Virológiou a konkrétne chrípkovými vírusmi sa zaoberá desiatky rokov. V časoch hystérie okolo vtáčej chrípky tvrdil, že ide o úplne zbytočnú paniku. O súčasnej chrípkovej hystérii hovorí, že je ešte oveľa väčšia a on nechápe, prečo. Virológ Gustáv Russ.
.ako ste sa dostali k virológii všeobecne a k „chrípkológii“ zvlášť?
To je zložitá história. Ja som pôvodne chcel študovať atómovú fyziku, ale v tom čase sa to s mojím kádrovým profilom nedalo. Takže som chcel ísť na elektrotechnickú fakultu, strojnícku fakultu a všelikde inde, ale nikde ma neprijali. Potom moja mama našla v novinách inzerát, že ešte prijímajú študentov na mineralógiu, tak ma tam prihlásila. Medzitým sa však ukázalo, že na mineralógiu už študentov nechcú. Tak ma podmienečne prijali na chémiu a fyziku.
.to bol učiteľský smer?
Nie, vedecký. Vtedy sa prvé dva roky študovala chémia a fyzika spolu a až v treťom ročníku sa to špecializovalo. No a keďže ma prijali len podmienečne, a tak to zostalo až do konca štúdia, mohli ma kedykoľvek vyhodiť. Čiže som sa bál, a preto som dobre študoval. (Smiech). Vždy v sobotu a v nedeľu som si prepisoval poznámky z prednášok, čím som sa to vlastne naučil. No a keďže som písal paličkovým písmom, tak sa moje poznámky stali akýmisi skriptami, ktoré kolovali medzi spolužiakmi. V tom čase, v roku 1960 až 1965, totiž skriptá a iná literatúra k dispozícii príliš neboli.
.po tom druhom ročníku ste sa špecializovali na chémiu alebo na fyziku?
Keďže moji kamaráti išli na biochémiu, tak som tam išiel aj ja. A dobre som urobil. Zažil som zlaté časy katedry biochémie, robil tam v tom čase docent Ladislav Kováč, neskôr profesor, ale, bohužiaľ, potom odišiel do cudziny. Medzitým ma zaujala virológia, tak som po štúdiu začal pracovať na Virologickom ústave SAV a po roku som sa začal špecializovať na chrípku. A opäť som mal šťastie na ľudí. Môj učiteľ Ruttkay-Nedecký ma poslal na sedem mesiacov do Prahy na špičkové pracovisko, Ústav organickej chémie a biochémie, kde som sa veľmi veľa naučil.
.praha bola v druhej polovici 60. rokov zaujímavá nielen z hľadiska virológie...
Bolo to veľmi zaujímavé obdobie. Došiel som medzi iných ľudí, chodil som do divadiel, do Činoherného klubu a Divadla na zábradlí. Napríklad Revízora s Landovským som videl asi pätnásťkrát. Z práce som chodil na podnájom cez Pražský hrad a videl som, ako sa tam prechádzajú Dubček s Novotným a hádajú sa.
.z Prahy ste sa vrátili späť do Bratislavy?
Áno, vrátil som sa, dokončil kandidatúru, ktorú som obhájil, zhodou okolností, v Prahe a robil som s chrípkou, až kým sa mi nepodarilo ísť do USA.
.kam konkrétne?
Znova som mal šťastie, pretože som sa dostal na jedno z najprestížnejších vedeckých pracovísk – do Národného ústavu zdravia NIH neďaleko Washingtonu. Najprv s problémami na 7 mesiacov, to bolo v roku 1979, a potom na dlhšie. Od roku 1988 som tam pracoval s krátkymi prestávkami až do roku 1997. A odvtedy sa tam každý rok na 1 či 2 mesiace vraciam.
.aj tam ste robili na chrípke?
Nie, tam som skúmal cytotoxické bunky. To sú bunky imunitného systému, ktoré vedia rozpoznať, že sa s nejakou bunkou nášho tela niečo deje. Buď to, že sa zmenila na nádorovú bunku, alebo že je infikovaná, napríklad vírusom. A ony takúto bunku zničia, čím sa zabráni šíreniu problému. Z dnešného pohľadu však aj tento výskum vlastne čiastočne súvisel s chrípkou. Donedávna sa totiž myslelo, že pri chrípke cytotoxické bunky nehrajú nijakú úlohu, teraz sa však v odborných kruhoch diskutuje, že aj tu sú dôležité.
