Nenahrateľní

Nahrávanie rozhovoru s policajtom nás môže vyjsť pekne draho. Podľa denníka SME sa o tom presvedčil muž z Tekovských Lužian, ktorý si na mobilný telefón nahral rozhovor s levickým policajtom, od ktorého chcel informácie o prebiehajúcom vyšetrovaní dopravnej nehody. Celý rozhovor zaslal ministerstvu vnútra spolu so sťažnosťou na spomínaného policajta pre podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa a marenia vyšetrovania. Sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Tu sa však príbeh neskončil. Levickí policajti šoféra obvinili z porušovania dôvernosti ústneho prejavu, ktorý neoprávnene zachytil záznamovou technikou a neoprávnene sprístupnil tretej osobe, a z ohovárania. Za to mu teraz hrozia dva roky vo väzení. Policajti sa odvolávajú na Trestný zákon, ktorý zakazuje zverejňovanie rozhovoru bez vedomia druhej strany. Takáto interpretácia nahrávania rozhovorov s policajtom je však sporná. Hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči povedal, že „takéto konanie musí úradník – verejný činiteľ – strpieť, pretože nejde o súkromný rozhovor“. Podobný názor zastáva podľa SME aj Pavol Žilinčík z Centra pre práva občanov Via Iuris: „Na základe dostupných informácií považujem postup polície za veľký omyl a nepochopenie vzťahu občana a štátu... Bežného občana môže takýto postup odradiť od kontroly moci. Môže vyslať signál, že moc znamená nedotknuteľnosť, a to je veľké riziko.“ Takže pozor! Ak sa vám napríklad na dopravnom inšpektoráte nezdá, že za dve hodiny vás predbehnú piati ľudia, ktorí vojdú bez zaklopania a tykajú si s policajtom a vy sa potom idete sťažovať riaditeľovi inšpektorátu, ktorý vám povie, že je to normálne, pretože technici si „tykajú s polovičkou okresu“, môžete si nahrávku púšťať nanajvýš osamote. Obveseľovať s ňou kamarátov či dokonca samotných inšpektorov sa vám vôbec nemusí vyplatiť.
.tg