Od občianskej vojny v roku 1993 žije takmer štvrť milióna gruzínskych utečencov z Abcházska v nepredstaviteľných podmienkach. V bývalých kolchozoch, fabrikách či dokonca kúpeľoch. Často v tmavých dierach, ako krysy. Bez pravidelných dodávok vody a elektriny.
Zabudnutí svojou vládou aj medzinárodným spoločenstvom. Organizácia Človek v ohrození preto vyhlásila verejnú zbierku. Jej cieľ bol jasný – pomôcť adresne. Aj vďaka .týždňu, ktorý o zbierke uverejnil informácie, a videoreportáži sme postupne získali tritisíc eur, za čo darcom srdečne ďakujeme.
„Boli tu pred vami mnohí, no vždy si iba niečo zapísali a už sa tu neukázali. Vy ste prví, ktorí sa vrátili a pomohli nám,“ vravela mi Chatuma Gogua, vďačná riaditeľka škôlky v dedine Ingiri v západnom Gruzínsku. Sama je utečenkyňa z Abcházska, podobne ako ďalších dvetisíc ľudí v dedine. Zúfalo by potrebovali ďalšiu pomoc, najmä pre školákov, aby získali nejaké zručnosti. Dnes nevidia pre seba nijakú perspektívu a desať percent z nich sa vraj už pokúsilo o samovraždu. Inak, tá škôlka pre päťdesiat detí nemala doteraz ani základné vybavenie. Upozornila ma na ňu šéfka gruzínskej misie Člověka v tísni Karolína Pličková, ktorá už niekoľko mesiacov v západogruzínskom meste Zugdidi, kde je každý druhý obyvateľ utečenec z Abcházska, rozbieha projekty sociálnej terénnej práce. Spojili sme sa s Čechmi a za polovicu výnosu verejnej zbierky Človeka v ohrození som nedávno spoločne s gruzínskymi kolegami nakúpil a distribuoval nielen riady, príbor a hrnce pre škôlku, ale aj lieky pre ambulancie v štyroch utečeneckých komunitách.
Do Gruzínska sa vrátim v auguste, pričom za druhú polovicu vyzbieranej sumy, teda za 1 500 eur kúpime ďalšie potrebné lieky a učebnice pre školy. Utečenci nemajú peniaze ani na základné životné potreby. Od štátu dostávajú v prepočte desať eur na osobu mesačne, za čo si môžu kúpiť denne jeden chlieb, nič viac. Starobný dôchodok v krajine je päťkrát, priemerný plat pätnásťkrát vyšší. Z výnosu zbierky pomôžeme doštudovať medicínu aj 21-ročnému Ruslanovi Gordulavovi, ktoré žije v utečeneckej komunite a po skončení školy tam bude pracovať ako lekár.
Zabudnutí svojou vládou aj medzinárodným spoločenstvom. Organizácia Človek v ohrození preto vyhlásila verejnú zbierku. Jej cieľ bol jasný – pomôcť adresne. Aj vďaka .týždňu, ktorý o zbierke uverejnil informácie, a videoreportáži sme postupne získali tritisíc eur, za čo darcom srdečne ďakujeme.
„Boli tu pred vami mnohí, no vždy si iba niečo zapísali a už sa tu neukázali. Vy ste prví, ktorí sa vrátili a pomohli nám,“ vravela mi Chatuma Gogua, vďačná riaditeľka škôlky v dedine Ingiri v západnom Gruzínsku. Sama je utečenkyňa z Abcházska, podobne ako ďalších dvetisíc ľudí v dedine. Zúfalo by potrebovali ďalšiu pomoc, najmä pre školákov, aby získali nejaké zručnosti. Dnes nevidia pre seba nijakú perspektívu a desať percent z nich sa vraj už pokúsilo o samovraždu. Inak, tá škôlka pre päťdesiat detí nemala doteraz ani základné vybavenie. Upozornila ma na ňu šéfka gruzínskej misie Člověka v tísni Karolína Pličková, ktorá už niekoľko mesiacov v západogruzínskom meste Zugdidi, kde je každý druhý obyvateľ utečenec z Abcházska, rozbieha projekty sociálnej terénnej práce. Spojili sme sa s Čechmi a za polovicu výnosu verejnej zbierky Človeka v ohrození som nedávno spoločne s gruzínskymi kolegami nakúpil a distribuoval nielen riady, príbor a hrnce pre škôlku, ale aj lieky pre ambulancie v štyroch utečeneckých komunitách.
Do Gruzínska sa vrátim v auguste, pričom za druhú polovicu vyzbieranej sumy, teda za 1 500 eur kúpime ďalšie potrebné lieky a učebnice pre školy. Utečenci nemajú peniaze ani na základné životné potreby. Od štátu dostávajú v prepočte desať eur na osobu mesačne, za čo si môžu kúpiť denne jeden chlieb, nič viac. Starobný dôchodok v krajine je päťkrát, priemerný plat pätnásťkrát vyšší. Z výnosu zbierky pomôžeme doštudovať medicínu aj 21-ročnému Ruslanovi Gordulavovi, ktoré žije v utečeneckej komunite a po skončení školy tam bude pracovať ako lekár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.