Hovorí, že na majstrovstvách sveta slovenské mužstvo nehralo svoju hru, že nám chýba ďalšia generácie, no napriek tomu nestráca nádej. Michal Handzuš.
.čo sa vlastne stalo na majstrovstvách?
Ťažko to dnes hodnotiť. Neviem. V ničom nám majstrovstvá nevyšli. Asi je veľa príčin, prečo. Podľa mňa všetci chceli, ale nejako sme sa nespojili ako mužstvo. Ja si myslím, že nikto z nás nezahral svoj štandard. Potom sa to nabaľuje.
.zo všetkých informácií, ktoré máme, nevyplýva, že by tam bol nejaký konflikt. Všetci vravia, že partia bola dobrá, ale na ľade to tak nebolo. Prečo?
Partia sa nepreniesla na ľad, jeden za druhého nezabojoval, možno aj chcel, ale nebola tam nadstavba – dať do toho niečo viac. A z toho sa to odvíja, lebo dobré mužstvá sú tie, kde jeden za druhého zaskočí, pomôžu si – to sú atribúty mužstiev, ktoré vyhrajú šampionát, sú víťazné. A to sme nerobili. Možno to bolo mentálnym blokom, alebo sme až veľmi chceli.
.nebolo to v nasadení?
Nie. Viem, že to vyzeralo veľakrát ako chladné, akoby sa nekorčuľovalo. Ale tí, čo hrávajú hokej, vedia, že keď sa nedarí, vtedy sa človek trikrát toľko nadrie, ako keď sa darí. A vyzerá to pritom úplne inak. My sme sa nadreli dosť, práve že až príliš, ale efekt tam nebol. Keď sa nedarí, tak hoci všetci chcú, jednoducho sú vždy na nesprávnom mieste.
.to sa stalo v nejakom okamihu turnaja, alebo to tak bolo od začiatku? Lebo prípravné zápasy vyzerali dobre.
Neviem, čo sa mohlo zmeniť. Aj to je možné, že chémia mužstva sa zmenila, keď prišli traja-štyria noví hráči. Ale myslím si, že prvý zápas sme začali dobre, hneď sme dali prvý gól, vybehli sme na nich, boli sme nabudení, ale potom sme začali hrať to, čo celý šampionát – prestali sme hrať svoju hru, prispôsobili sme sa súperovi, nehrali sme ako mužstvo. Odvtedy sme sa nevedeli dať dokopy.
.bolo to skôr v hlavách?
Podľa mňa sme splnili náš potenciál na 50 percent. Boli tam dobrí hráči, nikto, kto ide do zahraničia, nemôže byť zlý hokejista. Ale niekedy sa stane, že hoci tam potenciál je, nejako to nezapasuje. Ja si myslím, že to bolo všetko v hlavách. Stratili sme sebavedomie a potom to už išlo dolu vodou. Silné mužstvá sa vedia pozbierať a chytiť sa, ale my sme neboli psychicky silné mužstvo. Nevedeli sme sa pozviechať ani po dobrom zápase s Fínmi.
.zaujímavé bolo, že keď sme vyhrali s Maďarmi 4:3 v posledných sekundách, tak tam nebola taká tá zdravá nasrdenosť, ale obrovská radosť, ako by sme vyhrali majstrovstvá sveta.
To je úplne normálne, radosť tam mala byť, hrali sme zápas na majstrovstvách sveta a keby sme hneď na začiatku remizovali s Maďarmi, bolo by to veľmi zlé. Tá radosť bola vyjadrením našej úľavy, že nakoniec sme to nejako pretlačili. Očakával som vtedy, že sa zdravo naštveme a začneme hrať inak.
.naša výhra nad Maďarskom aj katastrofálna prehra s Českom boli emocionálne viac prežívané?
Z môjho pohľadu nie. Pred zápasom s Maďarskom som bol asi viac nervózny, ako pred akýmkoľvek zápasom NHL, pretože to bol prvý zápas a pre mňa to bol po dlhšom čase zápas na širšom ihrisku. Ale celé mužstvo sa nepripravovalo špeciálne na to, že hráme s Maďarmi. Hovorili sme si: dajme si dobrý zápas, chyťme sa, vyhrajme, získajme 3 body a ideme ďalej. Takisto zápas s Českom – hovorili sme si, že máme za sebou dobrý zápas s Fínmi, zahrajme teda konečne dobrý hokej, aby sme mali všetko v našich rukách. Ja sám som hovoril pred zápasom, že ak by sme zahrali proti Čechom dobrý zápas, tak nás to môže ako mužstvo odpichnúť a môžeme sa dostať ďalej ako do štvrťfinále. Vtedy bol ten zlom, kedy sme sa mohli chytiť, ale zlom nastal na opačnú stranu. A viditeľne sa ukázalo, že sme neboli kolektívne takí silní, aby sme vedeli zahrať viac zápasov za sebou veľmi dobre.
.ako zápasy nevychádzali, atmosféra v mužstve sa menila k horšiemu?
Najprv bola pohoda na tréningoch, ale čím viac sa nedarí, tým je zábavy menej. Každý viac rozmýšľa, čo sa deje a čo treba zmeniť. Ale atmosféra sa určite nemenila k tomu, že sme sa začali hádať. Len to už nebolo také uvoľnené. Pohoda už nebola ani v zápase, ani na tréningu.
.čo znamená psychicky silné mužstvo?
Také mužstvo si verí. Takže nebude panikáriť, ale bude hrať svoju hru. Lídri, keď sú silní, vedia mužstvo svojím výkonom strhnúť. Obidve tieto veci nám chýbali. My ako lídri sme nehrali dobre, mužstvo sa teda nemalo o koho oprieť v ťažkých chvíľach. Dobrý líder sa ukáže vtedy, keď sa nedarí.
Ty si povedal, že po takom zápase, ako bol ten s Českom, by vám na druhý deň v NHL dali iba korčuľovanie. To je nejaký trest?
To je varovanie, že takto sa nehrá. Ja tomu celkom verím.
.také korčuľovanie je hlavne nudné?
To nie je nuda, to sa len korčuľuje, sú to rôzne cvičenia a je to najmä náročné na kondíciu. Ja som to zažil, keď sme hrali v Colorade, prehrali sme prestížny zápas 5:1, a v nadmorskej výške okolo 2 000 metrov, kde sa ťažko vôbec hrá, nám dal tréner takéto korčuľovanie. Skoro sme umierali, jeden chalan padol a povedal, že už ďalej nejde, ale musel. A na druhý deň sme hrali zápas, človek by si myslel, že nebude môcť nič, a vyhrali sme. Všetko je v hlavách.
.to sa občas deje aj v reprezentáciách?
Myslím, že nie. To je iná situácia, ani v play-off NHL sa to nestane.
.tak čo sa malo urobiť inak?
Určite každý mohol urobiť niečo iné.
.je už jasné, čo?
Ešte sa zamyslím, čo som spravil chybne a čo som spravil dobre ja sám. Na to si musí každý sám v sebe nastaviť zrkadlo. Ale určite sú veci, ktoré by som ja urobil inak.
.v hre?
Skončil som sezónu v NHL a mal som týždeň a pol voľno. V sezóne som sa cítil veľmi dobre kondične, darilo sa mi aj ku koncu. Takže som sa tešil na majstrovstvá. Chodil som do posilňovne a robil som nejaké cvičenia – ale mal som robiť iné.
