Ekonomická kríza má veľa dôsledkov a veľa obetí. Klesá HDP, zamestnanosť, nálada. O tom sa vie. Málokto si však uvedomuje, že jednou z najpostihnutejších obetí tejto krízy môže byť slobodná tlač.
.kongres európskych novín, ktorý sa minulý týždeň konal vo Viedni, bol na rozdiel od iných rokov monotematický – ako v čase krízy uchovať kvalitné noviny. Radikálne škrty, ktoré väčšina inzerujúcich firiem urobila v marketingu, sa totiž priamo dotýkajú prežitia tlače, pretože tá žije najmä z inzercie. Pokles príjmov novín z inzercie je celoeurópsky a je masívny (v slovenských pomeroch sa pokles šplhá až k 40 percentám). Dôsledok je zrejmý – takmer všetky noviny prepúšťajú, škrtajú v nákladoch, a hľadajú mimoriadne zdroje, ktoré by im pomohli prežiť. Niektorí šéfredaktori hovorili vo Viedni o blížiacej sa katastrofe, iní boli triezvejší, ale všetci sa zhodli na tom, že nasledujúce dva roky budú pre kvalitnú tlač kruté.
Ako každá kríza, aj tá v tlači má svoju pozitívnu stránku – je jasné, že neprežijú neefektívne riadené tituly. Aj noviny, ktoré slúžili ako hračka či vplyvový nástroj podnikateľov prejdú diétou, ktorá viaceré z nich rozumne položí. Ozdravný účinok bude mať kríza aj v tej časti západnej tlače, ktorá si za dlhé desaťročia zvykla na komfort obrovských redakcií, vysokých platov, odborárskych garancií a pomerne nízkych výkonov. Tieto európske excesy kríza spoľahlivo vyhladí (bolo občas až úsmevné počuť slová šéfredaktorov o prepustení desiatok či dokonca stoviek redaktorov z ich denníkov či týždenníkov. Čo tie stovky ľudí celé roky robili?).
Ale ako každá kríza, aj táto má najmä negatívnu stránku – v tejto chvíli je úbytkom inzercie ohrozená najmä kvalitná žurnalistika, efektívne spravované médiá a v dôsledku toho aj sloboda tlače ako taká. Predstava o mediálnom priestore, v ktorom sa uchová iba bulvár, je, samozrejme, prehnaná, ale zasa nie úplne.
Východiská pre serióznu tlač (okrem zdravého tlaku na efektivitu) boli načrtnuté dve – obsahové zmeny a internet. Pokiaľ ide o internet, je to vlastne jednoduché – viacročný trend, v ktorom mladí ľudia prestávajú čítať noviny a pri hľadaní informácií odchádzajú výlučne k internetu, je paradoxne možné – a v čase krízy nevyhnutné – využiť na prospech tlačených médií. Podmienkou je kvalitná, interaktívna internetovová stránka médií, ktorou si vydavateľstvá pestujú internetových čitateľov, pričom ich inteligentne naviažu na čítanie tlačených vydaní. Toto sa zdá ako jediná cesta, ako naučiť mladých ľudí čítať noviny. Inak ostáva len plakať nad zlou dobou a postupne upadať.
Ťažšie to bude s obsahovými zmenami. Európska tlač si zvykla, že noviny sú pre ľudí samozrejmou potrebou, takže si ich kupujú takmer bez ohľadu na ich príťažlivosť, grafické riešenia a obsahovú bohatosť. Čas takýchto „samozrejmých čitateľov“ definitívne odchádza, pričom kríza túto zmenu správania ešte akcelerovala. Prichádza nová éra – kvalitné noviny si musia svojho čitateľa nanovo a veľmi namáhavo hľadať, musia si ho permanentne predchádzať nápadmi a prístupom, a v istom zmysle ho dokonca musia pustiť do svojej tvorby a rozhodnutí. Nejde pritom o bulvarizáciu, tam už je plno. Ide o vyššiu kvalitu. Prichádza teda doba, v ktorej prežijú noviny s pridanou hodnotou tvorivosti a špecifickej energie, a tie ostatné budú ako nudné postupne porazené internetom.
Pre strednú Európu, kde sa ešte redakcie novín nerozrástli do obludných rozmerov a novinári ešte nie sú odborárski rozmaznaní, je hlavná výzva z Viedne jasná – šetriť sa musí aj tu (už sa začalo), ale nebude to stačiť, lebo vankúš je oveľa menší. Hlavná energia našich redakcií teda musí smerovať k nachádzaniu ciest k lepším novinám a tým aj k novým čitateľom.
Na najbližšie dva roky však kríza postavila ešte jednu výzvu – podnikatelia a firmy, ktoré vedia, že bez tlače neexistuje kontrola moci (koľko káuz odhalili televízie a rádia?) a že teda bez tlače nebude spoločnosť fungovať podľa pravidiel, kde vyhráva lepší, ale skôr podľa zákulisných dohôd, by mali o časti inzercie začať uvažovať ako o spoločnej zodpovednosti za slobodu slova na Slovensku.