.tým cytotoxickým bunkám sa venujete, aj keď ste v Bratislave?
Nie, tu sa na sto percent venujem chrípke. A na ďalších dvadsať percent spolupracujem s manželkou na onkologickom výskume.
.a ako je to vlastne s tou chrípkou? Pred tromi rokmi sme tu mali vtáčiu chrípku, dnes je tu „prasacia chrípka“ a už len z tej zmeny č na c sa dá asi usúdiť, že tentoraz je to tvrdšie.
Ja neviem čo je to prasacia chrípka, ale o „prasačej“ vám niečo viem povedať.
.možno by sme ju mohli volať svinská chrípka.
Áno, to by celkom išlo.
.takže táto nová chrípka je nebezpečnejšia ako bola tá vtáčia?
Predovšetkým je situácia podstatne iná. Existujú vírusy chrípky, ktoré infikujú ľudí, existujú vírusy, ktoré infikujú vtákov a vírusy, ktoré infikujú prasatá. Každý ten živočíšny druh – vtáky, ľudia aj prasatá – má vlastnú súpravu chrípkových vírusov. Z času na čas sa síce stane, že vtáky zainfikujú človeka, ale to je výnimočné. Dodnes je zdokumentovaných asi 450 prípadov. A to sa presne stalo pri vtáčej chrípke v roku 2006, keď prišlo k prenosom vtáčieho vírusu z vtákov na ľudí. Podstatné však je, že medzi ľuďmi navzájom sa už tento vírus ďalej nešíril.
.a prasací vírus sa medzi ľuďmi šíri?
Doteraz to tak nebolo, aj keď raz už podobná panika vypukla. V Spojených štátoch sa v roku 1976 od prasiat nakazilo chrípkou asi dvesto ľudí, medziiným aj dvadsať vojakov v jedných kasárňach. Jeden z tých vojakov zomrel a vznikla z toho veľká senzácia, že prasací vírus infikoval ľudí a okamžite prišli za poprednými chrípkológmi s otázkou, či môže dôjsť k celosvetovej pandémii a či treba vakcínu. No ale kto vám povie, že to určite netreba? Kto na seba zoberie takú zodpovednosť? A tak vyrobili vakcínu za mnoho miliónov dolárov, ale už ju nikto nepotreboval, lebo nikto iný neochorel. K prenosu medzi ľuďmi, podľa všetkého, nedošlo.
.a tentoraz k takému prenosu došlo?
Áno, tentoraz došlo k prenosom nového vírusu aj navzájom medzi ľuďmi.
.čiže tentoraz už je dôvod na paniku?
Nie je. Isté je, že nejaký nový vírus sa tu objavil. Taktiež vieme, že nejakí ľudia nejakému vírusu podľahli. Ale nie som si istý, či sa preukázalo, že to bol skutočne ten nový vírus. A aj keby sme poznali genetickú sekvenciu všetkých v posledných dňoch izolovaných vírusov, stále nepoznáme jeho biologické vlastnosti, teda či je silne patogénny, alebo len slabo, a ako rýchlo sa rozmnožuje. Zatiaľ len vieme, že je citlivý na antivirotikum Tamiflu, čo je dobre.
.nedá sa predpovedať aspoň niečo?
Myslím si, že za súčasného stavu sa nedá spoľahlivo predvídať takmer nič. Či on sa teraz rozšíri a spôsobí celosvetovú pandémiu? Neviem. Ak sú čísla, ktoré sú zatiaľ k dispozícii, správne, tak tento vírus vyzerá oveľa menej nebezpečný ako napríklad SARS. Tým myslím, že pomer počtu infikovaných k počtu úmrtí bol v prípade SARS nepomerne väčší. Musíme ešte chvíľu počkať, ako sa to vyvinie. Trochu sa čudujem, že Svetová zdravotnícka organizácia už vyhlásila piaty stupeň.
.skúsme predpokladať najhorší možný scenár, že bude silne patogénny a bude sa rozmnožovať rýchlo...
