S internetom začal ako 16-ročný. Dnes riadi najnavštevovanejší slovenský server Azet.sk. Predseda predstavenstva rovnomennej spoločnosti Milan Dubec.
.skúsenosti s internetom ste mali už v šestnástich – v roku 1996, keď väčšina ľudí netušila, o čo vlastne ide. Čo vás na tom lákalo?
Lákalo ma na tom práve to, že nikto nevedel, o čo ide. O internete sa písalo, ale nikto ho nemal, takže som to chcel vyskúšať. Technológie a IT ma vždy priťahovali. Chvíľu som sa hľadal a chcel som skladať počítače. Ale už zakrátko som zistil, že zaujímavejší je ten softvér vnútri. Tak som sa dostal k internetu.
.vedeli ste už vtedy, že sa tým raz budete živiť?
To, že sa tým budem živiť, som zistil, až keď sme vygenerovali prvý zisk, teda v roku 2003. Dovtedy som si myslel, že to robím len tak.
.ako prvé ste na internete založili Zoznamku. Prečo?
Vtedy na internete taká služba nebola. Bol tu český Seznam, na ktorom sa dalo pozerať, aké iné stránky na internete sú, ale chýbalo tu miesto, kde sa dalo stretnúť s inými ľuďmi. To vtedajšie rozhodnutie sa ukazuje aj dnes ako správne. Internet nie je určený len na to, aby poskytoval ľuďom informácie, ale hlavne aby spájal ľudí. Veď vlastne aj objednávka letenky je len sprostredkovaná, zrýchlená komunikácia, pretože netreba ísť do cestovky.
.v roku 1999 ste založili komunitnú službu Pokec. To ste vlastne predbehli Facebook, nie?
No, predbehli... (Úsmev.) Predbiehať môžete len niekoho, kto prišiel pred vami a vy ho predbehnete. My sme tu boli podstatne skôr.
.nie je vám ľúto, že Facebook je dnes na Slovensku populárnejší ako Pokec?
Čo znamená popularita? To, že sa o ňom viac píše? O všetkých nových veciach sa viac píše. Ale ak to meriame objektívne, teda podľa počtu návštevníkov, tak tu jednotkou je Pokec.
.je možné, že v tejto chvíli má už aj u nás Facebook pol milióna užívateľov...
Dve veci. Ak niekto začína, je normálne, že rastie. Ale každý sa raz zastaví. Tá služba je iná ako Pokec a ľudia to chcú vyskúšať. Dnes príde na Pokec každý desiaty človek na Slovensku a my už nebudeme rásť rýchlo. A ešte čosi: čo sa týka návštevnosti, Facebook dodáva vlastné štatistiky, kým Pokec je meraný nezávislými štatistikami, ktoré majú jasné štandardy. To je ako keď si vydavatelia tlače nahlasovali predajnosť sami a potom prešli na audit. Zrazu sa tie čísla zmenili.
.pokec sa chce redizajnovať. V čom bude redizajn spočívať?
Ten dizajn bude trendovejší, príjemnejší, bude to lepšie užívateľské rozhranie. Druhá vec je, že pridáme nové funkcie: ľudia napríklad budú môcť byť vyhľadaní podľa mena a priezviska. Bude tiež možné odporúčať užívateľom nových priateľov. V budúcnosti chceme pokročiť ešte ďalej a vytvoriť tam kluby, napríklad klub mamičiek či Slovanistov... No a ukázalo sa, že tá služba je oveľa viac konkurencieschopná messagingovým službám, ako je napríklad ICQ.
.vráťme sa do minulosti. Ako ste našli investora, ktorý vám umožnil rásť? Alebo on našiel vás?
Bolo to v roku 2000, keď sme veľmi narástli a naraz sa nám prihlásilo 500 nových používateľov. To bolo pre to množstvo hardwaru – teda pre ten jeden kus servera – nepredstaviteľné. (Smiech.) Potreboval som zaplatiť servery. No a jeden známy z Pokecu sa spojil so spoločnosťou Asset, ktorá tam videla príležitosť a do spoločnosti investovala. Som rád, že neinvestovala spôsobom „dáme vám peniaze a vy ich utraťte“, ale reálne sa na tom podieľala, rozmýšľala nad investíciami. Určite by to inak dopadlo, keby sme dostali do vienka 30 miliónov ako niektorí naši konkurenti, a rozflákali ich. Vďaka cieleným investíciám sme vložili peniaze len do tých vecí, ktoré sme naozaj potrebovali – do ľudí, serverov a priestorov – a vyrástli sme.
