To napätie sa dá krájať. V našej maďarskej komunite sa onedlho zrejme udeje niečo, čo bolo uplynulých 20 rokov nepredstaviteľné: trieštenie síl. Z SMK odíde časť Maďarov, ktorí založia novú stranu. Otázka dnes stojí najmä tak, či v novej strane bude aj Béla Bugár.
.naši maďarskí politici sa dosiaľ od tých slovenských líšili hádam len v jednej veci: svoje spory starostlivo tutlali, akejkoľvek diferenciácie sa báli ako čert kríža. Kým slovenské strany sa veselo štiepili (zatiaľ so vzácnou výnimkou Smeru, ktorého líder sa odštiepil od SDĽ), menšinoví Maďari sa v pude sebazáchovy iba zjednocovali. Kresťanskí demokrati z MKDH, liberáli z MOS a nacionalisti z Durayovho Spolužitia sa pod vplyvom Mečiarovho volebného zákona zlúčili do SMK, kde odvtedy vystupovali takmer ako jeden muž. Lepšie povedané, ako jeden Maďar. Tým časom je však koniec. Nielen preto, že SMK opustil bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ktorý za sebou spustil lavínu – nasledovali ho desiatky členov v okresoch Rimavská Sobota, Levice, Michalovce. Ani nie tak preto, že z poslaneckého klubu predminulý týždeň odišli dlhoročný vodca slovenských Maďarov Béla Bugár, Lászlo Nagy a Gábor Gál. V kuloárnych rozhovoroch s politikmi SMK a s ďalšími ľuďmi, ktorí k nim chodia, takpovediac, do kuchyne, sme zistili, že vec je omnoho vážnejšia: o niekoľko týždňov podľa všetkého vznikne vedľa SMK nová politická strana Maďarov, ktorá bude zbavená Durayovho radikalizmu, a bude zdôrazňovať potrebu spolupráce so slovenskými stranami. Po voľbách 2010 trebárs aj so Smerom.
.trpká prehra
Ale pekne po poriadku. Rozpad SMK, ktorý je dnes na spadnutie, sa začal v apríli 2007. Keď sa vtedy do Jókaiho divadla v Komárne schádzali delegáti snemu SMK, len máloktorý z nich tušil, aké prekvapenie sa o pár hodín zrodí. Dovtedajší predseda a favorit voľby predsedu Béla Bugár prehral so svojím vyzývateľom Pálom Csákym o štrnásť hlasov. Csákyho stranícka kampaň, ktorá urobila z Bugára lokaja rôznych ekonomických skupín, sa ukázala ako úspešná. Bugárovi sa v tej chvíli rozpadol plán. Chcel ešte niekoľko rokov zotrvať na poste predsedu a vytvoriť v strane priestor na; výchovu potenciálneho nástupcu. Ten však mal vstúpiť na scénu najskôr po voľbách v roku 2010. Hoci Bugár sklamanie z porážky prekrýval úsmevom, bol v šoku. Plný horkosti oznámil, že s politikou úplne končí a v ďalších voľbách už nebude kandidovať do parlamentu. Vraj len v prípade, že by na tom SMK bola dramaticky zle.
.prieskum
Niektorí ľudia z Bugárovho prostredia živili úvahy o vzniku novej politickej strany už krátko po Bugárovej porážke. O tom, že nešlo len o prázdne fámy, svedčí aj prieskum, ktorý v novembri 2007 na reprezentatívnej vzorke obyvateľov maďarskej národnosti uskutočnila agentúra Focus. Meno objednávateľa prieskumu nie je verejná informácia, pohľad na skúmané otázky však jasne naznačuje, odkiaľ vietor fúka. Objednávateľa zaujímalo nielen to, koľko slovenských Maďarov by volilo SMK, ak by na jej čele nebol Pál Csáky či Béla Bugár ( 75,5 percenta), ale napríklad aj Zsolt Simon ( 56,2 percenta). Vo výskume boli napríklad aj otázky, koľkí z nich by volili SMK na čele s Pálom Csákym a bez Bélu Bugára (44,2 percenta), alebo novú maďarskú stranu na čele s Bélom Bugárom (50,9 percenta, pričom konkurenčná SMK vedená Pálom Csákym by v takejto situácii získala 18 percent).