.prečo?
Lebo som nerobil rýchlosť, ale skôr silu. Myslel som si, že keď budem mať silu, bude aj rýchlosť, ale možno som to príliš zabil. Nemal som problém s kondíciou, vládal som, ale cítil som, že odraz odišiel. Ale môže to byť aj v hlave, keď sa nedarí, človek je viditeľne pomalší.
.osud národného športu je taký, že všetci mu rozumejú a vedia, akí mali byť hráči a čo mal urobiť tréner. Lenže na majstrovstvách boli všetci hráči, ktorí boli k dispozícii, nie?
Ja tomu verím. Keď som prichádzal, tak som si povedal: Fúha, toto je veľmi dobré mužstvo! Určite je škoda, že niektorí hráči sú zranení, alebo neprišli, ale z možných tam naozaj boli najlepší.
.no ak tam boli najlepší možní, tak sa nedá na nich nadávať. Len keby nebojovali, ale to nie je tento prípad.
Určite. Keď človek robí, čo môže, a predsa mu nejaká vec nevyjde, bude sa aj nadávať. To patrí k tomu. Bojovali sme, nevyšlo to. Kritika je oprávnená.
.hovorí sa teraz, že sme tam mali mať iných hráčov. Akých iných?
Neviem, ja som počul, že tam malo byť viac hráčov z extraligy. Ale myslím si, že keď sa aj zmenia jeden-dvaja hráči, tak to nie je rozdiel. V tom, kto bol nominovaný, nebol problém. Problém bol v tom, že tí, čo sme boli nominovaní, sme nehrali ten štandard, čo v sezóne. Aj ja som hral lepšie počas sezóny ako na majstrovstvách. Boli sme nominovaní podľa toho, čo sme v sezóne dokázali, akurát na majstrovstvách sa nepotvrdil ten potenciál.
.objavuje sa starý podivný argument, že keby tam boli hráči z ligy, tak by viac bojovali, lebo viac túžia reprezentovať Slovensko. Ten argument ti znie ako?
To sú typické frázy nacionalistov. Za to, že som desať rokov v zahraničí, nemôžem hrať naplno za Slovensko? A ja som čo? Veď ja tu žijem a budem žiť, keď dohrám hokej. To znamená, že som tu menej radšej ako tí, čo tu hrajú stále? Ja si ešte pamätám reči pána Mitošinku, keď sme boli v dvadsiatke, hovoril také veci. Dokonca v ročníku, ktorý bol silný a mal šancu uspieť na majstrovstvách vo Švajčiarsku, nevzali hráčov, čo hrali v zahraničí, lebo vraj sú to zradcovia Slovenska. To je úbohé.
.počuli sme od jedného nášho hráča z NHL názor, že veľkým problémom slovenského hokeja sú tréneri. Podľa neho nemáme naozajstných trénerov, pričom dobrý tréner je polovica úspechu. Preto majú Bielorusi kanadského trénera. Je problém slovenského hokeja, že nemáme trénerov?
Ako hráči z NHL sme zvyknutí na úplne iné kaučovanie, ako v Európe. NHL je oveľa prepracovanejšie v taktike, vo všetkom. Ale čo som v reprezentácii, zlepšilo sa to. Tento rok sme mali videoanalytika. Ten dialóg tam bol. Ale keď hrám v Amerike, tak viem úplne dopodrobna, čo mám na ľade spraviť, aby som si splnil úlohu.
.keď sme boli majstri, bolo tam veľa hráčov z NHL, a hovorili nám, že hru si organizovali sami. Bolo to tak?
Bolo to ľahšie v tom, že tam prišiel Jožko Stümpel so Žigom, ktorí hrávali spolu v klube a boli zvyknutí na nejakú hru, ktorú potom hrali. Ja som hrával s Ľubom Bartečkom, tiež sme boli zvyknutí, a aj v tretej päťke ľudia hrávali spolu. Teraz už tie väzby neboli také.
.nerastie v našej situácii význam trénera – netreba hľadať v NHL?
Možno. Ale viem, že mítingov bolo teraz oveľa viac ako predtým, hovorilo sa, rozoberalo sa, komunikovalo sa, všetci hráči mali do toho čo povedať.
.bolo to k veci?
Niečo bolo k veci, s niečím som nesúhlasil, do niektorých vecí som sa snažil hovoriť, a v niektorých som si nebol istý, či to môže fungovať.
Hovorí sa, že niečo ste si povedali s trénerom, ale na ľade sa potom hralo niečo úplne iné. Hovorí to najmä Filc. Ako to je?
Mali sme určitý systém, ten sme si povedali, ale na ľade sa to nerobilo.
.to sa ako stane?
To je problém hráčov, že sme nesplnili svoje štandardy, boli sme nekoncentrovaní alebo naša osobná zodpovednosť za systém, ktoré sme mali, nebola veľmi vysoká.
.čo to je systém?
Systém je všetko – ako prechádzame stredným pásmom, ako bránime v strednom pásme, ako bránime v útočnom pásme, kde kto korčuľuje, ako sa bráni, kto drží strednú os. To je strašne veľa možností.
.to sa počas zápasu mení?
Môže sa niečo zmeniť, keď prehrávame. Ale málokedy sa to môže úplne zmeniť, bol by chaos.
.hlavný problém bol, že sa nedodržiavalo to, čo ste si dohodli a nacvičili?
Áno. Ďalší problém bol, že v osobných súbojoch – či už s Čechmi, alebo aj s Maďarmi – sme prehrávali. To už nie je trénerova chyba, to je chyba hráčov. Mali sme puk v strednom pásme a stratili sme ho, pri mantineli bol súboj a oni si vzali puk a odišli.
.prečo?
Jednoducho prehráš v súboji, aj keď nechceš. Boli sme slabšie mužstvo, boli sme slabší hráči ako súper v momentálnej dispozícii.
.hoci objektívne ste neboli slabší súper?
Neboli. Ale práve preto sa vyhrávajú alebo prehrávajú zápasy, že hoci mužstvo je objektívne silnejšie, tak momentálne nemusí byť silnejšie.
.to sa ako stane, že objektívne silnejšie mužstvo hrá slabšie?
V športe neplatí, že vždy vyhrá silnejšie mužstvo.
.ale na hre býva vidno, že je lepšie. V našom prípade to vidno nebolo.
To je to, že každý z nás nezahral štandard, na aký je zvyknutý. Ja som zvyknutý vyhrávať súboje pri mantineloch a podržať puk, no na majstrovstvách to vidieť nebolo, naopak, strácal som puky, nevedel som vyhrať súboj, nevedel som puk vyviesť. Nevedel som, prečo sa to deje a bol som nešťastný z toho, ako hrám. Tak zle som nehral za celú sezónu. V jednom zápase na majstrovstvách som prehral toľko súbojov pri mantineloch, koľko som neprehral možno v štyroch-piatich zápasoch NHL.
.a to je silovo iná súťaž.
Tam sú oveľa silnejší hráči. Neviem vysvetliť, prečo to tak bolo. Možno, keď sa nám prestalo dariť, tak človek ani do súbojov nejde sebavedomo.