.to bol čas internetovej bubliny. Aké firmy to prežili?
Tie, ktoré mali dobrý produkt, ktorý generoval návštevnosť. Tie, ktoré len spaľovali peniaze, zahynuli. Výsledkom krízy bolo, že sa nepredlžovala agónia. Keby tá kríza nebola vtedy, prišla by neskôr. Zlé firmy by tak či tak skrachovali, len by medzitým spálili viac peňazí. A zdravé firmy boli donútené hľadať nejaký biznis model. Amazon bol na tom vtedy zle, dnes je to obrovský internetový shop. Zarába a rastie, ale keby neprišlo obdobie toho vytriezvenia, tak by možno začal zarábať neskôr.
.vy ste sa vtedy do problémov nedostali?
Myslíte, či nás netlačili, aby sme hneď vyrobili zisk?
.napríklad.
Asset bol rozumný investor, ktorý nás dotoval, kým sme nemali vlastné zdroje a zároveň nás nepúšťal do každej hlúposti. Keby sme boli zvyknutí na rozhadzovanie, tak by sme tu dnes neboli.
.dnes prevádzkujete Azet Inkubátor, kde ponúkate pomoc novým internetovým projektom. Je to podobné, ako keď vám pomohol Asset?
V Azete sa už nestíhame venovať všetkému, čomu by sme chceli a hľadáme spôsob, ako tomu čeliť. V inkubátore obsluhujeme ľudí, ktorí majú nápad a chuť pracovať a potrebujú peniaze, základnú infraštruktúru a marketing.
.čo od nich chcete?
Musia prísť s inovatívnym nápadom a musia nás presvedčiť, že ho dokážu zrealizovať. Už sa nám podarilo nájsť dva takéto projekty, ale ešte by som o nich nerád hovoril.
.vy dáte peniaze, zrealizujete marketing. Ako ste potom na tých projektoch finančne zainteresovaní?
Záleží to od toho, koľko do toho dá ten človek s nápadom, a koľko do toho dáme my.
.minulý i tento rok ste mali niekoľko akvizícií, napríklad slovnik.sk a autobazar.sk. Prinášajú vám nových užívateľov?
Keď sme kúpili slovník, mal nejakých 9-tisíc návštevníkov za deň. Dnes to je 35-tisíc. My sme tú aplikáciu zredizajnovali, dali sme tam lepšie dáta a následne sme to pripojili k Azetu. Dnes je slovník na Azete najväčší slovník na slovenskom internete. Autobazar, to bola len kúpa domény, presvedčiť vlastníka trvalo rok a pol. Dnes sme v tejto oblasti trojka, chceme byť dvojka.
.azet sa drží, čo sa týka návštevníkov, pred Zoznamom. Zdá sa, že sa ten rozdiel zväčšuje, ale raz musíte naraziť na strop. Čo potom?
Stropy sa dajú posúvať. Keď sme v roku 2000 začínali s Assetom, tak sme boli osmička v dennej návštevnosti. Keď sa ma Asseťáci pýtali, aký je môj cieľ, tak som povedal, že chcem byť jednotka v návštevnosti. Pre mňa nie je najdôležitejšie zarobiť na tom, ale byť jednotkou v návštevnosti.
.to teda nespĺňate bežnú predstavu o podnikateľovi...
Som podnikateľ, ale peniaze nie sú prvé. Nerobíme to s tou myšlienkou, že spravíme produkt, lebo na tom zarobíme. Robíme produkt preto, že ho budú navštevovať desaťtisíce používateľov. A je jasné, že potom to pritiahne aj inzerentov a peniaze. Keby som sa zamýšľal nad tým, kde chodia tí najsolventnejší klienti, urobím ekonomické spravodajstvo. Tam by síce prišlo 5-tisíc ľudí, ale 1,2 milióna tých ostatných je niekde úplne inde. Ja chcem obslúžiť tých 1,2 milióna vrátane tých 5-tisíc.
.aký je slovenský internet? Máme ešte čo doháňať?
V princípe nemáme čo doháňať, pretože to, čo sme tu nemali, si ľudia našli v zahraničí. Nebol tu kvalitný vyhľadávač, tak ľudia používajú Google. V komunitách sme silní, tak ľudia používajú nás. Ak budeme v niečom slabí, ľudia si to nájdu v zahraničí. Pozrite sa do Čiech, tam je Seznam stále jednotkou vo vyhľadávačoch. Nezanedbal žiadny produkt. To je aj naša stratégia.