.kongres európskych novín, ktorý sa minulý týždeň konal vo Viedni, bol na rozdiel od iných rokov monotematický – ako v čase krízy uchovať kvalitné noviny. Radikálne škrty, ktoré väčšina inzerujúcich firiem urobila v marketingu, sa totiž priamo dotýkajú prežitia tlače, pretože tá žije najmä z inzercie. Pokles príjmov novín z inzercie je celoeurópsky a je masívny (v slovenských pomeroch sa pokles šplhá až k 40 percentám). Dôsledok je zrejmý – takmer všetky noviny prepúšťajú, škrtajú v nákladoch, a hľadajú mimoriadne zdroje, ktoré by im pomohli prežiť. Niektorí šéfredaktori hovorili vo Viedni o blížiacej sa katastrofe, iní boli triezvejší, ale všetci sa zhodli na tom, že nasledujúce dva roky budú pre kvalitnú tlač kruté.
Ako každá kríza, aj tá v tlači má svoju pozitívnu stránku – je jasné, že neprežijú neefektívne riadené tituly. Aj noviny, ktoré slúžili ako hračka či vplyvový nástroj podnikateľov prejdú diétou, ktorá viaceré z nich rozumne položí. Ozdravný účinok bude mať kríza aj v tej časti západnej tlače, ktorá si za dlhé desaťročia zvykla na komfort obrovských redakcií, vysokých platov, odborárskych garancií a pomerne nízkych výkonov. Tieto európske excesy kríza spoľahlivo vyhladí (bolo občas až úsmevné počuť slová šéfredaktorov o prepustení desiatok či dokonca stoviek redaktorov z ich denníkov či týždenníkov. Čo tie stovky ľudí celé roky robili?).
Ale ako každá kríza, aj táto má najmä negatívnu stránku – v tejto chvíli je úbytkom inzercie ohrozená najmä kvalitná žurnalistika, efektívne spravované médiá a v dôsledku toho aj sloboda tlače ako taká. Predstava o mediálnom priestore, v ktorom sa uchová iba bulvár, je, samozrejme, prehnaná, ale zasa nie úplne.
Východiská pre serióznu tlač (okrem zdravého tlaku na efektivitu) boli načrtnuté dve – obsahové zmeny a internet. Pokiaľ ide o internet, je to vlastne jednoduché – viacročný trend, v ktorom mladí ľudia prestávajú čítať noviny a pri hľadaní informácií odchádzajú výlučne k internetu, je paradoxne možné – a v čase krízy nevyhnutné – využiť na prospech tlačených médií. Podmienkou je kvalitná, interaktívna internetovová stránka médií, ktorou si vydavateľstvá pestujú internetových čitateľov, pričom ich inteligentne naviažu na čítanie tlačených vydaní. Toto sa zdá ako jediná cesta, ako naučiť mladých ľudí čítať noviny. Inak ostáva len plakať nad zlou dobou a postupne upadať.
Ťažšie to bude s obsahovými zmenami. Európska tlač si zvykla, že noviny sú pre ľudí samozrejmou potrebou, takže si ich kupujú takmer bez ohľadu na ich príťažlivosť, grafické riešenia a obsahovú bohatosť. Čas takýchto „samozrejmých čitateľov“ definitívne odchádza, pričom kríza túto zmenu správania ešte akcelerovala. Prichádza nová éra – kvalitné noviny si musia svojho čitateľa nanovo a veľmi namáhavo hľadať, musia si ho permanentne predchádzať nápadmi a prístupom, a v istom zmysle ho dokonca musia pustiť do svojej tvorby a rozhodnutí. Nejde pritom o bulvarizáciu, tam už je plno. Ide o vyššiu kvalitu. Prichádza teda doba, v ktorej prežijú noviny s pridanou hodnotou tvorivosti a špecifickej energie, a tie ostatné budú ako nudné postupne porazené internetom.
Pre strednú Európu, kde sa ešte redakcie novín nerozrástli do obludných rozmerov a novinári ešte nie sú odborárski rozmaznaní, je hlavná výzva z Viedne jasná – šetriť sa musí aj tu (už sa začalo), ale nebude to stačiť, lebo vankúš je oveľa menší. Hlavná energia našich redakcií teda musí smerovať k nachádzaniu ciest k lepším novinám a tým aj k novým čitateľom.
Na najbližšie dva roky však kríza postavila ešte jednu výzvu – podnikatelia a firmy, ktoré vedia, že bez tlače neexistuje kontrola moci (koľko káuz odhalili televízie a rádia?) a že teda bez tlače nebude spoločnosť fungovať podľa pravidiel, kde vyhráva lepší, ale skôr podľa zákulisných dohôd, by mali o časti inzercie začať uvažovať ako o spoločnej zodpovednosti za slobodu slova na Slovensku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.