To sa stane, že aj vynikajúce mužstvo vybuchne – aj Rusi párkrát vypadli a nepostúpili do štvrťfinále. Ale my máme väčší problém: ani do NHL už nechodí veľa mladých Slovákov.
.minulý rok nebol nikto.
Navyše, hviezdy končia – Pálffy hrá už iba tu, Bondra skončil, Šatanovi sa už tiež blíži koniec, ty máš 32 rokov, Zedník 33, Demitra 36... Celá generácia hviezd končí, a nie sú ďalší. Ešte je Gáborík a potom už nik. To sa musí prejaviť na reprezentácii.
Keď sme vyhrali na majstrovstvách sveta, my sme boli vtedy generácia okolo 25 rokov, a nad nami bola silná generácia okolo Jožka Stumpela, tí mali okolo 30 rokov. Najlepší vek. Boli sme tam teda dve silné generácie. Vyhrali sme aj z iných príčin, mali sme aj šťastie, veľa vecí hralo pre nás – ale boli sme dve silné generácie. Naša generácia má teraz 30-33 rokov, a za nami už nikto nie je. Hráčov, čo by to mohli ťahať, je strašne málo. Andrej Sekera má 23 rokov, ten bol na šampionáte najlepší. Potom ešte Meszároš. A ďalej? Predtým bol takmer v každom klube NHL niekto od nás, a keď sme spolu hrali, tak sme si volali, že ideme na večeru. Teraz už nie je s kým na tú večeru ísť.
.ale keď máme čoraz menej špičkových hráčov, prečo by sme na majstrovstvách mali skončiť na treťom alebo piatom mieste? Skôr to vyzerá tak, že keď odíde vaša generácia, naše prirodzené miesto bude niekde pri Bielorusku, Lotyšsku – a to je to ôsme až desiate miesto.
Ja si myslím, že stále sa tu narodí niekto nový.
.ale bude ich menej.
Bude, lebo systém výchovy talentov nie je. Aj minulý rok sme sa s vami presne o tom po majstrovstvách rozprávali.
.takže bude nevyhnutné, že pôjdeme dolu.
Vyzerá to tak, že hokej pôjde dole. Úbytok talentov je zreteľný.
.bez toho však nemôžeme mať dobrú reprezentáciu.
Veľmi ťažko.
.boli sme majstri sveta, druhý, tretí – a nijako sa to v tomto smere nezužitkovalo?
To je veľký problém. Postavila sa jedna hala v Košiciach, ktorá sa stavala desať rokov, ale to je všetko. To je strašne veľká škoda. Po vyhratých majstrovstvách sa mohlo všetko naštartovať, najmä práca s mládežou. Teraz už je možno aj troška neskoro, nejaká generácia sa stratila.
Česi nemajú trénera z NHL, ale Čecha, majú iba dvakrát viac obyvateľstva, majú o dosť viac viac štadiónov a oveľa viac hráčov.
A pozrite sa, koľko nových hál postavili za posledné roky. A koľko my?
.v tom je ten rozdiel, že im prídu stále noví hráči, a my ich nemáme?
Už len to, že financovanie športu v Česku ostalo na tom princípe, ako bolo, vrátane Športky, všetko potom ide do hokeja, je rozdiel. U nás sa to zrušilo. Kluby, ktoré hrajú extraligu, nemajú zdroje na to, aby vychovávali mládež. A kluby, ktoré nehrajú extraligu, nemajú ani na to, aby hrali a zabezpečili mužov v prvej lige, nieto ešte mládež. To je výsledok toho všetkého.
.nerobí sa s mládežou, to je kľúčový problém?
Ja sa klubom ani nečudujem, nemajú z čoho. Hokej ako taký je na Slovensku závislý od sponzorov a je ťažké zohnať sponzorov na mládež. Ešte keď niekto hrá extraligu a má úspechy, tak má peniaze na mužov, ale na mládež? Tá by preto mala byť financovaná zo štátnych peňazí alebo z miest. Tým sa vychováva mládež, to je predsa ako školstvo. To je systém, ktorý ktorý v Česku nechali a u nás ho zrušili. Tak sa veľa peňazí stráca, nestavajú sa nové štadióny. Teraz v Bystrici mesto veľmi pomáha hokeju a aj to vidno, začalo to fungovať, ale samo by sa to nestalo, keby nebolo mesta. Na sponzorských príspevkoch sa mládež nedá ustáť.
.kto iný ako vedenie hokejového zväzu by to malo riešiť? Ak sa úspechy z minulosti premrhali, koho iného je to zodpovednosť ako vedenia hokejového zväzu?
To je otázka na nich, čo spravili pre to, aby úspech využili a prečo sa vláda za nich nepostavila. Ja som videl projekt na malé štadióny, ktorý dal vypracovať zväz, a vláda im sľúbila, že niečo také postaví. Ten projekt tam leží – a nič. Ja viem len určité veci, prečo sa to nevyužilo. Neviem, či sa nemohli použiť nejaké iné cesty. U nás je to asi tak, že keď nelobuješ veľmi vehementne, nič sa nestane.
.teraz je hokejová depresia. Čo treba urobiť? Vymeniť hráčov? Trénera? Vymeniť Širokého?
Určite by sa niečo malo stať. Ak sa urobia nejaké kozmetické výmeny a stále to bude ako doteraz, tak sa nič nezmení. Musí sa zmeniť celý systém, a vytvoriť nejaký plán do budúcnosti a plniť ho. Ten systém, aj mládežnícky, je veľmi divný. Chlapci hrajú štyri-päť zápasov do týždňa, a vôbec netrénujú. Môžu hrať za dorast, za áčko, juniorské zápasy, stále hrajú, ale netrénujú, čo je v ich veku najdôležitejšie. Ja som ešte vyšiel z toho starého systému, a ten bol dobrý. Nie preto, že by ho vymysleli komunisti, ale preto, že bol prepracovaný, ja som hral za svoj ročník a ak som bol strašne dobrý, tak ma mohli „ostaršiť“, ale potom som hral a trénoval len tam. Jeden zápas do týždňa a inak tréning. Teraz v tom nie je žiadna systematické práca, tréneri sú tam často úplne zbytoční.
Takto sa nedá nič vychovať.
.o dva roky budú u nás majstrovstvá sveta. Vaša generácia bude staršia o tie dva roky. Trošku to vyzerá, že na majstrovstvách sveta doma nebude mať kto hrať.
Ja som už vtedy, keď nám to priklepli, rozmýšľal, že to bude naša rozlúčka. Ja budem mať 34 rokov, chalani okolo mňa takisto. Máme pred sebou ešte dve väčšie akcie, olympiádu vo Vancouveri a majstrovstvá doma. A koniec.
.a to ešte musíte vypadnúť pred play-off.
Navyše.
.otázka je, či teda máme šancu zložiť na tie majstrovstvá dobré mužstvo.
Každý rok máme šancu zostaviť konkurencieschopný tím, ktorý môže ísť aj do semifinále.
.do semifinále – kde sú Rusi, Kanada, Švédsko, Amerika, Česi, Fíni?
Áno.
.to je naozaj realita?
Každý rok máme šancu zostaviť dobrý tím podľa toho, kto vypadne pred play-off NHL.
.nie je toto ilúzia?
Nie, to je fakt.
.nie je to mužstvo slabšie? Kde sme teraz?