Dobre. Tak v prvom rade si treba uvedomiť, že chrípkový vírus nie je v nijakom prípade smrtiacim vírusom. Smrtiaci vírus je ebola, marburg, lhasa. Keď idete do Afriky a infikujete sa niektorým z týchto vírusov, tak pravdepodobnosť, že zomriete, je takmer sto percent. A keď si teraz v novinách čítate, že na Slovensko prišiel zabijak, že tu máme smrtiaci vírus, tak je to úplný nezmysel. Najviac škody robia hlavne bulvárne médiá, ich titulky sú úplne prehnané, podľa mňa na hranici trestného činu šírenia poplašnej správy. Niektorí ľudia sa ma potom pýtajú, či im hrozí v blízkej budúcnosti smrť, či si majú plánovať letné dovolenky, či si majú nakúpiť do zásoby pomerne drahé lieky. To všetko je veľmi prehnané.
.nemôže sa teda stať niečo podobné ako v roku 1918?
Isté paralely s chrípkou 1918 tu možno sú. Je zaujímavé, že aj vtedy súčasne s chrípkovou epidémiou prebiehala epidémia aj u prasiat. Niektorí uvádzajú aj ďalšiu paralelu, a to, že je špeciálne nebezpečná pre mladých ľudí. Naozaj v tom roku 1918 prekvapujúco zomierali predovšetkým mladí ľudia, a to nielen frontoví vojaci, ale aj ľudia normálne živení, zdraví. Hypotézou, čiastočne potvrdenou na myšiach, je, že u mladého zdravého organizmu dochádza po infikovaní k takzvanej cytokínovej búrke, t. j. nadmernej stimulácii imunitného systému a jeho prehnanej reakcii, ktorá môže viesť k úmrtiu jedinca. Niektorí odborníci však túto hypotézu spochybňujú. Či je aj táto chrípka špeciálne problematická u mladých, to sa podľa mňa nedá zodpovedne povedať. Na to je ešte príliš malá štatistika, teda ešte je málo prípadov.
.takéto porovnania s rokom 1918 však už znejú pomerne hrozivo...
Pretože si neuvedomujeme všetky súvislosti. Aj keby vznikla celosvetová pandémia, treba si uvedomiť, že v roku 1918, keď zahynulo vyše dvadsať miliónov ľudí, tak to bolo len dve až päť percent z celkového počtu infikovaných. Len také malé percento z ľudí, ktorí ochoreli, chorobe podľahlo. Navyše väčšina úmrtí v súvislosti s chrípkou sú úmrtia na sekundárne bakteriálne infekcie, ktoré bývajú predchádzajúcou vírusovou infekciou výrazne zosilnené. No ale na tie predsa máme antibiotiká, ktoré v roku 1918 nemali. Takže aj keby vznikla pandémia, sme na tom neporovnateľne lepšie.
.takže je dôvod na zvýšenú opatrnosť, ale nie na paniku?
Panika rozhodne nie je namieste. Aj pri najhoršom možnom scenári máme veľa možností, ako sa chrániť. Okrem antibiotík sú tu antivirotiká, na ktoré je nový vírus citlivý. A potom sú tu opatrenia, ktoré fungujú aj pri bežnej chrípke. Zatvoria sa školy, nechodí sa do divadiel a kín, snažíme sa vyhýbať MHD, a kto sa nehanbí, môže nosiť rúško. To je napríklad veľmi účinné. A mimochodom, blíži sa leto, ktoré je pre chrípkové vírusy všeobecne nepriaznivé, čo súvisí s vlastnosťami vírusového obalu a životnosťou kvapôčok, ktorými sa vírus prenáša.
.a teraz skúsme najlepší možný scenár. Môže to dopadnúť aj tak, ako v roku 1976, teda že sa nestane vôbec nič?
Možné je všetko. Mne to pripadá tak, že momentálne nikto poriadne nevie, čo sa vlastne deje. A to ani v odborných kruhoch. Pôvodná teória bola, že nový vírus vznikol tým, že sa u prasaťa skombinoval prasací, vtáčí a ľudský vírus. Ten mal potom prejsť na ľudí a stať sa ľudským, keďže sa nakazili aj ľudia, ktorí neprišli s prasatami do styku. Lenže dnes ráno (30. 4. – poznámka redakcie) si pustím computer a čítam, že americké Centrum pre kontrolu chorôb zosekvenovalo niekoľko vírusov tejto novej chrípky izolovaných v USA, t. j. určilo, ako vyzerá ich genóm. Tieto sekvencie dali voľne k dispozícii do databázy. Tam si to pozreli nejakí ľudia z univerzít v Anglicku a USA, a tí zistili, že tento nový vírus neobsahuje žiadne časti genómu ľudskej alebo vtáčej chrípky. Že sú to skombinované dva prasacie vírusy. Ak je to pravda, ak sa to potvrdí aj v ďalších prípadoch, tak to by bola taká virologická senzácia. A otvorilo by to celkom nový pohľad na chrípku.
