spolu ladí prvému frontmanovi Ultravox! (až začiatkom 80. rokov Foxxa za mikrofónom vystriedal Midge Ure) a zbožne uctievanému i vykrádanému gitaristovi dnes už neexistujúcich Cocteau Twins. A kým sa Guthrie venuje už najmä filmu, pre Foxxa je album logickým pokračovaním diskrétnych kolaborácií s duchovne spriaznenými osobnosťami posledných troch dekád. Predchádzala mu LP s bubeníkom Japan Stevom Jansenom a pripravuje projekt s Paulom Daleym z Leftfield.
●●●●○
.daniel Baláž
WABI DANĚK
A ŽIVOT BĚŽÍ DÁL
Universal
„Tak jako jazyk stále naráží na vykotlaný zub“, tak sa trampské pospolitosti stále vracajú k pesničkám Wabiho Daňka. K titulu živá legenda má tento 62-ročný bard táborových ohňov a do pozoru postavených amfiteátrov bližšie, než by mu mohlo byť milé. Uhlík jeho tvorivého potenciálu už vyhorel do tla, ale vďaka osobnostnému kreditu a hlasu, ktorý ani všetky prežité krízy neobrali o schopnosť uviesť poslucháčov do stavu sladkobôľnej nostalgie, pokračuje, i keď v trochu inej podobe. Z Wabiho tvorcu stal Wabi symbol a interpret. Jeho nový album v produkcii bluegrassového muzikanta Luboša Malinu (Poutníci, Druhá tráva, García, Malinaband) je zložený z tzv. skunkoviek - pesničiek, ktoré napísal, alebo na známe countryové melódie otextoval v emigrácii žijúci Miroslav „Skunk” Jaroš. Dobrí autori odchádzajú do zabudnutia skôr ako ich pesničky.
●●●○○
.martin Chrobák
CHRIS CORNELL
SCREAM
Universal
Na svetovej popscéne to už pomaly vyzerá tak, že kto má peniaze, ale došla mu invencia, obráti sa na Timbalanda. Pomaly už tiež začínam byť na to jeho rytmické švitorenie alergický. Čerstvý Chris Cornell mal jasno v grungeových Soundgarden, potom prišlo na rad kvarteto slávnych pohrobkov Audioslave, ktoré sa za šesť rokov na alternatívnej rockovej scéne zapísalo akurát tak ako ďalšia platforma pre Morellove ľavičiarske úlety. Sólový Cornell pôsobil tiež skôr dojmom jamesblondovskej celebrity než muzikanta s presvedčivou koncepciou. Album Scream to len potvrdil. Na jeho obale spevák rozbil všetky lacné gitary, pretože prešaltoval na elektropop. Na tom by nebolo nič zlé, keby prišiel s niečím iným, než s narýchlo nastrihanou a zlepenou kolážou svojich a timbalandovských schém, kde obsažnosť nahrádzajú presýtené elektronické aranžmány.
●●○○○
.martin Chrobák
JÖRG BRINKMANN TRIO
HA!
ACT Music/Divyd
„Časy, keď nemeckí džezoví hudobníci vzhliadali k USA ako líška do kurníka, sú preč.“ Ničím výstižnejším nemohol komentátor onálepkovať debutové CD skupiny, ktorá „potrela“ klasický formát klavírneho tria už pri svojom vzniku. Líder a dominantný autor – Jörg Brinkmann – nie je totiž klavirista, ale violončelista. To znamená pozitívne potlačenie dominancie klavíra v prospech rytmiky a kompozičnej rovnoprávnosti nástrojov. Iný nástroj rovná sa iné myslenie, a teda aj kopa neošúchaných nápadov počínajúc témami, kompozičnými riešeniami, multižánrovým nadhľadom a končiac sugestívnymi náladami. Ak k tomu pripočítame bubeníka, veľmi efektne a zvukomalebne využívajúceho aj „experimentálne“ inštrumentárium (zvonkohra, rôzne zvukové objekty...), pocit originality a výnimočnosti sa dostaví automaticky. A to aj bez potreby porovnávať.