Objektívne sme za tou sedmičkou, okolo 7. či 8. miesta.
.čiže sme niekde, kde sú Švajčiari, Bielorusi, Lotyši?
Sme niekde na úrovni Švajčiarska, ale môžeme sa dostať medzi štyroch najlepších. Máme schopné mužstvo, keď sa dá dokopy. Keď sa stane, že prídu hráči ako Marián Gáborík a Marián Hossa, to sú hráči, ktorí vedia sami rozhodnúť zápas.
.ale aj tak platí, že už nemáme hviezdy v najlepších rokoch. Klesá počet špičkových hráčov.
Klesá, to je evidentné, ale stále verím tomu, že môžeme zostaviť dobré mužstvo. Ale už musia pre nás hrať aj okolnosti.
.je trend klesania počtu špičkových hráčov v dohľadnom čase zvrátiteľný?
Určite, ak sa začne pracovať. Vždy sa vychovajú hráči, ktorí budú v NHL a budú aj hviezdy. Slovensko má hokej v krvi. Ale bez práce s mládežou to pôjde dolu.
.ak by sa začalo, výsledky prídu o desať rokov?
Možno o desať rokov. Pred troma-štyrmi rokmi bolo v NHL 30 či 35 hráčov, dnes ich tam je ani nie 20. A nemáme žiadnych draftovaných mladých hráčov, nie sú žiadni juniori, o ktorých by sa písalo ako o nádejách svetového hokeja. Ten pokles je, samozrejme, aj z objektívnych príčin. Hokej je drahý šport. Deti majú videohry a internet.
.v Česku nemajú videohry?
Choďte sa do Česka spýtať. Povedia vám, že to aj u nich ide dolu vodou, hoci stále vedia vychovať hráčov ako Michálek. Lebo systém u nich ešte funguje.
.tam je tiež problém, že čoraz menej chlapcov chce hrať hokej?
Áno. Keď som začínal, v prvom ročníku nás bolo asi 250. Teraz to už nie je možné. Preto treba podchytiť deti, ktoré chcú, hoci nie sú z bohatých rodín. Teraz často hrajú len deti, ktorých rodičia majú peniaze. Tie deti majú všetko. Lenže práve talenty z chudobnejších rodín sú silnejšie motivované, viac chcú. Dieťa, čo má doma všetko, nemá takú ambíciu. Ale dnes deti z chudobnejších rodín nemôžu hrať, lebo je to všetko strašne drahé.
.pred dvoma rokmi bol spor Šťastný verzus Široký. Vývoj dáva teraz za pravdu Petrovi Šťastnému, nie?
(Dlhé ticho.) To, čo vtedy Peťo vedeniu vytýkal, že sa nepracuje systematicky, to je pravda. Bola to pravda vtedy a stále je to pravda.
.keďže máme málo takých legiend, ako je Peter Šťastný, je škoda, že ho nevyužívame, nie?
Ja si myslím, že Peťo spravil veľa pre Slovensko a je veľká škoda, keď sa mu u nás obracajú chrbtom.
.čo ideš teraz robiť?
Troška oddychovať a hneď trénovať na ďalšiu sezónu. Čím som starší, tým toho úplného oddýchnutia je menej, lebo potom človek veľmi padne dole a potom sa mu ťažko dostáva hore. Budem teraz chodiť behávať a občas do posilňovne, ale nie dvakrát za deň, ako je to pri letnej príprave. Pôjdem si zahrať tenis, plávať, aby som sa udržoval.
.a naozajstná príprava sa začne kedy?
O dva týždne. Dvakrát do dňa posilňovňa, beh, bicykel...
.to je strašný život.
(Smiech.) Mňa to baví. Nebavia ma behy, čím je človek starší, ťažšie sa do toho núti. Ale keď je dobrá letná príprava, budem silnejší, rýchlejší a dobre pripravený, aby som hral dobre. Potom ma to viac baví.
.predminulú sezónu si mal zlú, bol si chorý, mal si málo bodov, potom si musel v lete veľa trénovať, aby si to dohnal, a naozaj si mal viac bodov.
Dvojnásobne viac.
.to je fakt priama úmera – dobrá letná príprava znamená viac bodov?
Určite. Najmä po zraneniach som sa potreboval dostať tam, kde som bol predtým. A ešte stále sa musím fyzicky zlepšovať.
.dá sa v tvojom veku ešte zlepšovať fyzicky?
Určite. Keby som v to neveril, tak by som to nerobil. Keď budem tvrdo trénovať, je to veľa odriekania, ale budem silný a bude ma to baviť.
.z Los Angeles odišli drahí hráči, neboli veľké očakávania, ale takmer ste hrali play-off. Teraz už máte šancu na play-off?
Áno. Hrali sme nad očakávania. Mladí chalani sa zlepšili, aj ja som sa zlepšil. Dlho sme sa držali v súboji o play-off.
Nikdy si nebol v mužstve, čo vyhralo Stanley cup. Je to najvyššia méta?
Určite.
.ty – zdá sa – šancu získať Stanley cup mať nebudeš.
Ja dúfam, že áno. V Los Angeles sa formuje mužstvo, ktoré má šancu. Ak sa dá dokopy, ak sa chytí, ak budeme hrať jeden za druhého.
.takže ty hráš s métou získať Stanley cup?
Určite.
.máme teraz pred sebou olympiádu. Keby prišli všetci, máme možno nadlho poslednú šancu.
Máme dvoch brankárov z NHL, máme top obranu z NHL, máme Gáboríka, Hossu. Potom už záleží len na tom, ako sa dáme dokopy a ako si každý splní svoju úlohu. Sme tam schopní vyhrať nad hocikým. Keby som tomu neveril, tak nejdem na olympiádu.
.na dlhý čas asi poslednú šancu, nie?
Ja sa momentálne chystám na sezónu, na olympiádu. Čo bude ďalej, to už nemám všetko v rukách. Tá olympiáda môže byť veľká zábava. Veľmi sa na to teším.
.vzniká niečo ako európska NHL. Je to dobrý trend?
Vie sa o tom v NHL a trochu sa toho aj boja, lebo veľa hráčov tam odchádza. Ja si myslím, že je to dobrý trend. Je dobré, že sa niečo silné v Európe chystá a že tunajší hráči budú mať možnosť hrať v kvalitnej lige.
.je to možnosť aj pre slovenské mužstvá?
Časom by tam jedno mužstvo mohlo hrať, možno Slovan by to zvládol alebo Košice, to by bolo fantastické pre Slovensko.
.jágr nám dal dva góly, a to má 38 rokov. To čo je? On je fakt génius?
Určite. Je to najlepšie hrajúci Európan v NHL. Je rýchly, silný, drží puk. Pozrite sa nad Žiga. Preto je hokej pekný, že hráči nie sú rovnakí a niektorí takto vynikajú.
.takí hráči sú vôbec ubrániteľní?
Niekedy – jeden-dva zápasy. Potom tri-štyri zápasy ich neubránite.
.človek má pocit, že toho Jágra ani nebránia, a pritom ho bránia.
A prečo Slovan nebránil Žiga? Oni ho bránili, osobne, ale to sa nedá, oni sú geniálni a Žigo medzi nich patrí. To, čo robil tento rok v lige, je neuveriteľné.
.on by nešiel na olympiádu?
