Voľný pád ekonomiky sa pomaly končí. Obava, že po poklese nemusí nasledovať rýchle oživenie, ale namiesto neho obdobie stagnácie alebo veľmi pomalého rozbehu, však núti premýšľať.
Zveriť premýšľanie tohto druhu súčasnej vláde by bolo logické, pretože to ona má moc meniť zákony, inštitúcie či rozhodovať o miliardových výdavkoch. V celom verejnom sektore je dnes možno pár ľudí, ktorí majú predstavu a schopnosti prichádzať so zaujímavými nápadmi. Práve nedostatok takýchto ľudí v službách súčasnej vlády je súčasťou veľkého problému, ktorý dnes Slovensko má, pretože staré recepty už zrejme fungovať nebudú.
.viac než len čakať
Uvažujúci ekonómovia sa zhodujú: odraz od dna vyžaduje oveľa viac než len doterajšie odovzdané čakanie na to, kedy sa kríza skončí v zahraničí. Po návrate veľkých krajín Západu k rastu bude totiž veľa podstatných vecí inak než pred krízou, a očakávať automatický návrat do starých koľají by bolo veľmi krátkozraké. Okrem iného aj preto, že okolité krajiny (na rozdiel od nás) nespia, ale robia reformy, zlepšujú podnikateľské prostredie a pripravujú sa na nový rozbeh.
„Čakať, že návrat k vysokému rastu príde rýchlo a sám od seba vďaka oživeniu vonkajšieho dopytu, je nedorozumenie,“ tvrdí napríklad ekonóm Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, a dodáva, že „vysoký rast pred krízou bol asi len z polovice ťahaný vonkajším dopytom, druhá polovica bola výsledkom zmien, ktoré sme urobili v minulých rokoch doma“.
Čo však robíme „doma“ od roku 2006?
.najväčšie problémy
Každý štandardný ekonóm asi na otázku, kde vidí najakútnejšie slovenské ekonomické problémy, spomenie niektoré alebo všetky nasledujúce veci: vysoké a komplikované odvody, priveľké plytvanie a korupcia, priveľká byrokracia a málo pružný Zákonník práce. K tomu sa dnes pridáva aj hrozba obrovského nárastu vládneho dlhu, ktorý po kríze bude treba splácať – buď na úkor iných výdavkov, alebo z vyšších daní.
Čo z toho súčasná vláda vníma a rieši? Nič – sústredí sa len na neúčinné, ale viditeľné opatrenia typu šrotovné či zakladanie sociálnych podnikov, ktoré však prehlbujú minimálne problém s plytvaním. Nie je schopná ani len čerpať eurofondy, ktoré by mohli v kríze pomôcť bez zadlžovania krajiny – blížime sa k polovici súčasného rozpočtového obdobia EÚ a zo stoviek miliárd, ktoré sú k dispozícii, sme zatiaľ vyčerpali menej ako 0,4 percenta – a aj to najmä na platy, technickú pomoc a sociálne podniky.
Možno vláda podľahla dojmu, že všetky veľké problémy sú dlhodobé a dnes na ich riešenie nie je čas. Ekonóm Eugen Jurzyca, ktorý je riaditeľom inštitútu INEKO, si však myslí, že „aj dlhodobé opatrenia majú krátkodobé účinky, a ak sú rozumné, odmena, napríklad v podobe reakcií investorov, príde rýchlo“. Veľkým problémom je podľa Eugena Jurzycu aj to, že „ani tie najvážnejšie strategické opatrenia vlády nie sú sprevádzané ekonomickými analýzami a skúmaním pomeru nákladov a úžitku“.
Ekonóm Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník ministerstva financií a ešte donedávna jediný opozičný zástupca v Rade pre hospodársku krízu (na protest proti ignorovaniu návrhov opozície z nej odišiel) tvrdí, že „odvody sú asi najväčším problémom, a to nielen pre to, že tvoria takmer 50 percent nákladov na pracovnú silu, ale aj pre obrovský neporiadok, ktorý v nich vládne“.
.rýchlo od dna
Zníženie odvodov a riešenie ostatných spomínaných problémov by pomohli podnikaniu a zatraktívnili krajinu aj pre nových investorov. „Často si ani neuvedomujeme, ako veľmi Slovensko za posledné desaťročie zbohatlo – HDP na obyvateľa vzrástlo v nominálnom dolárovom vyjadrení viac ako štvornásobne, a to vďaka dlhodobému vysokému rastu ekonomiky,“ hovorí ekonóm Martin Bruncko z Asociácie pre vedomostnú ekonomiku. „Aby sme však zabezpečili, že dlhodobý vysoký rast tu bude aj po kríze, budeme potrebovať zásadne zmeniť štruktúru ekonomiky – predovšetkým vytvoriť podmienky, aby na Slovensku mohli vznikať a rozvíjať sa domáce technologické firmy, ktoré myslia svetovo a dokážu sa vo svete presadiť vďaka jedinečným výrobkom či službám. To sú firmy, ktoré ťahajú rast v najvyspelejších ekonomikách. Najväčším problémom slovenskej ekonomiky preto dnes už nie sú dane a odvody, ale neexistujúce prepojenie akademického výskumu a podnikania,“ tvrdí Bruncko.
Čakať, že tu v krátkom čase vznikne slovenská Nokia či Google, je možno naivné. Riešiť pomenované problémy a premýšľať, ako prísť s novými ideami, ktoré umožnia krajine rýchly odraz od dna, je však určite rozumné.