●●●●○
.augustín Rebro
PET SHOP BOYS
YES
Parlophone/EMI
Album Fundamental spred troch rokov sa avizoval ako návrat Pet Shop Boys k bombastickému disco zvuku, s ktorým mal pomôcť producentský veterán Trevor Horn, hlavným znakom nahrávky však bola atmosféra sklamania z pôsobenia vtedajšieho britského premiéra Tonyho Blaira. Na nový album Yes si Pet Shop Boys prizvali produkčný tím Xenomania (v poslednom čase známy najmä vďaka dievčenskej kapele Girls Aloud) a nahrávka je ladená apoliticky a optimisticky. U Pet Shop Boys však nič nie je čierno-biele a dvojica Tennant a Lowe mala vždy sklony k irónii a sebairónii. Menej presvedčivé sú skôr vážne skladby (Vulnerable, Building A Wall) a práve vďaka sebaironickému nadhľadu nepôsobí hlúpo zborová Love Etc. alebo úryvok z Čajkovského Luskáčika v All Over The World. Pet Shop Boys sa dokonca chystajú napísať hudbu k baletu na motívy Andersenovej rozprávky.
●●●○○
.vladislav Gális
HÁDANKA
Slnko Records
Hudobná mapa Slovenska je čoraz farebnejšia. Z Prešova počuť džez, inteligetný pop a Chiki Liki Tu-A, z Košíc znejú vážne piesne Kolowratu, vo Vrbovom sú Víťazi a Chrbáty, Bystričanov zabávajú Muchy, v Trenčíne svoje tracky mixuje Autumnist, z Galanty dochádza Peťo Tázok, v Trnave vyhráva Hudba z Marsu... A v Lublau je Lublau. Zatiaľ, čo Ľubovňa je Stará, Lublau je mladá a plná energie. Debutový album kapely okolo šikovného skladateľa a muzikanta s umeleckým menom Milas Groove je sviežim jarným prekvapením na slovenskej alternatívnej scéne. Lublau sa pohybujú na muzikantsky vďačnom pohraničí medzi akustickým pesničkárstvom a elektrickým rockom, s citlivo dávkovanou elektronikou (pokojne by jej mohlo byť aj viac). Najlepšie sú jemnejšie akustické pesničky (a úplne najlepšia je Len náhodou), keď zaznejú gitarové boostre, kapela stráca niečo zo svojho pôvabu a čisté texty občas skĺznu k naivite a trochu násilnému rýmovaniu. Lublau je stále nezodpovedaná hádanka.
●●●○○
.juraj Kušnierik
JOHN FOXX & ROBIN GUTHRIE
MIRRORBALL
Metamatic
Príbeh sa začína v roku 2005, keď sa po prvý raz na pódiu stretli ako hostia ambientného minimalistu Harolda Budda. Foxx svojím chorálnym prejavom akoby impresionisticky hádže farby na plátno do Guthrieho viac-menej pevných vybrnkávaných melancholických štruktúr a zvukových stien. Ak pre nič iné, pre pamätníkov britskej post-punkovej scény je určite zaujímavé počuť, ako to spolu ladí prvému frontmanovi Ultravox! (až začiatkom 80. rokov Foxxa za mikrofónom vystriedal Midge Ure) a zbožne uctievanému i vykrádanému gitaristovi dnes už neexistujúcich Cocteau Twins. A kým sa Guthrie venuje už najmä filmu, pre Foxxa je album logickým pokračovaním diskrétnych kolaborácií s duchovne spriaznenými osobnosťami posledných troch dekád. Predchádzala mu LP s bubeníkom Japan Stevom Jansenom a pripravuje projekt s Paulom Daleym z Leftfield.