.čiže z čisto vedeckého hľadiska je táto nová situácia vlastne úplne zaujímavá?
Z čisto vedeckého hľadiska je to, samozrejme, veľmi zaujímavé. A ak by som mal byť cynický, tak poviem, že pre vedcov je pozitívny aj celý tento mediálny ošiaľ. Pre nás virológov je dobré, keď si ľudia všimnú, že existujeme a že na výskum potrebujeme nejaké peniaze, nejaké granty. Lebo tých peňazí je na čoraz drahší výskum stále málo.
.nakoľko vážne sú v našej vede finančné limity?
Čo sa týka dostupnosti vecí potrebných na výskum – materiálu, prístrojov, chemikálií – tak jediné, čím sme limitovaní, sú práve peniaze. Aj keď sú veci, ktoré by u nás asi nikdy nefungovali, bez ohľadu na financie. Keď som robil v Štátoch s cytotoxickými bunkami, to vyžadovalo, aby experimentálne zvieratá, väčšinou myši, boli úplne zdravé. Čiže sme tam mali špeciálny zverinec a špeciálny režim. Vstup tam bol na kód cez dvojité dvere, človek musel byť kompletne oblečený v jednorazovom oblečení s rukavicami, rúškom atď. A mňa fascinovalo, ako sa napríklad správal laborant, čo mal na starosti zverinec. Z vlastnej skúsenosti som vedel, že keď je človek v zverinci, tak nepočuje, či niekto ďalší prichádza. Za tie roky, čo som tam chodil, som ho nikdy nenachytal, že by nemal rúško alebo nejakú inú ochrannú pomôcku. No viete si to u nás predstaviť? Ja si myslím, že u nás by to jednoducho nefungovalo.
.sú finančné problémy jediné, z ktorými zápasí slovenská veda?
My tu na Slovensku máme jeden problém, na ktorý sa zabúda, a to je personálny. U nás študent skončí vysokú školu, napríklad odbor mikrobiológia, pozná síce všetky pavúky a stromy v lese, ale z imunológie nevie nič. Príde sem, je šikovný, má záujem, takzvane si ho vychováme, urobí si PhD a v momente, keď by sa mohol začať venovať serióznej vedeckej práci, nám odíde. Väčšinou do nejakej farmaceutickej firmy, predávať pilulky, alebo do zahraničia. Z tých peňazí, ktoré u nás dostane, si totiž nie je schopný tu v Bratislave zaplatiť ani len bývanie.
.v Štátoch je to iné?
Áno, tam robia výskum „postdoci“, ktorí sú oveľa lepšie pripravení. Majú za sebou štúdium aj PhD, ktoré si urobia v rámci univerzity. A potom začnú s vedeckou prácou v laboratóriu, čiže oproti tým našim sú posunutí o tri-štyri roky. Vedecké laboratórium tvoria jeden dvaja šéfovia a postdoci, ktorí sa tam každé dva-tri roky striedajú. Je to zabehnutý systém.
.ešte nejaký významný rozdiel?
Ešte jeden by tu bol. U nás nemá robenie vedy v nejakej vedeckej inštitúcii takmer žiadnu spoločenskú prestíž. V Spojených štátov je to podstatne inak. Prvý raz som to zistil náhodou v jednom kempingu, kde som bol na výlete s rodinou. Keď tamojší zistili podľa odznaku na mojej peňaženke, že pracujem v NIH (Národný ústav zdravia), tak nám skoro aj stan postavili. A potom to fungovalo takmer vždy, NIH bolo ako zaklínadlo. No predstavte si, že by som išiel po Bratislave s odznakom SAV, no ešte by ľudia boli na mňa naštvaní, že míňam ich peniaze. Aj keď raz sa mi stalo, keď som jazdil ešte na skútri, že som urobil banálny dopravný priestupok, zastavil ma policajt a chcel mi dať pokutu. Keď si však prelistoval môj občiansky, v ktorom v tom čase muselo byť uvedené aj zamestnanie, tak povedal: „Vy nemusíte nič platiť. Viem aký máte plat.“
.ako ste sa dostali k virológii všeobecne a k „chrípkológii“ zvlášť?
