Problematika šifier a kódovania má aj svoje slepé uličky. Jednou z nich je aj hľadanie skrytého významu tam, kde takýto význam s najväčšou pravdepodobnosťou nie je.
V roku 1994 objavili izraelskí matematici takzvaný biblický kód, čo má byť údajný výskyt záznamov v Biblii, ktoré sa týkajú niektorých budúcich významných udalostí. Matematici si zobrali knihu Genezis v jednom hebrejskom vydaní Biblie a pomocou výkonného počítača v ňom vyhľadávali rady písmen.
Vybrali vždy určité písmeno a v určitom intervale (napríklad každé piate) zaznamenávali ďalšie. Týmto spôsobom vzniklo množstvo dlhých radov písmen, v ktorých sa sem-tam vyskytlo niečo zrozumiteľné. „Objavitelia“ pritom považovali za nenáhodné, keď vedľa seba ležalo napríklad meno politika a dátum narodenia či smrti. Takých súvislostí našli množstvo – napríklad mená Jicchaka Rabina, Johna F. Kennedyho či Anvara Sadata v blízkosti dátumov ich atentátov. Svoj názor, že nejde o náhodu, matematici dokazovali tým, že podobnú analýzu urobili aj na Tolstého románe Vojna a mier, kde nič podobné ako v Genezis nenašli. Podľa jednej skupiny obhajcov biblického kódu má byť jeho existencia dôkazom, že Židia sú vyvolený národ, pretože kód bol objavený len v hebrejskej Biblii. Niektorí kresťanskí vykladači považujú kód za vedecký dôkaz existencie Boha. Biblický kód má však aj veľa odporcov. Tí sa odvolávajú najmä na to, že v iných verziách Biblie sa štatisticky významné výsledky neobjavili. Iní hovoria, že ide o náhodu, pretože pri dostatočnom množstve radov písmen sa dá nejaký „odkaz“ objaviť aj v spomínanej Vojne a mieri či v Bielej veľrybe. Podľa skeptického slovníka na stránke www.skepdic.com sa v Melvillovom románe našli odkazy na atentáty na Indiru Gándhiovú, Martina Luthera Kinga, Johna F. Kennedyho, Abrahama Lincolna, Jicchcaka Rabina ako aj na smrť princeznej Diany. V roku 2002 našiel dokonca matematik David Thomas v knihe Genezis „zašifrovaný“ odkaz, že biblický kód je hlúpy podfuk.
.tg
V roku 1994 objavili izraelskí matematici takzvaný biblický kód, čo má byť údajný výskyt záznamov v Biblii, ktoré sa týkajú niektorých budúcich významných udalostí. Matematici si zobrali knihu Genezis v jednom hebrejskom vydaní Biblie a pomocou výkonného počítača v ňom vyhľadávali rady písmen.
Vybrali vždy určité písmeno a v určitom intervale (napríklad každé piate) zaznamenávali ďalšie. Týmto spôsobom vzniklo množstvo dlhých radov písmen, v ktorých sa sem-tam vyskytlo niečo zrozumiteľné. „Objavitelia“ pritom považovali za nenáhodné, keď vedľa seba ležalo napríklad meno politika a dátum narodenia či smrti. Takých súvislostí našli množstvo – napríklad mená Jicchaka Rabina, Johna F. Kennedyho či Anvara Sadata v blízkosti dátumov ich atentátov. Svoj názor, že nejde o náhodu, matematici dokazovali tým, že podobnú analýzu urobili aj na Tolstého románe Vojna a mier, kde nič podobné ako v Genezis nenašli. Podľa jednej skupiny obhajcov biblického kódu má byť jeho existencia dôkazom, že Židia sú vyvolený národ, pretože kód bol objavený len v hebrejskej Biblii. Niektorí kresťanskí vykladači považujú kód za vedecký dôkaz existencie Boha. Biblický kód má však aj veľa odporcov. Tí sa odvolávajú najmä na to, že v iných verziách Biblie sa štatisticky významné výsledky neobjavili. Iní hovoria, že ide o náhodu, pretože pri dostatočnom množstve radov písmen sa dá nejaký „odkaz“ objaviť aj v spomínanej Vojne a mieri či v Bielej veľrybe. Podľa skeptického slovníka na stránke www.skepdic.com sa v Melvillovom románe našli odkazy na atentáty na Indiru Gándhiovú, Martina Luthera Kinga, Johna F. Kennedyho, Abrahama Lincolna, Jicchcaka Rabina ako aj na smrť princeznej Diany. V roku 2002 našiel dokonca matematik David Thomas v knihe Genezis „zašifrovaný“ odkaz, že biblický kód je hlúpy podfuk.
.tg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.