.skúsenosti s internetom ste mali už v šestnástich – v roku 1996, keď väčšina ľudí netušila, o čo vlastne ide. Čo vás na tom lákalo?
Lákalo ma na tom práve to, že nikto nevedel, o čo ide. O internete sa písalo, ale nikto ho nemal, takže som to chcel vyskúšať. Technológie a IT ma vždy priťahovali. Chvíľu som sa hľadal a chcel som skladať počítače. Ale už zakrátko som zistil, že zaujímavejší je ten softvér vnútri. Tak som sa dostal k internetu.
.vedeli ste už vtedy, že sa tým raz budete živiť?
To, že sa tým budem živiť, som zistil, až keď sme vygenerovali prvý zisk, teda v roku 2003. Dovtedy som si myslel, že to robím len tak.
.ako prvé ste na internete založili Zoznamku. Prečo?
Vtedy na internete taká služba nebola. Bol tu český Seznam, na ktorom sa dalo pozerať, aké iné stránky na internete sú, ale chýbalo tu miesto, kde sa dalo stretnúť s inými ľuďmi. To vtedajšie rozhodnutie sa ukazuje aj dnes ako správne. Internet nie je určený len na to, aby poskytoval ľuďom informácie, ale hlavne aby spájal ľudí. Veď vlastne aj objednávka letenky je len sprostredkovaná, zrýchlená komunikácia, pretože netreba ísť do cestovky.
.v roku 1999 ste založili komunitnú službu Pokec. To ste vlastne predbehli Facebook, nie?
No, predbehli... (Úsmev.) Predbiehať môžete len niekoho, kto prišiel pred vami a vy ho predbehnete. My sme tu boli podstatne skôr.
.nie je vám ľúto, že Facebook je dnes na Slovensku populárnejší ako Pokec?
Čo znamená popularita? To, že sa o ňom viac píše? O všetkých nových veciach sa viac píše. Ale ak to meriame objektívne, teda podľa počtu návštevníkov, tak tu jednotkou je Pokec.
.je možné, že v tejto chvíli má už aj u nás Facebook pol milióna užívateľov...
Dve veci. Ak niekto začína, je normálne, že rastie. Ale každý sa raz zastaví. Tá služba je iná ako Pokec a ľudia to chcú vyskúšať. Dnes príde na Pokec každý desiaty človek na Slovensku a my už nebudeme rásť rýchlo. A ešte čosi: čo sa týka návštevnosti, Facebook dodáva vlastné štatistiky, kým Pokec je meraný nezávislými štatistikami, ktoré majú jasné štandardy. To je ako keď si vydavatelia tlače nahlasovali predajnosť sami a potom prešli na audit. Zrazu sa tie čísla zmenili.
.pokec sa chce redizajnovať. V čom bude redizajn spočívať?
Ten dizajn bude trendovejší, príjemnejší, bude to lepšie užívateľské rozhranie. Druhá vec je, že pridáme nové funkcie: ľudia napríklad budú môcť byť vyhľadaní podľa mena a priezviska. Bude tiež možné odporúčať užívateľom nových priateľov. V budúcnosti chceme pokročiť ešte ďalej a vytvoriť tam kluby, napríklad klub mamičiek či Slovanistov... No a ukázalo sa, že tá služba je oveľa viac konkurencieschopná messagingovým službám, ako je napríklad ICQ.
.vráťme sa do minulosti. Ako ste našli investora, ktorý vám umožnil rásť? Alebo on našiel vás?
Bolo to v roku 2000, keď sme veľmi narástli a naraz sa nám prihlásilo 500 nových používateľov. To bolo pre to množstvo hardwaru – teda pre ten jeden kus servera – nepredstaviteľné. (Smiech.) Potreboval som zaplatiť servery. No a jeden známy z Pokecu sa spojil so spoločnosťou Asset, ktorá tam videla príležitosť a do spoločnosti investovala. Som rád, že neinvestovala spôsobom „dáme vám peniaze a vy ich utraťte“, ale reálne sa na tom podieľala, rozmýšľala nad investíciami. Určite by to inak dopadlo, keby sme dostali do vienka 30 miliónov ako niektorí naši konkurenti, a rozflákali ich. Vďaka cieleným investíciám sme vložili peniaze len do tých vecí, ktoré sme naozaj potrebovali – do ľudí, serverov a priestorov – a vyrástli sme.