To je zložitá história. Ja som pôvodne chcel študovať atómovú fyziku, ale v tom čase sa to s mojím kádrovým profilom nedalo. Takže som chcel ísť na elektrotechnickú fakultu, strojnícku fakultu a všelikde inde, ale nikde ma neprijali. Potom moja mama našla v novinách inzerát, že ešte prijímajú študentov na mineralógiu, tak ma tam prihlásila. Medzitým sa však ukázalo, že na mineralógiu už študentov nechcú. Tak ma podmienečne prijali na chémiu a fyziku.
.to bol učiteľský smer?
Nie, vedecký. Vtedy sa prvé dva roky študovala chémia a fyzika spolu a až v treťom ročníku sa to špecializovalo. No a keďže ma prijali len podmienečne, a tak to zostalo až do konca štúdia, mohli ma kedykoľvek vyhodiť. Čiže som sa bál, a preto som dobre študoval. (Smiech). Vždy v sobotu a v nedeľu som si prepisoval poznámky z prednášok, čím som sa to vlastne naučil. No a keďže som písal paličkovým písmom, tak sa moje poznámky stali akýmisi skriptami, ktoré kolovali medzi spolužiakmi. V tom čase, v roku 1960 až 1965, totiž skriptá a iná literatúra k dispozícii príliš neboli.
.po tom druhom ročníku ste sa špecializovali na chémiu alebo na fyziku?
Keďže moji kamaráti išli na biochémiu, tak som tam išiel aj ja. A dobre som urobil. Zažil som zlaté časy katedry biochémie, robil tam v tom čase docent Ladislav Kováč, neskôr profesor, ale, bohužiaľ, potom odišiel do cudziny. Medzitým ma zaujala virológia, tak som po štúdiu začal pracovať na Virologickom ústave SAV a po roku som sa začal špecializovať na chrípku. A opäť som mal šťastie na ľudí. Môj učiteľ Ruttkay-Nedecký ma poslal na sedem mesiacov do Prahy na špičkové pracovisko, Ústav organickej chémie a biochémie, kde som sa veľmi veľa naučil.
.praha bola v druhej polovici 60. rokov zaujímavá nielen z hľadiska virológie...
Bolo to veľmi zaujímavé obdobie. Došiel som medzi iných ľudí, chodil som do divadiel, do Činoherného klubu a Divadla na zábradlí. Napríklad Revízora s Landovským som videl asi pätnásťkrát. Z práce som chodil na podnájom cez Pražský hrad a videl som, ako sa tam prechádzajú Dubček s Novotným a hádajú sa.
.z Prahy ste sa vrátili späť do Bratislavy?
Áno, vrátil som sa, dokončil kandidatúru, ktorú som obhájil, zhodou okolností, v Prahe a robil som s chrípkou, až kým sa mi nepodarilo ísť do USA.
.kam konkrétne?
Znova som mal šťastie, pretože som sa dostal na jedno z najprestížnejších vedeckých pracovísk – do Národného ústavu zdravia NIH neďaleko Washingtonu. Najprv s problémami na 7 mesiacov, to bolo v roku 1979, a potom na dlhšie. Od roku 1988 som tam pracoval s krátkymi prestávkami až do roku 1997. A odvtedy sa tam každý rok na 1 či 2 mesiace vraciam.
.aj tam ste robili na chrípke?
Nie, tam som skúmal cytotoxické bunky. To sú bunky imunitného systému, ktoré vedia rozpoznať, že sa s nejakou bunkou nášho tela niečo deje. Buď to, že sa zmenila na nádorovú bunku, alebo že je infikovaná, napríklad vírusom. A ony takúto bunku zničia, čím sa zabráni šíreniu problému. Z dnešného pohľadu však aj tento výskum vlastne čiastočne súvisel s chrípkou. Donedávna sa totiž myslelo, že pri chrípke cytotoxické bunky nehrajú nijakú úlohu, teraz sa však v odborných kruhoch diskutuje, že aj tu sú dôležité.
.tým cytotoxickým bunkám sa venujete, aj keď ste v Bratislave?