Neviem, budú ho prehovárať. Bolo by to super, ale je to na Žigovom rozhodnutí.
.čo sa vlastne stalo na majstrovstvách?
Ťažko to dnes hodnotiť. Neviem. V ničom nám majstrovstvá nevyšli. Asi je veľa príčin, prečo. Podľa mňa všetci chceli, ale nejako sme sa nespojili ako mužstvo. Ja si myslím, že nikto z nás nezahral svoj štandard. Potom sa to nabaľuje.
.zo všetkých informácií, ktoré máme, nevyplýva, že by tam bol nejaký konflikt. Všetci vravia, že partia bola dobrá, ale na ľade to tak nebolo. Prečo?
Partia sa nepreniesla na ľad, jeden za druhého nezabojoval, možno aj chcel, ale nebola tam nadstavba – dať do toho niečo viac. A z toho sa to odvíja, lebo dobré mužstvá sú tie, kde jeden za druhého zaskočí, pomôžu si – to sú atribúty mužstiev, ktoré vyhrajú šampionát, sú víťazné. A to sme nerobili. Možno to bolo mentálnym blokom, alebo sme až veľmi chceli.
.nebolo to v nasadení?
Nie. Viem, že to vyzeralo veľakrát ako chladné, akoby sa nekorčuľovalo. Ale tí, čo hrávajú hokej, vedia, že keď sa nedarí, vtedy sa človek trikrát toľko nadrie, ako keď sa darí. A vyzerá to pritom úplne inak. My sme sa nadreli dosť, práve že až príliš, ale efekt tam nebol. Keď sa nedarí, tak hoci všetci chcú, jednoducho sú vždy na nesprávnom mieste.
.to sa stalo v nejakom okamihu turnaja, alebo to tak bolo od začiatku? Lebo prípravné zápasy vyzerali dobre.
Neviem, čo sa mohlo zmeniť. Aj to je možné, že chémia mužstva sa zmenila, keď prišli traja-štyria noví hráči. Ale myslím si, že prvý zápas sme začali dobre, hneď sme dali prvý gól, vybehli sme na nich, boli sme nabudení, ale potom sme začali hrať to, čo celý šampionát – prestali sme hrať svoju hru, prispôsobili sme sa súperovi, nehrali sme ako mužstvo. Odvtedy sme sa nevedeli dať dokopy.
.bolo to skôr v hlavách?
Podľa mňa sme splnili náš potenciál na 50 percent. Boli tam dobrí hráči, nikto, kto ide do zahraničia, nemôže byť zlý hokejista. Ale niekedy sa stane, že hoci tam potenciál je, nejako to nezapasuje. Ja si myslím, že to bolo všetko v hlavách. Stratili sme sebavedomie a potom to už išlo dolu vodou. Silné mužstvá sa vedia pozbierať a chytiť sa, ale my sme neboli psychicky silné mužstvo. Nevedeli sme sa pozviechať ani po dobrom zápase s Fínmi.
.zaujímavé bolo, že keď sme vyhrali s Maďarmi 4:3 v posledných sekundách, tak tam nebola taká tá zdravá nasrdenosť, ale obrovská radosť, ako by sme vyhrali majstrovstvá sveta.
To je úplne normálne, radosť tam mala byť, hrali sme zápas na majstrovstvách sveta a keby sme hneď na začiatku remizovali s Maďarmi, bolo by to veľmi zlé. Tá radosť bola vyjadrením našej úľavy, že nakoniec sme to nejako pretlačili. Očakával som vtedy, že sa zdravo naštveme a začneme hrať inak.
.naša výhra nad Maďarskom aj katastrofálna prehra s Českom boli emocionálne viac prežívané?
Z môjho pohľadu nie. Pred zápasom s Maďarskom som bol asi viac nervózny, ako pred akýmkoľvek zápasom NHL, pretože to bol prvý zápas a pre mňa to bol po dlhšom čase zápas na širšom ihrisku. Ale celé mužstvo sa nepripravovalo špeciálne na to, že hráme s Maďarmi. Hovorili sme si: dajme si dobrý zápas, chyťme sa, vyhrajme, získajme 3 body a ideme ďalej. Takisto zápas s Českom – hovorili sme si, že máme za sebou dobrý zápas s Fínmi, zahrajme teda konečne dobrý hokej, aby sme mali všetko v našich rukách. Ja sám som hovoril pred zápasom, že ak by sme zahrali proti Čechom dobrý zápas, tak nás to môže ako mužstvo odpichnúť a môžeme sa dostať ďalej ako do štvrťfinále. Vtedy bol ten zlom, kedy sme sa mohli chytiť, ale zlom nastal na opačnú stranu. A viditeľne sa ukázalo, že sme neboli kolektívne takí silní, aby sme vedeli zahrať viac zápasov za sebou veľmi dobre.
.ako zápasy nevychádzali, atmosféra v mužstve sa menila k horšiemu?
Najprv bola pohoda na tréningoch, ale čím viac sa nedarí, tým je zábavy menej. Každý viac rozmýšľa, čo sa deje a čo treba zmeniť. Ale atmosféra sa určite nemenila k tomu, že sme sa začali hádať. Len to už nebolo také uvoľnené. Pohoda už nebola ani v zápase, ani na tréningu.
.čo znamená psychicky silné mužstvo?
Také mužstvo si verí. Takže nebude panikáriť, ale bude hrať svoju hru. Lídri, keď sú silní, vedia mužstvo svojím výkonom strhnúť. Obidve tieto veci nám chýbali. My ako lídri sme nehrali dobre, mužstvo sa teda nemalo o koho oprieť v ťažkých chvíľach. Dobrý líder sa ukáže vtedy, keď sa nedarí.
Ty si povedal, že po takom zápase, ako bol ten s Českom, by vám na druhý deň v NHL dali iba korčuľovanie. To je nejaký trest?
To je varovanie, že takto sa nehrá. Ja tomu celkom verím.
.také korčuľovanie je hlavne nudné?
To nie je nuda, to sa len korčuľuje, sú to rôzne cvičenia a je to najmä náročné na kondíciu. Ja som to zažil, keď sme hrali v Colorade, prehrali sme prestížny zápas 5:1, a v nadmorskej výške okolo 2 000 metrov, kde sa ťažko vôbec hrá, nám dal tréner takéto korčuľovanie. Skoro sme umierali, jeden chalan padol a povedal, že už ďalej nejde, ale musel. A na druhý deň sme hrali zápas, človek by si myslel, že nebude môcť nič, a vyhrali sme. Všetko je v hlavách.
.to sa občas deje aj v reprezentáciách?
Myslím, že nie. To je iná situácia, ani v play-off NHL sa to nestane.
.tak čo sa malo urobiť inak?
Určite každý mohol urobiť niečo iné.
.je už jasné, čo?
Ešte sa zamyslím, čo som spravil chybne a čo som spravil dobre ja sám. Na to si musí každý sám v sebe nastaviť zrkadlo. Ale určite sú veci, ktoré by som ja urobil inak.
.v hre?
Skončil som sezónu v NHL a mal som týždeň a pol voľno. V sezóne som sa cítil veľmi dobre kondične, darilo sa mi aj ku koncu. Takže som sa tešil na majstrovstvá. Chodil som do posilňovne a robil som nejaké cvičenia – ale mal som robiť iné.