.to bol čas internetovej bubliny. Aké firmy to prežili?
Tie, ktoré mali dobrý produkt, ktorý generoval návštevnosť. Tie, ktoré len spaľovali peniaze, zahynuli. Výsledkom krízy bolo, že sa nepredlžovala agónia. Keby tá kríza nebola vtedy, prišla by neskôr. Zlé firmy by tak či tak skrachovali, len by medzitým spálili viac peňazí. A zdravé firmy boli donútené hľadať nejaký biznis model. Amazon bol na tom vtedy zle, dnes je to obrovský internetový shop. Zarába a rastie, ale keby neprišlo obdobie toho vytriezvenia, tak by možno začal zarábať neskôr.
.vy ste sa vtedy do problémov nedostali?
Myslíte, či nás netlačili, aby sme hneď vyrobili zisk?
.napríklad.
Asset bol rozumný investor, ktorý nás dotoval, kým sme nemali vlastné zdroje a zároveň nás nepúšťal do každej hlúposti. Keby sme boli zvyknutí na rozhadzovanie, tak by sme tu dnes neboli.
.dnes prevádzkujete Azet Inkubátor, kde ponúkate pomoc novým internetovým projektom. Je to podobné, ako keď vám pomohol Asset?
V Azete sa už nestíhame venovať všetkému, čomu by sme chceli a hľadáme spôsob, ako tomu čeliť. V inkubátore obsluhujeme ľudí, ktorí majú nápad a chuť pracovať a potrebujú peniaze, základnú infraštruktúru a marketing.
.čo od nich chcete?
Musia prísť s inovatívnym nápadom a musia nás presvedčiť, že ho dokážu zrealizovať. Už sa nám podarilo nájsť dva takéto projekty, ale ešte by som o nich nerád hovoril.
.vy dáte peniaze, zrealizujete marketing. Ako ste potom na tých projektoch finančne zainteresovaní?
Záleží to od toho, koľko do toho dá ten človek s nápadom, a koľko do toho dáme my.
.minulý i tento rok ste mali niekoľko akvizícií, napríklad slovnik.sk a autobazar.sk. Prinášajú vám nových užívateľov?
Keď sme kúpili slovník, mal nejakých 9-tisíc návštevníkov za deň. Dnes to je 35-tisíc. My sme tú aplikáciu zredizajnovali, dali sme tam lepšie dáta a následne sme to pripojili k Azetu. Dnes je slovník na Azete najväčší slovník na slovenskom internete. Autobazar, to bola len kúpa domény, presvedčiť vlastníka trvalo rok a pol. Dnes sme v tejto oblasti trojka, chceme byť dvojka.
.azet sa drží, čo sa týka návštevníkov, pred Zoznamom. Zdá sa, že sa ten rozdiel zväčšuje, ale raz musíte naraziť na strop. Čo potom?
Stropy sa dajú posúvať. Keď sme v roku 2000 začínali s Assetom, tak sme boli osmička v dennej návštevnosti. Keď sa ma Asseťáci pýtali, aký je môj cieľ, tak som povedal, že chcem byť jednotka v návštevnosti. Pre mňa nie je najdôležitejšie zarobiť na tom, ale byť jednotkou v návštevnosti.
.to teda nespĺňate bežnú predstavu o podnikateľovi...
Som podnikateľ, ale peniaze nie sú prvé. Nerobíme to s tou myšlienkou, že spravíme produkt, lebo na tom zarobíme. Robíme produkt preto, že ho budú navštevovať desaťtisíce používateľov. A je jasné, že potom to pritiahne aj inzerentov a peniaze. Keby som sa zamýšľal nad tým, kde chodia tí najsolventnejší klienti, urobím ekonomické spravodajstvo. Tam by síce prišlo 5-tisíc ľudí, ale 1,2 milióna tých ostatných je niekde úplne inde. Ja chcem obslúžiť tých 1,2 milióna vrátane tých 5-tisíc.
.aký je slovenský internet? Máme ešte čo doháňať?
V princípe nemáme čo doháňať, pretože to, čo sme tu nemali, si ľudia našli v zahraničí. Nebol tu kvalitný vyhľadávač, tak ľudia používajú Google. V komunitách sme silní, tak ľudia používajú nás. Ak budeme v niečom slabí, ľudia si to nájdu v zahraničí. Pozrite sa do Čiech, tam je Seznam stále jednotkou vo vyhľadávačoch. Nezanedbal žiadny produkt. To je aj naša stratégia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.