Nie, tu sa na sto percent venujem chrípke. A na ďalších dvadsať percent spolupracujem s manželkou na onkologickom výskume.
.a ako je to vlastne s tou chrípkou? Pred tromi rokmi sme tu mali vtáčiu chrípku, dnes je tu „prasacia chrípka“ a už len z tej zmeny č na c sa dá asi usúdiť, že tentoraz je to tvrdšie.
Ja neviem čo je to prasacia chrípka, ale o „prasačej“ vám niečo viem povedať.
.možno by sme ju mohli volať svinská chrípka.
Áno, to by celkom išlo.
.takže táto nová chrípka je nebezpečnejšia ako bola tá vtáčia?
Predovšetkým je situácia podstatne iná. Existujú vírusy chrípky, ktoré infikujú ľudí, existujú vírusy, ktoré infikujú vtákov a vírusy, ktoré infikujú prasatá. Každý ten živočíšny druh – vtáky, ľudia aj prasatá – má vlastnú súpravu chrípkových vírusov. Z času na čas sa síce stane, že vtáky zainfikujú človeka, ale to je výnimočné. Dodnes je zdokumentovaných asi 450 prípadov. A to sa presne stalo pri vtáčej chrípke v roku 2006, keď prišlo k prenosom vtáčieho vírusu z vtákov na ľudí. Podstatné však je, že medzi ľuďmi navzájom sa už tento vírus ďalej nešíril.
.a prasací vírus sa medzi ľuďmi šíri?
Doteraz to tak nebolo, aj keď raz už podobná panika vypukla. V Spojených štátoch sa v roku 1976 od prasiat nakazilo chrípkou asi dvesto ľudí, medziiným aj dvadsať vojakov v jedných kasárňach. Jeden z tých vojakov zomrel a vznikla z toho veľká senzácia, že prasací vírus infikoval ľudí a okamžite prišli za poprednými chrípkológmi s otázkou, či môže dôjsť k celosvetovej pandémii a či treba vakcínu. No ale kto vám povie, že to určite netreba? Kto na seba zoberie takú zodpovednosť? A tak vyrobili vakcínu za mnoho miliónov dolárov, ale už ju nikto nepotreboval, lebo nikto iný neochorel. K prenosu medzi ľuďmi, podľa všetkého, nedošlo.
.a tentoraz k takému prenosu došlo?
Áno, tentoraz došlo k prenosom nového vírusu aj navzájom medzi ľuďmi.
.čiže tentoraz už je dôvod na paniku?
Nie je. Isté je, že nejaký nový vírus sa tu objavil. Taktiež vieme, že nejakí ľudia nejakému vírusu podľahli. Ale nie som si istý, či sa preukázalo, že to bol skutočne ten nový vírus. A aj keby sme poznali genetickú sekvenciu všetkých v posledných dňoch izolovaných vírusov, stále nepoznáme jeho biologické vlastnosti, teda či je silne patogénny, alebo len slabo, a ako rýchlo sa rozmnožuje. Zatiaľ len vieme, že je citlivý na antivirotikum Tamiflu, čo je dobre.
.nedá sa predpovedať aspoň niečo?
Myslím si, že za súčasného stavu sa nedá spoľahlivo predvídať takmer nič. Či on sa teraz rozšíri a spôsobí celosvetovú pandémiu? Neviem. Ak sú čísla, ktoré sú zatiaľ k dispozícii, správne, tak tento vírus vyzerá oveľa menej nebezpečný ako napríklad SARS. Tým myslím, že pomer počtu infikovaných k počtu úmrtí bol v prípade SARS nepomerne väčší. Musíme ešte chvíľu počkať, ako sa to vyvinie. Trochu sa čudujem, že Svetová zdravotnícka organizácia už vyhlásila piaty stupeň.
.skúsme predpokladať najhorší možný scenár, že bude silne patogénny a bude sa rozmnožovať rýchlo...