.prečo?
Lebo som nerobil rýchlosť, ale skôr silu. Myslel som si, že keď budem mať silu, bude aj rýchlosť, ale možno som to príliš zabil. Nemal som problém s kondíciou, vládal som, ale cítil som, že odraz odišiel. Ale môže to byť aj v hlave, keď sa nedarí, človek je viditeľne pomalší.
.osud národného športu je taký, že všetci mu rozumejú a vedia, akí mali byť hráči a čo mal urobiť tréner. Lenže na majstrovstvách boli všetci hráči, ktorí boli k dispozícii, nie?
Ja tomu verím. Keď som prichádzal, tak som si povedal: Fúha, toto je veľmi dobré mužstvo! Určite je škoda, že niektorí hráči sú zranení, alebo neprišli, ale z možných tam naozaj boli najlepší.
.no ak tam boli najlepší možní, tak sa nedá na nich nadávať. Len keby nebojovali, ale to nie je tento prípad.
Určite. Keď človek robí, čo môže, a predsa mu nejaká vec nevyjde, bude sa aj nadávať. To patrí k tomu. Bojovali sme, nevyšlo to. Kritika je oprávnená.
.hovorí sa teraz, že sme tam mali mať iných hráčov. Akých iných?
Neviem, ja som počul, že tam malo byť viac hráčov z extraligy. Ale myslím si, že keď sa aj zmenia jeden-dvaja hráči, tak to nie je rozdiel. V tom, kto bol nominovaný, nebol problém. Problém bol v tom, že tí, čo sme boli nominovaní, sme nehrali ten štandard, čo v sezóne. Aj ja som hral lepšie počas sezóny ako na majstrovstvách. Boli sme nominovaní podľa toho, čo sme v sezóne dokázali, akurát na majstrovstvách sa nepotvrdil ten potenciál.
.objavuje sa starý podivný argument, že keby tam boli hráči z ligy, tak by viac bojovali, lebo viac túžia reprezentovať Slovensko. Ten argument ti znie ako?
To sú typické frázy nacionalistov. Za to, že som desať rokov v zahraničí, nemôžem hrať naplno za Slovensko? A ja som čo? Veď ja tu žijem a budem žiť, keď dohrám hokej. To znamená, že som tu menej radšej ako tí, čo tu hrajú stále? Ja si ešte pamätám reči pána Mitošinku, keď sme boli v dvadsiatke, hovoril také veci. Dokonca v ročníku, ktorý bol silný a mal šancu uspieť na majstrovstvách vo Švajčiarsku, nevzali hráčov, čo hrali v zahraničí, lebo vraj sú to zradcovia Slovenska. To je úbohé.
.počuli sme od jedného nášho hráča z NHL názor, že veľkým problémom slovenského hokeja sú tréneri. Podľa neho nemáme naozajstných trénerov, pričom dobrý tréner je polovica úspechu. Preto majú Bielorusi kanadského trénera. Je problém slovenského hokeja, že nemáme trénerov?
Ako hráči z NHL sme zvyknutí na úplne iné kaučovanie, ako v Európe. NHL je oveľa prepracovanejšie v taktike, vo všetkom. Ale čo som v reprezentácii, zlepšilo sa to. Tento rok sme mali videoanalytika. Ten dialóg tam bol. Ale keď hrám v Amerike, tak viem úplne dopodrobna, čo mám na ľade spraviť, aby som si splnil úlohu.
.keď sme boli majstri, bolo tam veľa hráčov z NHL, a hovorili nám, že hru si organizovali sami. Bolo to tak?
Bolo to ľahšie v tom, že tam prišiel Jožko Stümpel so Žigom, ktorí hrávali spolu v klube a boli zvyknutí na nejakú hru, ktorú potom hrali. Ja som hrával s Ľubom Bartečkom, tiež sme boli zvyknutí, a aj v tretej päťke ľudia hrávali spolu. Teraz už tie väzby neboli také.
.nerastie v našej situácii význam trénera – netreba hľadať v NHL?
Možno. Ale viem, že mítingov bolo teraz oveľa viac ako predtým, hovorilo sa, rozoberalo sa, komunikovalo sa, všetci hráči mali do toho čo povedať.
.bolo to k veci?
Niečo bolo k veci, s niečím som nesúhlasil, do niektorých vecí som sa snažil hovoriť, a v niektorých som si nebol istý, či to môže fungovať.
Hovorí sa, že niečo ste si povedali s trénerom, ale na ľade sa potom hralo niečo úplne iné. Hovorí to najmä Filc. Ako to je?
Mali sme určitý systém, ten sme si povedali, ale na ľade sa to nerobilo.
.to sa ako stane?
To je problém hráčov, že sme nesplnili svoje štandardy, boli sme nekoncentrovaní alebo naša osobná zodpovednosť za systém, ktoré sme mali, nebola veľmi vysoká.
.čo to je systém?
Systém je všetko – ako prechádzame stredným pásmom, ako bránime v strednom pásme, ako bránime v útočnom pásme, kde kto korčuľuje, ako sa bráni, kto drží strednú os. To je strašne veľa možností.
.to sa počas zápasu mení?
Môže sa niečo zmeniť, keď prehrávame. Ale málokedy sa to môže úplne zmeniť, bol by chaos.
.hlavný problém bol, že sa nedodržiavalo to, čo ste si dohodli a nacvičili?
Áno. Ďalší problém bol, že v osobných súbojoch – či už s Čechmi, alebo aj s Maďarmi – sme prehrávali. To už nie je trénerova chyba, to je chyba hráčov. Mali sme puk v strednom pásme a stratili sme ho, pri mantineli bol súboj a oni si vzali puk a odišli.
.prečo?
Jednoducho prehráš v súboji, aj keď nechceš. Boli sme slabšie mužstvo, boli sme slabší hráči ako súper v momentálnej dispozícii.
.hoci objektívne ste neboli slabší súper?
Neboli. Ale práve preto sa vyhrávajú alebo prehrávajú zápasy, že hoci mužstvo je objektívne silnejšie, tak momentálne nemusí byť silnejšie.
.to sa ako stane, že objektívne silnejšie mužstvo hrá slabšie?
V športe neplatí, že vždy vyhrá silnejšie mužstvo.
.ale na hre býva vidno, že je lepšie. V našom prípade to vidno nebolo.
To je to, že každý z nás nezahral štandard, na aký je zvyknutý. Ja som zvyknutý vyhrávať súboje pri mantineloch a podržať puk, no na majstrovstvách to vidieť nebolo, naopak, strácal som puky, nevedel som vyhrať súboj, nevedel som puk vyviesť. Nevedel som, prečo sa to deje a bol som nešťastný z toho, ako hrám. Tak zle som nehral za celú sezónu. V jednom zápase na majstrovstvách som prehral toľko súbojov pri mantineloch, koľko som neprehral možno v štyroch-piatich zápasoch NHL.
.a to je silovo iná súťaž.
Tam sú oveľa silnejší hráči. Neviem vysvetliť, prečo to tak bolo. Možno, keď sa nám prestalo dariť, tak človek ani do súbojov nejde sebavedomo.
To sa stane, že aj vynikajúce mužstvo vybuchne – aj Rusi párkrát vypadli a nepostúpili do štvrťfinále. Ale my máme väčší problém: ani do NHL už nechodí veľa mladých Slovákov.
