Tohtoročné prvomájové oslavy v Liptovskom Mikuláši, spojené s celoštátnymi oslavami piateho výročia vstupu Slovenska do EÚ, neboli výnimočné, nápadité ani zaujímavé. Bola to, ako kedysi, len slávnosť jednej politickej strany. Zaštítená prezidentom.
.v niečom sa však doba našťastie zmenila. Masy „ľudí práce“ na oslavách chýbali. Ak odpočítame desiatky politikov, diplomatov, pozvaných hostí, účinkujúcich hudobníkov a folkloristov, novinárov, fotografov, kameramanov, policajtov, čestnú prezidentskú stráž a náhodných okoloidúcich, nezúčastnilo sa ich ani tisíc ľudí. V takmer 35-tisícovom meste v centre Liptova. Zďaleka ukradnuté však neboli Robertovi Ficovi a jeho strane SMER-SD. Napokon, sám si ich ukradol – s čírym úmyslom privlastniť si ich na obyčajnú prvoplánovú prezentáciu svojich „úspechov“, vízií a rečí o sociálnom štáte pre všetkých, „rovnosti všetkých vo všetkom“ a podobných rétorických obratov. Počúvať tie prejavy ústavných činiteľov a lokálnych politikov bolo únavnejšie ako stáť na ostrom májovom slnku. Zapamätať si z nich niečo? Nemožné.
.sociálno-demokratická krádež
Ešte niekoľko dní pred oslavami sme mohli na pozvánkach čítať, že sa na nich prihovorí „predseda vlády SR Robert Fico“. Potom došlo k zmene a slovo „vlády“ nahradila skratka „SMER-SD“. Konečný výsledok bol dokonalý: „predseda strany SMER-SD SR Robert Fico“. Na plagátoch výhradne logo jedinej politickej strany – SMER-SD. Koaličné ĽS-HZDS a SNS, ubité chúdence, nikde. V rámci osláv došlo aj k predstavovaniu kandidátov na europoslancov, samozrejme – výhradne kandidátov za SMER-SD. Hlava štátu sa tvárila primerane nad vecou. Rýdzo stranícke podujatie za štátne peniaze. Nič viac – nič menej, len obyčajná krádež.
.guláš pred limuzínami
Najidentickejší boli komunisti. Hlúčiky starších chlapov a žien, na zánovných tesilových sakách červené stuhy, na perách Internacionála. Už sa nedokážu na nič hrať ani sa pretvarovať, len oplývajú škodoradosťou z finančnej krízy a rozdávajú svoj mesačník Kroky. Noviny plné „ich“ boja proti kapitalizmu, kríze, západnej demokracii, oslavných ód na Gustáva Husáka a nenávisti voči Václavovi Havlovi – „bývalému alkoholikovi, lokajovi USA a škodnej v revíri planéty“. Proste echtovní boľševici, nič viac, nič menej.
Zatiaľ čo sa na tribúne reční, ľudia obliehajú stánok s výpravnými propagačnými materiálmi o krajinách Európskej únie. Západ je rozobratý za pár minút, o čosi dlhšie odoláva Česká republika. To málo, čo zvýši, končí v záhone tulipánov a po slávnosti v malom smetiarskom aute. Múrik okolo kostola obsadili Rómovia a bezdomovci, obložení plastovými miskami a pohármi s gulášom a pivom. Očerstvenie zadarmo, za chrbtom vyblýskaný rad vládnych a prezidentských limuzín nevzbudzuje takmer žiadnu pozornosť. Sociálne najslabší sedia chrbtom k dianiu, zlievajú nedojedené guláše do fliaš od leča a uhoriek, obschnuté chleby pchajú do igelitiek. „Chutí?“ pýtam sa rovesníka bezdomovca. „Je tam priveľa papriky, trochu štipľavý,“ povie a vypýta si tri eurá za to, že ho môžem odfotiť. Pri nohách mu leží pekný psík a vylizuje misku od guláša. Prvomájová idylka na pozadí veľkoplošnej obrazovky s detailom Ficovej tváre.
Politici viažu pestrofarebné stuhy na vrcholec smreka, zdatní folkloristi vztýčia máj, krojované ženy a dievčence v kruhu si „perpazuch“ s prezidentom a ministrami zatancujú. Ilúzia slávnosti sa končí. Do hodiny po oslavách je všetko upratané, technika z tribúny zbalená, stánok s cukrovou vatou naložený na prívesnom vozíku, guláš dojedený, pivo dopité. Námestie osirelo, v diaľke hrá mestský orchester. Mikulášsky slávny Prvý máj, pančovaný oslavou nášho vstupu do Európskej únie, je minulosťou. Všetkým ukradnutou straníckou akciou.