O novej strane sa nehovorilo len v okruhu Zsolta Simona, ale aj medzi maďarskými intelektuálmi. V lete 2007 napríklad zverejnil psychiater Péter Hunčík v denníku Új Szó článok, v ktorom obhajoval myšlienku novej strany.
.nový plán
Keď Zsolt Simon hovoril medzi svojimi o potrebe novej strany, dobre si uvedomoval, že v najbližších rokoch nemá Bugárovo krídlo takmer nijakú šancu poraziť spojenectvo Csáky-Duray. Hoci Pál Csáky zvíťazil na sneme nad Bugárom veľmi tesne, jeho pozícia vo funkcionárskej základni skôr silnela a časom si stranu podchytil. Umožnil mu to aj sám Béla Bugár, ktorý po sneme pôsobil tak, akoby na vysokú politiku celkom rezignoval a viac ho zaujímala jeho rodina a záhradka v Šamoríne. Keďže dlho vylučoval, že by kandidoval na lídra SMK ešte raz, jeho stranícki stúpenci ochabli a tiež rezignovali. Prichádzali noví funkcionári, a to už boli väčšinou Csákyho ľudia. Iná skupina politikov ako Gyula Bárdos či József Berényi sa držali svojho tradičného remesla: nevybočovať z radu a byť na strane aktuálne silnejšieho. Bugár by už tak dnes proti Csákymu nemal šancu. Odchod Simona zo strany a Bugára z klubu znamená jedno: ani jeden z nich neverí vo svoju budúcnosť v SMK.
.ultimátum
Predminulý týždeň traja odídenci z Poslaneckého klubu SMK stanovili vedeniu SMK ultimátum. Ako oznámili verejnosti, Pál Csáky má do 16. mája zmeniť štýl politiky. Za touto všeobecnou a bezobsažnou formuláciou sa podľa informácií .týždňa v skutočnosti neskrýva nič menšie ako to, že Csáky by mal zo svojho postu odstúpiť. Len to môže jeho kritikov úplne uspokojiť. Na takéto ultimátum však súčasný predseda SMK určite nepristúpi – prečo by to robil? A snem strany, na ktorom by mohlo dôjsť k zmene predsedu, sa uskutoční až na jeseň. Csáky a Duray podľa znalcov prostredia s prehľadom disponujú potrebnou väčšinou. I keď aj medzi nimi to nefunguje na sto percent. Duray má konflikt s Csákyho človekom, výkonným riaditeľom strany Károlym Peczárom a na poslednom predsedníctve svojho šéfa aj otvorene kritizoval. V spore s bugárovcami však stojí pevne na jeho strane. Hoci vôbec nie je vylúčené, že v budúcnosti môže prísť so svojou vlastnou hrou, napríklad vlastným kandidátom na predsedu. V každom prípade, pri súčasnom rozložení síl Simon, Bugár a ich spojenci šancu nemajú. Ak chcú zotrvať v politike, musia uvažovať aj o iných možnostiach.
.bélova voľba
Bugár dnes nemá veľmi na výber: buď minulé krivdy prehryzne, zmieri sa so svojou pozíciou a nechá sa opäť zvoliť do parlamentu. V Csákyho a Durayovom tieni. Miera pravdepodobnosti? Mizivá. Alebo ohlási odchod z politiky – Bugár so svojou povahou je napokon jeden z mála politikov, ktorý by rozlúčku s politikou prežil pri zmysloch. Miera pravedpodobnosti takéhoto scenára? Omnoho vyššia než mizivá. Tretí scenár: po 16. máji odíde z SMK a spolu so Zsoltom Simonom a ďalšími založí novú stranu. Miera pravdepodobnosti? Takisto omnoho vyššia než mizivá. Podľa našich informácií sa vyvíja na Bugára v tomto čase veľký tlak, aby sa rozhodol práve pre poslednú možnosť. „Bugár je momentálne najväčšou záhadou. Viem, že veľa rozmýšla a váha. Veľmi sa totiž bojí, že ostane zapísaný ako zradca Maďarov, ako ten, kto rozbil ich jednotu,“ hovorí náš dobre informovaný zdroj. Okolie Zsolta Simona dobre vie, že Bugár je pre úspech nového projektu kľúčový človek. Na druhej strane sa zdá, že o vzniku novej strany je viac-menej rozhodnuté bez ohľadu na to, ako sa najpopulárnejší maďarský politik rozhodne. Na vznik novej strany totiž tlačia tri skupiny ľudí. Prvú skupinu tvorí Zsolt Simon, hybný motor projektu. Druhou sú ekonomické kruhy v pozadí. Maďarskí biznismeni sú z novej SMK znechutení, pretože im je jasné, že pre Slovákov odstrašujúci tandem Csáky-Duray si Robert Fico vezme do budúcej vlády len v prípade najväčšej núdze. Ide aj o prístup k eurofondom, vládnym zákazkam, tendrom. Treťou skupinou sú maďarskí liberálni intelektuáli, ktorí dlho snívali sen o SMK bez Duraya, o SMK, pre ktorú bude občiansky princíp viac ako „hejmaďarstvo“.