.minulý rok nebol nikto.
Navyše, hviezdy končia – Pálffy hrá už iba tu, Bondra skončil, Šatanovi sa už tiež blíži koniec, ty máš 32 rokov, Zedník 33, Demitra 36... Celá generácia hviezd končí, a nie sú ďalší. Ešte je Gáborík a potom už nik. To sa musí prejaviť na reprezentácii.
Keď sme vyhrali na majstrovstvách sveta, my sme boli vtedy generácia okolo 25 rokov, a nad nami bola silná generácia okolo Jožka Stumpela, tí mali okolo 30 rokov. Najlepší vek. Boli sme tam teda dve silné generácie. Vyhrali sme aj z iných príčin, mali sme aj šťastie, veľa vecí hralo pre nás – ale boli sme dve silné generácie. Naša generácia má teraz 30-33 rokov, a za nami už nikto nie je. Hráčov, čo by to mohli ťahať, je strašne málo. Andrej Sekera má 23 rokov, ten bol na šampionáte najlepší. Potom ešte Meszároš. A ďalej? Predtým bol takmer v každom klube NHL niekto od nás, a keď sme spolu hrali, tak sme si volali, že ideme na večeru. Teraz už nie je s kým na tú večeru ísť.
.ale keď máme čoraz menej špičkových hráčov, prečo by sme na majstrovstvách mali skončiť na treťom alebo piatom mieste? Skôr to vyzerá tak, že keď odíde vaša generácia, naše prirodzené miesto bude niekde pri Bielorusku, Lotyšsku – a to je to ôsme až desiate miesto.
Ja si myslím, že stále sa tu narodí niekto nový.
.ale bude ich menej.
Bude, lebo systém výchovy talentov nie je. Aj minulý rok sme sa s vami presne o tom po majstrovstvách rozprávali.
.takže bude nevyhnutné, že pôjdeme dolu.
Vyzerá to tak, že hokej pôjde dole. Úbytok talentov je zreteľný.
.bez toho však nemôžeme mať dobrú reprezentáciu.
Veľmi ťažko.
.boli sme majstri sveta, druhý, tretí – a nijako sa to v tomto smere nezužitkovalo?
To je veľký problém. Postavila sa jedna hala v Košiciach, ktorá sa stavala desať rokov, ale to je všetko. To je strašne veľká škoda. Po vyhratých majstrovstvách sa mohlo všetko naštartovať, najmä práca s mládežou. Teraz už je možno aj troška neskoro, nejaká generácia sa stratila.
Česi nemajú trénera z NHL, ale Čecha, majú iba dvakrát viac obyvateľstva, majú o dosť viac viac štadiónov a oveľa viac hráčov.
A pozrite sa, koľko nových hál postavili za posledné roky. A koľko my?
.v tom je ten rozdiel, že im prídu stále noví hráči, a my ich nemáme?
Už len to, že financovanie športu v Česku ostalo na tom princípe, ako bolo, vrátane Športky, všetko potom ide do hokeja, je rozdiel. U nás sa to zrušilo. Kluby, ktoré hrajú extraligu, nemajú zdroje na to, aby vychovávali mládež. A kluby, ktoré nehrajú extraligu, nemajú ani na to, aby hrali a zabezpečili mužov v prvej lige, nieto ešte mládež. To je výsledok toho všetkého.
.nerobí sa s mládežou, to je kľúčový problém?
Ja sa klubom ani nečudujem, nemajú z čoho. Hokej ako taký je na Slovensku závislý od sponzorov a je ťažké zohnať sponzorov na mládež. Ešte keď niekto hrá extraligu a má úspechy, tak má peniaze na mužov, ale na mládež? Tá by preto mala byť financovaná zo štátnych peňazí alebo z miest. Tým sa vychováva mládež, to je predsa ako školstvo. To je systém, ktorý ktorý v Česku nechali a u nás ho zrušili. Tak sa veľa peňazí stráca, nestavajú sa nové štadióny. Teraz v Bystrici mesto veľmi pomáha hokeju a aj to vidno, začalo to fungovať, ale samo by sa to nestalo, keby nebolo mesta. Na sponzorských príspevkoch sa mládež nedá ustáť.
.kto iný ako vedenie hokejového zväzu by to malo riešiť? Ak sa úspechy z minulosti premrhali, koho iného je to zodpovednosť ako vedenia hokejového zväzu?
To je otázka na nich, čo spravili pre to, aby úspech využili a prečo sa vláda za nich nepostavila. Ja som videl projekt na malé štadióny, ktorý dal vypracovať zväz, a vláda im sľúbila, že niečo také postaví. Ten projekt tam leží – a nič. Ja viem len určité veci, prečo sa to nevyužilo. Neviem, či sa nemohli použiť nejaké iné cesty. U nás je to asi tak, že keď nelobuješ veľmi vehementne, nič sa nestane.
.teraz je hokejová depresia. Čo treba urobiť? Vymeniť hráčov? Trénera? Vymeniť Širokého?
Určite by sa niečo malo stať. Ak sa urobia nejaké kozmetické výmeny a stále to bude ako doteraz, tak sa nič nezmení. Musí sa zmeniť celý systém, a vytvoriť nejaký plán do budúcnosti a plniť ho. Ten systém, aj mládežnícky, je veľmi divný. Chlapci hrajú štyri-päť zápasov do týždňa, a vôbec netrénujú. Môžu hrať za dorast, za áčko, juniorské zápasy, stále hrajú, ale netrénujú, čo je v ich veku najdôležitejšie. Ja som ešte vyšiel z toho starého systému, a ten bol dobrý. Nie preto, že by ho vymysleli komunisti, ale preto, že bol prepracovaný, ja som hral za svoj ročník a ak som bol strašne dobrý, tak ma mohli „ostaršiť“, ale potom som hral a trénoval len tam. Jeden zápas do týždňa a inak tréning. Teraz v tom nie je žiadna systematické práca, tréneri sú tam často úplne zbytoční.
Takto sa nedá nič vychovať.
.o dva roky budú u nás majstrovstvá sveta. Vaša generácia bude staršia o tie dva roky. Trošku to vyzerá, že na majstrovstvách sveta doma nebude mať kto hrať.
Ja som už vtedy, keď nám to priklepli, rozmýšľal, že to bude naša rozlúčka. Ja budem mať 34 rokov, chalani okolo mňa takisto. Máme pred sebou ešte dve väčšie akcie, olympiádu vo Vancouveri a majstrovstvá doma. A koniec.
.a to ešte musíte vypadnúť pred play-off.
Navyše.
.otázka je, či teda máme šancu zložiť na tie majstrovstvá dobré mužstvo.
Každý rok máme šancu zostaviť konkurencieschopný tím, ktorý môže ísť aj do semifinále.
.do semifinále – kde sú Rusi, Kanada, Švédsko, Amerika, Česi, Fíni?
Áno.
.to je naozaj realita?
Každý rok máme šancu zostaviť dobrý tím podľa toho, kto vypadne pred play-off NHL.
.nie je toto ilúzia?
Nie, to je fakt.
.nie je to mužstvo slabšie? Kde sme teraz?
Objektívne sme za tou sedmičkou, okolo 7. či 8. miesta.