.v niečom sa však doba našťastie zmenila. Masy „ľudí práce“ na oslavách chýbali. Ak odpočítame desiatky politikov, diplomatov, pozvaných hostí, účinkujúcich hudobníkov a folkloristov, novinárov, fotografov, kameramanov, policajtov, čestnú prezidentskú stráž a náhodných okoloidúcich, nezúčastnilo sa ich ani tisíc ľudí. V takmer 35-tisícovom meste v centre Liptova. Zďaleka ukradnuté však neboli Robertovi Ficovi a jeho strane SMER-SD. Napokon, sám si ich ukradol – s čírym úmyslom privlastniť si ich na obyčajnú prvoplánovú prezentáciu svojich „úspechov“, vízií a rečí o sociálnom štáte pre všetkých, „rovnosti všetkých vo všetkom“ a podobných rétorických obratov. Počúvať tie prejavy ústavných činiteľov a lokálnych politikov bolo únavnejšie ako stáť na ostrom májovom slnku. Zapamätať si z nich niečo? Nemožné.
.sociálno-demokratická krádež
Ešte niekoľko dní pred oslavami sme mohli na pozvánkach čítať, že sa na nich prihovorí „predseda vlády SR Robert Fico“. Potom došlo k zmene a slovo „vlády“ nahradila skratka „SMER-SD“. Konečný výsledok bol dokonalý: „predseda strany SMER-SD SR Robert Fico“. Na plagátoch výhradne logo jedinej politickej strany – SMER-SD. Koaličné ĽS-HZDS a SNS, ubité chúdence, nikde. V rámci osláv došlo aj k predstavovaniu kandidátov na europoslancov, samozrejme – výhradne kandidátov za SMER-SD. Hlava štátu sa tvárila primerane nad vecou. Rýdzo stranícke podujatie za štátne peniaze. Nič viac – nič menej, len obyčajná krádež.
.guláš pred limuzínami
Najidentickejší boli komunisti. Hlúčiky starších chlapov a žien, na zánovných tesilových sakách červené stuhy, na perách Internacionála. Už sa nedokážu na nič hrať ani sa pretvarovať, len oplývajú škodoradosťou z finančnej krízy a rozdávajú svoj mesačník Kroky. Noviny plné „ich“ boja proti kapitalizmu, kríze, západnej demokracii, oslavných ód na Gustáva Husáka a nenávisti voči Václavovi Havlovi – „bývalému alkoholikovi, lokajovi USA a škodnej v revíri planéty“. Proste echtovní boľševici, nič viac, nič menej.
Zatiaľ čo sa na tribúne reční, ľudia obliehajú stánok s výpravnými propagačnými materiálmi o krajinách Európskej únie. Západ je rozobratý za pár minút, o čosi dlhšie odoláva Česká republika. To málo, čo zvýši, končí v záhone tulipánov a po slávnosti v malom smetiarskom aute. Múrik okolo kostola obsadili Rómovia a bezdomovci, obložení plastovými miskami a pohármi s gulášom a pivom. Očerstvenie zadarmo, za chrbtom vyblýskaný rad vládnych a prezidentských limuzín nevzbudzuje takmer žiadnu pozornosť. Sociálne najslabší sedia chrbtom k dianiu, zlievajú nedojedené guláše do fliaš od leča a uhoriek, obschnuté chleby pchajú do igelitiek. „Chutí?“ pýtam sa rovesníka bezdomovca. „Je tam priveľa papriky, trochu štipľavý,“ povie a vypýta si tri eurá za to, že ho môžem odfotiť. Pri nohách mu leží pekný psík a vylizuje misku od guláša. Prvomájová idylka na pozadí veľkoplošnej obrazovky s detailom Ficovej tváre.
Politici viažu pestrofarebné stuhy na vrcholec smreka, zdatní folkloristi vztýčia máj, krojované ženy a dievčence v kruhu si „perpazuch“ s prezidentom a ministrami zatancujú. Ilúzia slávnosti sa končí. Do hodiny po oslavách je všetko upratané, technika z tribúny zbalená, stánok s cukrovou vatou naložený na prívesnom vozíku, guláš dojedený, pivo dopité. Námestie osirelo, v diaľke hrá mestský orchester. Mikulášsky slávny Prvý máj, pančovaný oslavou nášho vstupu do Európskej únie, je minulosťou. Všetkým ukradnutou straníckou akciou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.