Dobre. Tak v prvom rade si treba uvedomiť, že chrípkový vírus nie je v nijakom prípade smrtiacim vírusom. Smrtiaci vírus je ebola, marburg, lhasa. Keď idete do Afriky a infikujete sa niektorým z týchto vírusov, tak pravdepodobnosť, že zomriete, je takmer sto percent. A keď si teraz v novinách čítate, že na Slovensko prišiel zabijak, že tu máme smrtiaci vírus, tak je to úplný nezmysel. Najviac škody robia hlavne bulvárne médiá, ich titulky sú úplne prehnané, podľa mňa na hranici trestného činu šírenia poplašnej správy. Niektorí ľudia sa ma potom pýtajú, či im hrozí v blízkej budúcnosti smrť, či si majú plánovať letné dovolenky, či si majú nakúpiť do zásoby pomerne drahé lieky. To všetko je veľmi prehnané.
.nemôže sa teda stať niečo podobné ako v roku 1918?
Isté paralely s chrípkou 1918 tu možno sú. Je zaujímavé, že aj vtedy súčasne s chrípkovou epidémiou prebiehala epidémia aj u prasiat. Niektorí uvádzajú aj ďalšiu paralelu, a to, že je špeciálne nebezpečná pre mladých ľudí. Naozaj v tom roku 1918 prekvapujúco zomierali predovšetkým mladí ľudia, a to nielen frontoví vojaci, ale aj ľudia normálne živení, zdraví. Hypotézou, čiastočne potvrdenou na myšiach, je, že u mladého zdravého organizmu dochádza po infikovaní k takzvanej cytokínovej búrke, t. j. nadmernej stimulácii imunitného systému a jeho prehnanej reakcii, ktorá môže viesť k úmrtiu jedinca. Niektorí odborníci však túto hypotézu spochybňujú. Či je aj táto chrípka špeciálne problematická u mladých, to sa podľa mňa nedá zodpovedne povedať. Na to je ešte príliš malá štatistika, teda ešte je málo prípadov.
.takéto porovnania s rokom 1918 však už znejú pomerne hrozivo...
Pretože si neuvedomujeme všetky súvislosti. Aj keby vznikla celosvetová pandémia, treba si uvedomiť, že v roku 1918, keď zahynulo vyše dvadsať miliónov ľudí, tak to bolo len dve až päť percent z celkového počtu infikovaných. Len také malé percento z ľudí, ktorí ochoreli, chorobe podľahlo. Navyše väčšina úmrtí v súvislosti s chrípkou sú úmrtia na sekundárne bakteriálne infekcie, ktoré bývajú predchádzajúcou vírusovou infekciou výrazne zosilnené. No ale na tie predsa máme antibiotiká, ktoré v roku 1918 nemali. Takže aj keby vznikla pandémia, sme na tom neporovnateľne lepšie.
.takže je dôvod na zvýšenú opatrnosť, ale nie na paniku?
Panika rozhodne nie je namieste. Aj pri najhoršom možnom scenári máme veľa možností, ako sa chrániť. Okrem antibiotík sú tu antivirotiká, na ktoré je nový vírus citlivý. A potom sú tu opatrenia, ktoré fungujú aj pri bežnej chrípke. Zatvoria sa školy, nechodí sa do divadiel a kín, snažíme sa vyhýbať MHD, a kto sa nehanbí, môže nosiť rúško. To je napríklad veľmi účinné. A mimochodom, blíži sa leto, ktoré je pre chrípkové vírusy všeobecne nepriaznivé, čo súvisí s vlastnosťami vírusového obalu a životnosťou kvapôčok, ktorými sa vírus prenáša.
.a teraz skúsme najlepší možný scenár. Môže to dopadnúť aj tak, ako v roku 1976, teda že sa nestane vôbec nič?
Možné je všetko. Mne to pripadá tak, že momentálne nikto poriadne nevie, čo sa vlastne deje. A to ani v odborných kruhoch. Pôvodná teória bola, že nový vírus vznikol tým, že sa u prasaťa skombinoval prasací, vtáčí a ľudský vírus. Ten mal potom prejsť na ľudí a stať sa ľudským, keďže sa nakazili aj ľudia, ktorí neprišli s prasatami do styku. Lenže dnes ráno (30. 4. – poznámka redakcie) si pustím computer a čítam, že americké Centrum pre kontrolu chorôb zosekvenovalo niekoľko vírusov tejto novej chrípky izolovaných v USA, t. j. určilo, ako vyzerá ich genóm. Tieto sekvencie dali voľne k dispozícii do databázy. Tam si to pozreli nejakí ľudia z univerzít v Anglicku a USA, a tí zistili, že tento nový vírus neobsahuje žiadne časti genómu ľudskej alebo vtáčej chrípky. Že sú to skombinované dva prasacie vírusy. Ak je to pravda, ak sa to potvrdí aj v ďalších prípadoch, tak to by bola taká virologická senzácia. A otvorilo by to celkom nový pohľad na chrípku.