.čiže sme niekde, kde sú Švajčiari, Bielorusi, Lotyši?
Sme niekde na úrovni Švajčiarska, ale môžeme sa dostať medzi štyroch najlepších. Máme schopné mužstvo, keď sa dá dokopy. Keď sa stane, že prídu hráči ako Marián Gáborík a Marián Hossa, to sú hráči, ktorí vedia sami rozhodnúť zápas.
.ale aj tak platí, že už nemáme hviezdy v najlepších rokoch. Klesá počet špičkových hráčov.
Klesá, to je evidentné, ale stále verím tomu, že môžeme zostaviť dobré mužstvo. Ale už musia pre nás hrať aj okolnosti.
.je trend klesania počtu špičkových hráčov v dohľadnom čase zvrátiteľný?
Určite, ak sa začne pracovať. Vždy sa vychovajú hráči, ktorí budú v NHL a budú aj hviezdy. Slovensko má hokej v krvi. Ale bez práce s mládežou to pôjde dolu.
.ak by sa začalo, výsledky prídu o desať rokov?
Možno o desať rokov. Pred troma-štyrmi rokmi bolo v NHL 30 či 35 hráčov, dnes ich tam je ani nie 20. A nemáme žiadnych draftovaných mladých hráčov, nie sú žiadni juniori, o ktorých by sa písalo ako o nádejách svetového hokeja. Ten pokles je, samozrejme, aj z objektívnych príčin. Hokej je drahý šport. Deti majú videohry a internet.
.v Česku nemajú videohry?
Choďte sa do Česka spýtať. Povedia vám, že to aj u nich ide dolu vodou, hoci stále vedia vychovať hráčov ako Michálek. Lebo systém u nich ešte funguje.
.tam je tiež problém, že čoraz menej chlapcov chce hrať hokej?
Áno. Keď som začínal, v prvom ročníku nás bolo asi 250. Teraz to už nie je možné. Preto treba podchytiť deti, ktoré chcú, hoci nie sú z bohatých rodín. Teraz často hrajú len deti, ktorých rodičia majú peniaze. Tie deti majú všetko. Lenže práve talenty z chudobnejších rodín sú silnejšie motivované, viac chcú. Dieťa, čo má doma všetko, nemá takú ambíciu. Ale dnes deti z chudobnejších rodín nemôžu hrať, lebo je to všetko strašne drahé.
.pred dvoma rokmi bol spor Šťastný verzus Široký. Vývoj dáva teraz za pravdu Petrovi Šťastnému, nie?
(Dlhé ticho.) To, čo vtedy Peťo vedeniu vytýkal, že sa nepracuje systematicky, to je pravda. Bola to pravda vtedy a stále je to pravda.
.keďže máme málo takých legiend, ako je Peter Šťastný, je škoda, že ho nevyužívame, nie?
Ja si myslím, že Peťo spravil veľa pre Slovensko a je veľká škoda, keď sa mu u nás obracajú chrbtom.
.čo ideš teraz robiť?
Troška oddychovať a hneď trénovať na ďalšiu sezónu. Čím som starší, tým toho úplného oddýchnutia je menej, lebo potom človek veľmi padne dole a potom sa mu ťažko dostáva hore. Budem teraz chodiť behávať a občas do posilňovne, ale nie dvakrát za deň, ako je to pri letnej príprave. Pôjdem si zahrať tenis, plávať, aby som sa udržoval.
.a naozajstná príprava sa začne kedy?
O dva týždne. Dvakrát do dňa posilňovňa, beh, bicykel...
.to je strašný život.
(Smiech.) Mňa to baví. Nebavia ma behy, čím je človek starší, ťažšie sa do toho núti. Ale keď je dobrá letná príprava, budem silnejší, rýchlejší a dobre pripravený, aby som hral dobre. Potom ma to viac baví.
.predminulú sezónu si mal zlú, bol si chorý, mal si málo bodov, potom si musel v lete veľa trénovať, aby si to dohnal, a naozaj si mal viac bodov.
Dvojnásobne viac.
.to je fakt priama úmera – dobrá letná príprava znamená viac bodov?
Určite. Najmä po zraneniach som sa potreboval dostať tam, kde som bol predtým. A ešte stále sa musím fyzicky zlepšovať.
.dá sa v tvojom veku ešte zlepšovať fyzicky?
Určite. Keby som v to neveril, tak by som to nerobil. Keď budem tvrdo trénovať, je to veľa odriekania, ale budem silný a bude ma to baviť.
.z Los Angeles odišli drahí hráči, neboli veľké očakávania, ale takmer ste hrali play-off. Teraz už máte šancu na play-off?
Áno. Hrali sme nad očakávania. Mladí chalani sa zlepšili, aj ja som sa zlepšil. Dlho sme sa držali v súboji o play-off.
Nikdy si nebol v mužstve, čo vyhralo Stanley cup. Je to najvyššia méta?
Určite.
.ty – zdá sa – šancu získať Stanley cup mať nebudeš.
Ja dúfam, že áno. V Los Angeles sa formuje mužstvo, ktoré má šancu. Ak sa dá dokopy, ak sa chytí, ak budeme hrať jeden za druhého.
.takže ty hráš s métou získať Stanley cup?
Určite.
.máme teraz pred sebou olympiádu. Keby prišli všetci, máme možno nadlho poslednú šancu.
Máme dvoch brankárov z NHL, máme top obranu z NHL, máme Gáboríka, Hossu. Potom už záleží len na tom, ako sa dáme dokopy a ako si každý splní svoju úlohu. Sme tam schopní vyhrať nad hocikým. Keby som tomu neveril, tak nejdem na olympiádu.
.na dlhý čas asi poslednú šancu, nie?
Ja sa momentálne chystám na sezónu, na olympiádu. Čo bude ďalej, to už nemám všetko v rukách. Tá olympiáda môže byť veľká zábava. Veľmi sa na to teším.
.vzniká niečo ako európska NHL. Je to dobrý trend?
Vie sa o tom v NHL a trochu sa toho aj boja, lebo veľa hráčov tam odchádza. Ja si myslím, že je to dobrý trend. Je dobré, že sa niečo silné v Európe chystá a že tunajší hráči budú mať možnosť hrať v kvalitnej lige.
.je to možnosť aj pre slovenské mužstvá?
Časom by tam jedno mužstvo mohlo hrať, možno Slovan by to zvládol alebo Košice, to by bolo fantastické pre Slovensko.
.jágr nám dal dva góly, a to má 38 rokov. To čo je? On je fakt génius?
Určite. Je to najlepšie hrajúci Európan v NHL. Je rýchly, silný, drží puk. Pozrite sa nad Žiga. Preto je hokej pekný, že hráči nie sú rovnakí a niektorí takto vynikajú.
.takí hráči sú vôbec ubrániteľní?
Niekedy – jeden-dva zápasy. Potom tri-štyri zápasy ich neubránite.
.človek má pocit, že toho Jágra ani nebránia, a pritom ho bránia.
A prečo Slovan nebránil Žiga? Oni ho bránili, osobne, ale to sa nedá, oni sú geniálni a Žigo medzi nich patrí. To, čo robil tento rok v lige, je neuveriteľné.
.on by nešiel na olympiádu?
Neviem, budú ho prehovárať. Bolo by to super, ale je to na Žigovom rozhodnutí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.