THE MACCABEES
WALL OF ARMS
FICTION RECORDS
Gitarová pätica z južného Londýna, presídlená do Brightonu, sa ozvala v roku 2005 z nočného éteru londýnskeho rádia XFM. Debut spred dvoch rokov, ku ktorému sa spevák Orlando Weeks vraj radšej nevracia, lebo vtedy boli veľmi neskúsení, mal napriek ostychu frontmana viacero silných miest. Jeho nástupca je zvukovo vycibrenejší, k čomu iste pomohol i producent Markus Dravs (Arcade Fire, Björk, Coldplay). Sú tu ponurejšie polohy, energické gitary z počiatočných čias nevyprchali, skrášľujú ich však presvedčivejšie vyhrávky. Pár výnimiek síce evokuje Arcade Fire (Kiss And Resolve, One Hand Holding), no strčia ich vrecka originálnejšie veci. Singlové hitovky No Kind Words či Love You Better sú odrazovým mostíkom k ďalším vydareným songom (Can You Give It, Dinosaurus, Seventeen Hands, Wall Of Arms). V prípade tejto kapely albumová dvojka nesklamala.
.matej Lauko
WWW
TANEC SEKYR
BIGG BOSS
Je zvláštne, keď v medializovanej vrave učňovskej mládeže či premúdrených chrličov slovného balastu zastrešenej rapom vyjde album slova, no rap (ani rozprávka) to nie je. Skôr abstraktný, industriálny hip-hop, čo viac než rovné šilty evokuje v kontexte českej alternatívnej scény Vladimira Kokoliu a jeho projekt E. Už debut Neurobeat a sporadické vystúpenia (u nás napr. na Wilsonicu) dávali tušiť, že Sifon (možno si ho pamätáte z Muchowovej Ecstasy Of St. Theresa) a spol. majú čo povedať i zahrať. WWW (aktuálne ako kvarteto) produkuje veľmi intenzívnu elektroniku poučenú okrem iného i dubstepom či angolským kudurom, s masívnym soundom, samplami a nápadmi. Znejú sympaticky úsporne, každý beat má svoje miesto, a naliehavo, a aj keď by zopár slovných hračiek hádam mohlo ísť von, celkový dojem prirodzeného komentovania sveta s dobrým podmazom nezabíjajú.
.daniel Baláž
MARTIN MÜLLER
MANY FACES
MULLERMUSIC
Svoj debutový inštrumentálny album vydal slovenský gitarista Martin Müller ako zrelý človek aj muzikant. CD je vo viacerých ohľadoch obrazom jeho doterajšieho životného príbehu, zbierkou momentiek a nápadov, ktoré nazbieral cestou. Müller začínal v 80. rokoch v skupine Rusty Hinges, koncom dekády emigroval a pôsobil ako sprievodný gitarista na klubovej scéne v Taliansku a v Kanade. Po návrate na Slovensko sa venuje hudbe aj podnikateľskej činnosti. Hráva coververzie svojich hrdinov Erica Johnsona a Joa Satrianiho a pripravuje svoj autorský album. Müllerove elektrické gitary na ňom defilujú v plejáde štýlov od virtuózneho metalu cez nápadité fusion, jazzrock ? la Fermáta, pop, swing, country až po južanský rock. Táto hudba neotvára poslucháčom nové horizonty, má však zakódovanú informáciu, že vznikla z lásky a môže šíriť pohodu.
.martin Chrobák
ITALIAN SECRET SERVICE
NOT THE SAME
IRMA RECORDS
Taliani sú medzi prvými tam, kde sa dostane k slovu umenie, ktorému sa kedysi bez hanby hovorilo krásne. Patrí k nemu aj zmysel pre romantiku – a tá má dnes akoby živnú pôdu v žánroch bossa nova alebo nu-jazz. V nich zažiarilo aj niekoľko talianskych akvizícií (Donati, Phonorama, S-Tone Inc.), a teraz už aj Italian Secret Service, dvaja hudobníci – Dario Cecchini a Leonardo Pieri – s ich novým albumom Not The Same. Nie je však úplne nový, jeho podstatnú časť tvoria upravené skladby z predchádzajúceho titulu s názvom Control Yourself z roku 2005. Je v nich džez päťdesiatych rokov, kúsok Brazílie, hudba elektronická, akustická i filmová ? la Nino Rota, ženský i mužský spev, piesne o talianskej zmrzline a poslednej sambe v Paríži. Skrátka, hudba vhodná na pohodu, dolce vita, pohárik martini. Štrng! Na zdravie!