●●●●○
.daniel Baláž
WABI DANĚK
A ŽIVOT BĚŽÍ DÁL
Universal
„Tak jako jazyk stále naráží na vykotlaný zub“, tak sa trampské pospolitosti stále vracajú k pesničkám Wabiho Daňka. K titulu živá legenda má tento 62-ročný bard táborových ohňov a do pozoru postavených amfiteátrov bližšie, než by mu mohlo byť milé. Uhlík jeho tvorivého potenciálu už vyhorel do tla, ale vďaka osobnostnému kreditu a hlasu, ktorý ani všetky prežité krízy neobrali o schopnosť uviesť poslucháčov do stavu sladkobôľnej nostalgie, pokračuje, i keď v trochu inej podobe. Z Wabiho tvorcu stal Wabi symbol a interpret. Jeho nový album v produkcii bluegrassového muzikanta Luboša Malinu (Poutníci, Druhá tráva, García, Malinaband) je zložený z tzv. skunkoviek - pesničiek, ktoré napísal, alebo na známe countryové melódie otextoval v emigrácii žijúci Miroslav „Skunk” Jaroš. Dobrí autori odchádzajú do zabudnutia skôr ako ich pesničky.
●●●○○
.martin Chrobák
CHRIS CORNELL
SCREAM
Universal
Na svetovej popscéne to už pomaly vyzerá tak, že kto má peniaze, ale došla mu invencia, obráti sa na Timbalanda. Pomaly už tiež začínam byť na to jeho rytmické švitorenie alergický. Čerstvý Chris Cornell mal jasno v grungeových Soundgarden, potom prišlo na rad kvarteto slávnych pohrobkov Audioslave, ktoré sa za šesť rokov na alternatívnej rockovej scéne zapísalo akurát tak ako ďalšia platforma pre Morellove ľavičiarske úlety. Sólový Cornell pôsobil tiež skôr dojmom jamesblondovskej celebrity než muzikanta s presvedčivou koncepciou. Album Scream to len potvrdil. Na jeho obale spevák rozbil všetky lacné gitary, pretože prešaltoval na elektropop. Na tom by nebolo nič zlé, keby prišiel s niečím iným, než s narýchlo nastrihanou a zlepenou kolážou svojich a timbalandovských schém, kde obsažnosť nahrádzajú presýtené elektronické aranžmány.
●●○○○
.martin Chrobák
JÖRG BRINKMANN TRIO
HA!
ACT Music/Divyd
„Časy, keď nemeckí džezoví hudobníci vzhliadali k USA ako líška do kurníka, sú preč.“ Ničím výstižnejším nemohol komentátor onálepkovať debutové CD skupiny, ktorá „potrela“ klasický formát klavírneho tria už pri svojom vzniku. Líder a dominantný autor – Jörg Brinkmann – nie je totiž klavirista, ale violončelista. To znamená pozitívne potlačenie dominancie klavíra v prospech rytmiky a kompozičnej rovnoprávnosti nástrojov. Iný nástroj rovná sa iné myslenie, a teda aj kopa neošúchaných nápadov počínajúc témami, kompozičnými riešeniami, multižánrovým nadhľadom a končiac sugestívnymi náladami. Ak k tomu pripočítame bubeníka, veľmi efektne a zvukomalebne využívajúceho aj „experimentálne“ inštrumentárium (zvonkohra, rôzne zvukové objekty...), pocit originality a výnimočnosti sa dostaví automaticky. A to aj bez potreby porovnávať.
●●●●○
.augustín Rebro
PET SHOP BOYS
YES
Parlophone/EMI
Album Fundamental spred troch rokov sa avizoval ako návrat Pet Shop Boys k bombastickému disco zvuku, s ktorým mal pomôcť producentský veterán Trevor Horn, hlavným znakom nahrávky však bola atmosféra sklamania z pôsobenia vtedajšieho britského premiéra Tonyho Blaira. Na nový album Yes si Pet Shop Boys prizvali produkčný tím Xenomania (v poslednom čase známy najmä vďaka dievčenskej kapele Girls Aloud) a nahrávka je ladená apoliticky a optimisticky. U Pet Shop Boys však nič nie je čierno-biele a dvojica Tennant a Lowe mala vždy sklony k irónii a sebairónii. Menej presvedčivé sú skôr vážne skladby (Vulnerable, Building A Wall) a práve vďaka sebaironickému nadhľadu nepôsobí hlúpo zborová Love Etc. alebo úryvok z Čajkovského Luskáčika v All Over The World. Pet Shop Boys sa dokonca chystajú napísať hudbu k baletu na motívy Andersenovej rozprávky.
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.