Zveriť premýšľanie tohto druhu súčasnej vláde by bolo logické, pretože to ona má moc meniť zákony, inštitúcie či rozhodovať o miliardových výdavkoch. V celom verejnom sektore je dnes možno pár ľudí, ktorí majú predstavu a schopnosti prichádzať so zaujímavými nápadmi. Práve nedostatok takýchto ľudí v službách súčasnej vlády je súčasťou veľkého problému, ktorý dnes Slovensko má, pretože staré recepty už zrejme fungovať nebudú.
.viac než len čakať
Uvažujúci ekonómovia sa zhodujú: odraz od dna vyžaduje oveľa viac než len doterajšie odovzdané čakanie na to, kedy sa kríza skončí v zahraničí. Po návrate veľkých krajín Západu k rastu bude totiž veľa podstatných vecí inak než pred krízou, a očakávať automatický návrat do starých koľají by bolo veľmi krátkozraké. Okrem iného aj preto, že okolité krajiny (na rozdiel od nás) nespia, ale robia reformy, zlepšujú podnikateľské prostredie a pripravujú sa na nový rozbeh.
„Čakať, že návrat k vysokému rastu príde rýchlo a sám od seba vďaka oživeniu vonkajšieho dopytu, je nedorozumenie,“ tvrdí napríklad ekonóm Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, a dodáva, že „vysoký rast pred krízou bol asi len z polovice ťahaný vonkajším dopytom, druhá polovica bola výsledkom zmien, ktoré sme urobili v minulých rokoch doma“.
Čo však robíme „doma“ od roku 2006?
.najväčšie problémy
Každý štandardný ekonóm asi na otázku, kde vidí najakútnejšie slovenské ekonomické problémy, spomenie niektoré alebo všetky nasledujúce veci: vysoké a komplikované odvody, priveľké plytvanie a korupcia, priveľká byrokracia a málo pružný Zákonník práce. K tomu sa dnes pridáva aj hrozba obrovského nárastu vládneho dlhu, ktorý po kríze bude treba splácať – buď na úkor iných výdavkov, alebo z vyšších daní.
Čo z toho súčasná vláda vníma a rieši? Nič – sústredí sa len na neúčinné, ale viditeľné opatrenia typu šrotovné či zakladanie sociálnych podnikov, ktoré však prehlbujú minimálne problém s plytvaním. Nie je schopná ani len čerpať eurofondy, ktoré by mohli v kríze pomôcť bez zadlžovania krajiny – blížime sa k polovici súčasného rozpočtového obdobia EÚ a zo stoviek miliárd, ktoré sú k dispozícii, sme zatiaľ vyčerpali menej ako 0,4 percenta – a aj to najmä na platy, technickú pomoc a sociálne podniky.
Možno vláda podľahla dojmu, že všetky veľké problémy sú dlhodobé a dnes na ich riešenie nie je čas. Ekonóm Eugen Jurzyca, ktorý je riaditeľom inštitútu INEKO, si však myslí, že „aj dlhodobé opatrenia majú krátkodobé účinky, a ak sú rozumné, odmena, napríklad v podobe reakcií investorov, príde rýchlo“. Veľkým problémom je podľa Eugena Jurzycu aj to, že „ani tie najvážnejšie strategické opatrenia vlády nie sú sprevádzané ekonomickými analýzami a skúmaním pomeru nákladov a úžitku“.
Ekonóm Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník ministerstva financií a ešte donedávna jediný opozičný zástupca v Rade pre hospodársku krízu (na protest proti ignorovaniu návrhov opozície z nej odišiel) tvrdí, že „odvody sú asi najväčším problémom, a to nielen pre to, že tvoria takmer 50 percent nákladov na pracovnú silu, ale aj pre obrovský neporiadok, ktorý v nich vládne“.
.rýchlo od dna
Zníženie odvodov a riešenie ostatných spomínaných problémov by pomohli podnikaniu a zatraktívnili krajinu aj pre nových investorov. „Často si ani neuvedomujeme, ako veľmi Slovensko za posledné desaťročie zbohatlo – HDP na obyvateľa vzrástlo v nominálnom dolárovom vyjadrení viac ako štvornásobne, a to vďaka dlhodobému vysokému rastu ekonomiky,“ hovorí ekonóm Martin Bruncko z Asociácie pre vedomostnú ekonomiku. „Aby sme však zabezpečili, že dlhodobý vysoký rast tu bude aj po kríze, budeme potrebovať zásadne zmeniť štruktúru ekonomiky – predovšetkým vytvoriť podmienky, aby na Slovensku mohli vznikať a rozvíjať sa domáce technologické firmy, ktoré myslia svetovo a dokážu sa vo svete presadiť vďaka jedinečným výrobkom či službám. To sú firmy, ktoré ťahajú rast v najvyspelejších ekonomikách. Najväčším problémom slovenskej ekonomiky preto dnes už nie sú dane a odvody, ale neexistujúce prepojenie akademického výskumu a podnikania,“ tvrdí Bruncko.
Čakať, že tu v krátkom čase vznikne slovenská Nokia či Google, je možno naivné. Riešiť pomenované problémy a premýšľať, ako prísť s novými ideami, ktoré umožnia krajine rýchly odraz od dna, je však určite rozumné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.