.čiže z čisto vedeckého hľadiska je táto nová situácia vlastne úplne zaujímavá?
Z čisto vedeckého hľadiska je to, samozrejme, veľmi zaujímavé. A ak by som mal byť cynický, tak poviem, že pre vedcov je pozitívny aj celý tento mediálny ošiaľ. Pre nás virológov je dobré, keď si ľudia všimnú, že existujeme a že na výskum potrebujeme nejaké peniaze, nejaké granty. Lebo tých peňazí je na čoraz drahší výskum stále málo.
.nakoľko vážne sú v našej vede finančné limity?
Čo sa týka dostupnosti vecí potrebných na výskum – materiálu, prístrojov, chemikálií – tak jediné, čím sme limitovaní, sú práve peniaze. Aj keď sú veci, ktoré by u nás asi nikdy nefungovali, bez ohľadu na financie. Keď som robil v Štátoch s cytotoxickými bunkami, to vyžadovalo, aby experimentálne zvieratá, väčšinou myši, boli úplne zdravé. Čiže sme tam mali špeciálny zverinec a špeciálny režim. Vstup tam bol na kód cez dvojité dvere, človek musel byť kompletne oblečený v jednorazovom oblečení s rukavicami, rúškom atď. A mňa fascinovalo, ako sa napríklad správal laborant, čo mal na starosti zverinec. Z vlastnej skúsenosti som vedel, že keď je človek v zverinci, tak nepočuje, či niekto ďalší prichádza. Za tie roky, čo som tam chodil, som ho nikdy nenachytal, že by nemal rúško alebo nejakú inú ochrannú pomôcku. No viete si to u nás predstaviť? Ja si myslím, že u nás by to jednoducho nefungovalo.
.sú finančné problémy jediné, z ktorými zápasí slovenská veda?
My tu na Slovensku máme jeden problém, na ktorý sa zabúda, a to je personálny. U nás študent skončí vysokú školu, napríklad odbor mikrobiológia, pozná síce všetky pavúky a stromy v lese, ale z imunológie nevie nič. Príde sem, je šikovný, má záujem, takzvane si ho vychováme, urobí si PhD a v momente, keď by sa mohol začať venovať serióznej vedeckej práci, nám odíde. Väčšinou do nejakej farmaceutickej firmy, predávať pilulky, alebo do zahraničia. Z tých peňazí, ktoré u nás dostane, si totiž nie je schopný tu v Bratislave zaplatiť ani len bývanie.
.v Štátoch je to iné?
Áno, tam robia výskum „postdoci“, ktorí sú oveľa lepšie pripravení. Majú za sebou štúdium aj PhD, ktoré si urobia v rámci univerzity. A potom začnú s vedeckou prácou v laboratóriu, čiže oproti tým našim sú posunutí o tri-štyri roky. Vedecké laboratórium tvoria jeden dvaja šéfovia a postdoci, ktorí sa tam každé dva-tri roky striedajú. Je to zabehnutý systém.
.ešte nejaký významný rozdiel?
Ešte jeden by tu bol. U nás nemá robenie vedy v nejakej vedeckej inštitúcii takmer žiadnu spoločenskú prestíž. V Spojených štátov je to podstatne inak. Prvý raz som to zistil náhodou v jednom kempingu, kde som bol na výlete s rodinou. Keď tamojší zistili podľa odznaku na mojej peňaženke, že pracujem v NIH (Národný ústav zdravia), tak nám skoro aj stan postavili. A potom to fungovalo takmer vždy, NIH bolo ako zaklínadlo. No predstavte si, že by som išiel po Bratislave s odznakom SAV, no ešte by ľudia boli na mňa naštvaní, že míňam ich peniaze. Aj keď raz sa mi stalo, keď som jazdil ešte na skútri, že som urobil banálny dopravný priestupok, zastavil ma policajt a chcel mi dať pokutu. Keď si však prelistoval môj občiansky, v ktorom v tom čase muselo byť uvedené aj zamestnanie, tak povedal: „Vy nemusíte nič platiť. Viem aký máte plat.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.