.aká bude?
Záujem týchto troch skupín vyjadruje aj charakter budúcej strany: bude sa profilovať ako regionálna strana južného Slovenska, ktorá chce osloviť okrem polmilióna Maďarov aj 700-tisíc Slovákov (i keď v skutočnosti by lovila vo voličskom rybníku SMK). Bude žiadať urýchlenú stavbu diaľnice naprieč juhom od Bratislavy po Košice, čerpanie eurofondov a iné veci pod heslom „vyrovnávanie regionálnych rozdielov“. Nová strana však nemôže zabudnúť ani na menšinový program à la SMK. Od SMK sa bude líšiť najmä vzťahom k slovenským politickým stranám – najmä keby bol na jej čele Bugár, bude môcť okrem SNS ísť do koalície s každou inou stranou bez toho, aby to slovenských voličov iritovalo. Časť maďarských intelektuálov však sníva ešte jeden sen: nie o novej regionálnej strane, ale o maďarsko-slovenskej (či slovensko-maďarskej?) strane, v ktorej by sa stretli ľudia typu Bélu Bugára, Ivety Radičovej či Martina Bútoru. Dvadsať rokov po Novembri to vyzerá ako revolučná myšlienka z ríše utópie. Ale medzi Maďarmi sa nájdu takí, ktorí jej veria. Podstatný však nie je Simonov projekt ani intelektuálske vízie, ale jedno: ako sa rozhodne ten, ktorý dnes mlčí. Béla Bugár.
.naši maďarskí politici sa dosiaľ od tých slovenských líšili hádam len v jednej veci: svoje spory starostlivo tutlali, akejkoľvek diferenciácie sa báli ako čert kríža. Kým slovenské strany sa veselo štiepili (zatiaľ so vzácnou výnimkou Smeru, ktorého líder sa odštiepil od SDĽ), menšinoví Maďari sa v pude sebazáchovy iba zjednocovali. Kresťanskí demokrati z MKDH, liberáli z MOS a nacionalisti z Durayovho Spolužitia sa pod vplyvom Mečiarovho volebného zákona zlúčili do SMK, kde odvtedy vystupovali takmer ako jeden muž. Lepšie povedané, ako jeden Maďar. Tým časom je však koniec. Nielen preto, že SMK opustil bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ktorý za sebou spustil lavínu – nasledovali ho desiatky členov v okresoch Rimavská Sobota, Levice, Michalovce. Ani nie tak preto, že z poslaneckého klubu predminulý týždeň odišli dlhoročný vodca slovenských Maďarov Béla Bugár, Lászlo Nagy a Gábor Gál. V kuloárnych rozhovoroch s politikmi SMK a s ďalšími ľuďmi, ktorí k nim chodia, takpovediac, do kuchyne, sme zistili, že vec je omnoho vážnejšia: o niekoľko týždňov podľa všetkého vznikne vedľa SMK nová politická strana Maďarov, ktorá bude zbavená Durayovho radikalizmu, a bude zdôrazňovať potrebu spolupráce so slovenskými stranami. Po voľbách 2010 trebárs aj so Smerom.