.miro Potoček
KILLING JOKE
RMXD
EMI
Jaz Coleman je v našich končinách notoricky známy vďaka spolupráci so skupinou Čechomor a filmu Rok ďábla. Colemanova kariéra je plná úletov: orchestrálne úpravy skladieb Led Zeppelin alebo The Doors, funkcia dvorného skladateľa EÚ, záujem o maorijskú a arabskú hudbu... Jeho najvýznamnejším projektom je však Killing Joke, kapela, ktorá ovplyvnila mnoho slávnejších interpretov (Nirvana, Ministry, Korn) a podarilo sa jej vytvoriť taký dojem blížiacej sa apokalypsy, až od závisti blednú aj niektoré metalové spolky. Album Rmxd, venovaný pamiatke zosnulého basgitaristu Paula Ravena, je súborom remixov z 80. rokov, keď Killing Joke experimentovali s tanečnou hudbou. Skladby ako Eighties alebo Love Like Blood znejú v remixoch o čosi mäkšie, Killing Joke však z tanečnej hudby vybrali hypnotizujúci rytmus, ktorý k apokalyptickej atmosfére sadne ako vyšitý.
.vladislav Gális
MICHAL HORÁČEK
OHROŽENÝ DRUH
SONY BMG
Textári popmusic sú väčšinou ľudia v pozadí, oveľa menej známi ako interpreti, ktorí spievajú ich texty. Jednou z výnimiek je Michal Horáček. Ohrožený druh je dokonca uvedený ako jeho sólový album, keďže okrem textov si vzal na starosť aj koncepciu, výber skladateľov a speváčok. Ohrožený druh je „ženský album“, ktorý otvára skladba Tramtárie so spevom Natálie Kocábovej o vstupe do dospelosti a uzatvára ho titulná pieseň v podaní Věry Nerušilovej o spomienkach starnúcej dámy. V úlohe skladateľov jej popri známych menách (Petr Hapka, Ivan Hlas) najviac zastúpená mladá Hana Robinson, album sa však zásadne nelíši od Horáčkových predchádzajúcich projektov. Stále je to najmä šansón, ktorý sa nehanbí za ťažký kaliber pátosu. Tak dopadol aj Závoj tkaný touhami so Szidi Tobias – coververzia pôvodne krehkej skladby Twist In My Sobriety od Tanity Tikaram.
.vladislav Gális
WALL OF ARMS
FICTION RECORDS
Gitarová pätica z južného Londýna, presídlená do Brightonu, sa ozvala v roku 2005 z nočného éteru londýnskeho rádia XFM. Debut spred dvoch rokov, ku ktorému sa spevák Orlando Weeks vraj radšej nevracia, lebo vtedy boli veľmi neskúsení, mal napriek ostychu frontmana viacero silných miest. Jeho nástupca je zvukovo vycibrenejší, k čomu iste pomohol i producent Markus Dravs (Arcade Fire, Björk, Coldplay). Sú tu ponurejšie polohy, energické gitary z počiatočných čias nevyprchali, skrášľujú ich však presvedčivejšie vyhrávky. Pár výnimiek síce evokuje Arcade Fire (Kiss And Resolve, One Hand Holding), no strčia ich vrecka originálnejšie veci. Singlové hitovky No Kind Words či Love You Better sú odrazovým mostíkom k ďalším vydareným songom (Can You Give It, Dinosaurus, Seventeen Hands, Wall Of Arms). V prípade tejto kapely albumová dvojka nesklamala.
.matej Lauko
WWW
TANEC SEKYR
BIGG BOSS
Je zvláštne, keď v medializovanej vrave učňovskej mládeže či premúdrených chrličov slovného balastu zastrešenej rapom vyjde album slova, no rap (ani rozprávka) to nie je. Skôr abstraktný, industriálny hip-hop, čo viac než rovné šilty evokuje v kontexte českej alternatívnej scény Vladimira Kokoliu a jeho projekt E. Už debut Neurobeat a sporadické vystúpenia (u nás napr. na Wilsonicu) dávali tušiť, že Sifon (možno si ho pamätáte z Muchowovej Ecstasy Of St. Theresa) a spol. majú čo povedať i zahrať. WWW (aktuálne ako kvarteto) produkuje veľmi intenzívnu elektroniku poučenú okrem iného i dubstepom či angolským kudurom, s masívnym soundom, samplami a nápadmi. Znejú sympaticky úsporne, každý beat má svoje miesto, a naliehavo, a aj keď by zopár slovných hračiek hádam mohlo ísť von, celkový dojem prirodzeného komentovania sveta s dobrým podmazom nezabíjajú.