.trpká prehra
Ale pekne po poriadku. Rozpad SMK, ktorý je dnes na spadnutie, sa začal v apríli 2007. Keď sa vtedy do Jókaiho divadla v Komárne schádzali delegáti snemu SMK, len máloktorý z nich tušil, aké prekvapenie sa o pár hodín zrodí. Dovtedajší predseda a favorit voľby predsedu Béla Bugár prehral so svojím vyzývateľom Pálom Csákym o štrnásť hlasov. Csákyho stranícka kampaň, ktorá urobila z Bugára lokaja rôznych ekonomických skupín, sa ukázala ako úspešná. Bugárovi sa v tej chvíli rozpadol plán. Chcel ešte niekoľko rokov zotrvať na poste predsedu a vytvoriť v strane priestor na; výchovu potenciálneho nástupcu. Ten však mal vstúpiť na scénu najskôr po voľbách v roku 2010. Hoci Bugár sklamanie z porážky prekrýval úsmevom, bol v šoku. Plný horkosti oznámil, že s politikou úplne končí a v ďalších voľbách už nebude kandidovať do parlamentu. Vraj len v prípade, že by na tom SMK bola dramaticky zle.
.prieskum
Niektorí ľudia z Bugárovho prostredia živili úvahy o vzniku novej politickej strany už krátko po Bugárovej porážke. O tom, že nešlo len o prázdne fámy, svedčí aj prieskum, ktorý v novembri 2007 na reprezentatívnej vzorke obyvateľov maďarskej národnosti uskutočnila agentúra Focus. Meno objednávateľa prieskumu nie je verejná informácia, pohľad na skúmané otázky však jasne naznačuje, odkiaľ vietor fúka. Objednávateľa zaujímalo nielen to, koľko slovenských Maďarov by volilo SMK, ak by na jej čele nebol Pál Csáky či Béla Bugár ( 75,5 percenta), ale napríklad aj Zsolt Simon ( 56,2 percenta). Vo výskume boli napríklad aj otázky, koľkí z nich by volili SMK na čele s Pálom Csákym a bez Bélu Bugára (44,2 percenta), alebo novú maďarskú stranu na čele s Bélom Bugárom (50,9 percenta, pričom konkurenčná SMK vedená Pálom Csákym by v takejto situácii získala 18 percent).
O novej strane sa nehovorilo len v okruhu Zsolta Simona, ale aj medzi maďarskými intelektuálmi. V lete 2007 napríklad zverejnil psychiater Péter Hunčík v denníku Új Szó článok, v ktorom obhajoval myšlienku novej strany.
.nový plán
Keď Zsolt Simon hovoril medzi svojimi o potrebe novej strany, dobre si uvedomoval, že v najbližších rokoch nemá Bugárovo krídlo takmer nijakú šancu poraziť spojenectvo Csáky-Duray. Hoci Pál Csáky zvíťazil na sneme nad Bugárom veľmi tesne, jeho pozícia vo funkcionárskej základni skôr silnela a časom si stranu podchytil. Umožnil mu to aj sám Béla Bugár, ktorý po sneme pôsobil tak, akoby na vysokú politiku celkom rezignoval a viac ho zaujímala jeho rodina a záhradka v Šamoríne. Keďže dlho vylučoval, že by kandidoval na lídra SMK ešte raz, jeho stranícki stúpenci ochabli a tiež rezignovali. Prichádzali noví funkcionári, a to už boli väčšinou Csákyho ľudia. Iná skupina politikov ako Gyula Bárdos či József Berényi sa držali svojho tradičného remesla: nevybočovať z radu a byť na strane aktuálne silnejšieho. Bugár by už tak dnes proti Csákymu nemal šancu. Odchod Simona zo strany a Bugára z klubu znamená jedno: ani jeden z nich neverí vo svoju budúcnosť v SMK.
.ultimátum
Predminulý týždeň traja odídenci z Poslaneckého klubu SMK stanovili vedeniu SMK ultimátum. Ako oznámili verejnosti, Pál Csáky má do 16. mája zmeniť štýl politiky. Za touto všeobecnou a bezobsažnou formuláciou sa podľa informácií .týždňa v skutočnosti neskrýva nič menšie ako to, že Csáky by mal zo svojho postu odstúpiť. Len to môže jeho kritikov úplne uspokojiť. Na takéto ultimátum však súčasný predseda SMK určite nepristúpi – prečo by to robil? A snem strany, na ktorom by mohlo dôjsť k zmene predsedu, sa uskutoční až na jeseň. Csáky a Duray podľa znalcov prostredia s prehľadom disponujú potrebnou väčšinou. I keď aj medzi nimi to nefunguje na sto percent. Duray má konflikt s Csákyho človekom, výkonným riaditeľom strany Károlym Peczárom a na poslednom predsedníctve svojho šéfa aj otvorene kritizoval. V spore s bugárovcami však stojí pevne na jeho strane. Hoci vôbec nie je vylúčené, že v budúcnosti môže prísť so svojou vlastnou hrou, napríklad vlastným kandidátom na predsedu. V každom prípade, pri súčasnom rozložení síl Simon, Bugár a ich spojenci šancu nemajú. Ak chcú zotrvať v politike, musia uvažovať aj o iných možnostiach.
.bélova voľba
Bugár dnes nemá veľmi na výber: buď minulé krivdy prehryzne, zmieri sa so svojou pozíciou a nechá sa opäť zvoliť do parlamentu. V Csákyho a Durayovom tieni. Miera pravdepodobnosti? Mizivá. Alebo ohlási odchod z politiky – Bugár so svojou povahou je napokon jeden z mála politikov, ktorý by rozlúčku s politikou prežil pri zmysloch. Miera pravedpodobnosti takéhoto scenára? Omnoho vyššia než mizivá. Tretí scenár: po 16. máji odíde z SMK a spolu so Zsoltom Simonom a ďalšími založí novú stranu. Miera pravdepodobnosti? Takisto omnoho vyššia než mizivá. Podľa našich informácií sa vyvíja na Bugára v tomto čase veľký tlak, aby sa rozhodol práve pre poslednú možnosť. „Bugár je momentálne najväčšou záhadou. Viem, že veľa rozmýšla a váha. Veľmi sa totiž bojí, že ostane zapísaný ako zradca Maďarov, ako ten, kto rozbil ich jednotu,“ hovorí náš dobre informovaný zdroj. Okolie Zsolta Simona dobre vie, že Bugár je pre úspech nového projektu kľúčový človek. Na druhej strane sa zdá, že o vzniku novej strany je viac-menej rozhodnuté bez ohľadu na to, ako sa najpopulárnejší maďarský politik rozhodne. Na vznik novej strany totiž tlačia tri skupiny ľudí. Prvú skupinu tvorí Zsolt Simon, hybný motor projektu. Druhou sú ekonomické kruhy v pozadí. Maďarskí biznismeni sú z novej SMK znechutení, pretože im je jasné, že pre Slovákov odstrašujúci tandem Csáky-Duray si Robert Fico vezme do budúcej vlády len v prípade najväčšej núdze. Ide aj o prístup k eurofondom, vládnym zákazkam, tendrom. Treťou skupinou sú maďarskí liberálni intelektuáli, ktorí dlho snívali sen o SMK bez Duraya, o SMK, pre ktorú bude občiansky princíp viac ako „hejmaďarstvo“.
.aká bude?
Záujem týchto troch skupín vyjadruje aj charakter budúcej strany: bude sa profilovať ako regionálna strana južného Slovenska, ktorá chce osloviť okrem polmilióna Maďarov aj 700-tisíc Slovákov (i keď v skutočnosti by lovila vo voličskom rybníku SMK). Bude žiadať urýchlenú stavbu diaľnice naprieč juhom od Bratislavy po Košice, čerpanie eurofondov a iné veci pod heslom „vyrovnávanie regionálnych rozdielov“. Nová strana však nemôže zabudnúť ani na menšinový program à la SMK. Od SMK sa bude líšiť najmä vzťahom k slovenským politickým stranám – najmä keby bol na jej čele Bugár, bude môcť okrem SNS ísť do koalície s každou inou stranou bez toho, aby to slovenských voličov iritovalo. Časť maďarských intelektuálov však sníva ešte jeden sen: nie o novej regionálnej strane, ale o maďarsko-slovenskej (či slovensko-maďarskej?) strane, v ktorej by sa stretli ľudia typu Bélu Bugára, Ivety Radičovej či Martina Bútoru. Dvadsať rokov po Novembri to vyzerá ako revolučná myšlienka z ríše utópie. Ale medzi Maďarmi sa nájdu takí, ktorí jej veria. Podstatný však nie je Simonov projekt ani intelektuálske vízie, ale jedno: ako sa rozhodne ten, ktorý dnes mlčí. Béla Bugár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.