.daniel Baláž
MARTIN MÜLLER
MANY FACES
MULLERMUSIC
Svoj debutový inštrumentálny album vydal slovenský gitarista Martin Müller ako zrelý človek aj muzikant. CD je vo viacerých ohľadoch obrazom jeho doterajšieho životného príbehu, zbierkou momentiek a nápadov, ktoré nazbieral cestou. Müller začínal v 80. rokoch v skupine Rusty Hinges, koncom dekády emigroval a pôsobil ako sprievodný gitarista na klubovej scéne v Taliansku a v Kanade. Po návrate na Slovensko sa venuje hudbe aj podnikateľskej činnosti. Hráva coververzie svojich hrdinov Erica Johnsona a Joa Satrianiho a pripravuje svoj autorský album. Müllerove elektrické gitary na ňom defilujú v plejáde štýlov od virtuózneho metalu cez nápadité fusion, jazzrock ? la Fermáta, pop, swing, country až po južanský rock. Táto hudba neotvára poslucháčom nové horizonty, má však zakódovanú informáciu, že vznikla z lásky a môže šíriť pohodu.
.martin Chrobák
ITALIAN SECRET SERVICE
NOT THE SAME
IRMA RECORDS
Taliani sú medzi prvými tam, kde sa dostane k slovu umenie, ktorému sa kedysi bez hanby hovorilo krásne. Patrí k nemu aj zmysel pre romantiku – a tá má dnes akoby živnú pôdu v žánroch bossa nova alebo nu-jazz. V nich zažiarilo aj niekoľko talianskych akvizícií (Donati, Phonorama, S-Tone Inc.), a teraz už aj Italian Secret Service, dvaja hudobníci – Dario Cecchini a Leonardo Pieri – s ich novým albumom Not The Same. Nie je však úplne nový, jeho podstatnú časť tvoria upravené skladby z predchádzajúceho titulu s názvom Control Yourself z roku 2005. Je v nich džez päťdesiatych rokov, kúsok Brazílie, hudba elektronická, akustická i filmová ? la Nino Rota, ženský i mužský spev, piesne o talianskej zmrzline a poslednej sambe v Paríži. Skrátka, hudba vhodná na pohodu, dolce vita, pohárik martini. Štrng! Na zdravie!
.miro Potoček
KILLING JOKE
RMXD
EMI
Jaz Coleman je v našich končinách notoricky známy vďaka spolupráci so skupinou Čechomor a filmu Rok ďábla. Colemanova kariéra je plná úletov: orchestrálne úpravy skladieb Led Zeppelin alebo The Doors, funkcia dvorného skladateľa EÚ, záujem o maorijskú a arabskú hudbu... Jeho najvýznamnejším projektom je však Killing Joke, kapela, ktorá ovplyvnila mnoho slávnejších interpretov (Nirvana, Ministry, Korn) a podarilo sa jej vytvoriť taký dojem blížiacej sa apokalypsy, až od závisti blednú aj niektoré metalové spolky. Album Rmxd, venovaný pamiatke zosnulého basgitaristu Paula Ravena, je súborom remixov z 80. rokov, keď Killing Joke experimentovali s tanečnou hudbou. Skladby ako Eighties alebo Love Like Blood znejú v remixoch o čosi mäkšie, Killing Joke však z tanečnej hudby vybrali hypnotizujúci rytmus, ktorý k apokalyptickej atmosfére sadne ako vyšitý.
.vladislav Gális
MICHAL HORÁČEK
OHROŽENÝ DRUH
SONY BMG
Textári popmusic sú väčšinou ľudia v pozadí, oveľa menej známi ako interpreti, ktorí spievajú ich texty. Jednou z výnimiek je Michal Horáček. Ohrožený druh je dokonca uvedený ako jeho sólový album, keďže okrem textov si vzal na starosť aj koncepciu, výber skladateľov a speváčok. Ohrožený druh je „ženský album“, ktorý otvára skladba Tramtárie so spevom Natálie Kocábovej o vstupe do dospelosti a uzatvára ho titulná pieseň v podaní Věry Nerušilovej o spomienkach starnúcej dámy. V úlohe skladateľov jej popri známych menách (Petr Hapka, Ivan Hlas) najviac zastúpená mladá Hana Robinson, album sa však zásadne nelíši od Horáčkových predchádzajúcich projektov. Stále je to najmä šansón, ktorý sa nehanbí za ťažký kaliber pátosu. Tak dopadol aj Závoj tkaný touhami so Szidi Tobias – coververzia pôvodne krehkej skladby Twist In My Sobriety od Tanity Tikaram.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.