Nezávisle od ďalších „komplikácií“, ktoré môžu prísť v súvislosti so zverejňovaním zmlúv či pri personálnych nomináciách a zákrokoch, ako bol ten v SARIO,
ako najpravdepodobnejší „po Janušekovi a Chrbetovi“ sa stále javí scenár, že o dva týždne či mesiac sa Robert Fico a Ján Slota pokonajú a prípadné otázky na nástenku či emisie zahovoria ako nepríjemné incidenty, aké sa vyskytnú v každej spolupráci pre blaho národa a republiky. A šou bude pokračovať...
Isteže sa nedá abstrahovať od faktu, že oba megaškandály s presahom nielen za hranice Slovenska, ale i toho, čo sa vníma ako „kradnutie obvyklé“ (parafráza na Dzurindu), nesú potenciál zmeniť politickú krajinu. Séria výrokov, ktoré premiérovi unikali akoby medzi rečou, ale pravidelne a dlho, nechávala iba nepatrnú štrbinu na pochybnosť, že by si Fico svoju ďalšiu vládnu periódu dokázal predstaviť aj inak než v repríze so Slotovou stranou. (Teda ak Smer sám nezíska nadpolovičnú väčšinu.)
Absurdné dianie na výstavbe a životnom prostredí ho však postavilo pred dilemu elementárnej znesiteľnosti takéhoto vládnutia. Stav akéhosi permanentného škandálu na domácej scéne síce Smeru neubližuje, ba naopak, vzhľadom na blížiace sa európske voľby mu oslabovanie SNS (i HZDS), čo sú jeho hlavní rivali v súťaži o hlasy, zrejme i pomôže. Do komplikovaných vzťahov s Bruselom, ktoré sú dané a zmrazené práve týmto koaličným partnerom, však vnáša hrozba škrtenia fondov novú dimenziu. A pokiaľ berieme ako fakt, že na akýsi „gentleman agreement“ či nový pakt o „prikrádaní si s mierou“ (povedzme podľa vzoru „sociálne podniky“ Tomanovej) sa v dialógu so Slotom nedá spoľahnúť, tak mimo stínania „národných“ hláv, čo sledujeme, Fico inú zbraň k dispozícii ani nemá.
Budúcnosť stojí v zásade na tom, či Slota gestikulácii porozumie. Ak áno, nádeje opozície, že práve dochádza k vytúženej zmene a otvárajú sa dvere do vlády po júni 2010, sú asi márne. Nesmie sa totiž stratiť zo zreteľa, že miera, do akej je celá čistka s hodnostármi SNS komédia a bububu-akcia na Slotu, nie je zanedbateľná. Ak totiž všetky stopy, či v otázke nástenky, či emisií, vedú priamo do Žiliny, čo nevidí iba slepý, tak predseda vlády, keby chcel, môže udrieť rovno na Slotu a SNS. Tento radikálny, ale principiálny postup by Fico nemohol prehrať nieže mediálne-marketingovo, ale ani strategicky, keďže pod egidou „boja proti korupcii“ by si vyrobil do manažmentu krízy parádne alibi, pričom by sa, vzhľadom na „svojho“ prezidenta, udržal s prehľadom pri moci. Zároveň platí, že aj keď tie predčasné voľby, o ktorých sa niektorým sníva, sú nedosiahnuteľné, Smeru a Ficovi by ich vyvolávanie či snaha o to v danom kontexte nijako zvlášť ublížiť nemohli. A keby sa aj konali, Smer je na ne zďaleka najlepšie pripravený..
Tým nie je povedané, že teórie o neskoršom rozvode so Slotom sú vyvrátené. Avšak keby v hlave premiéra nežila myšlienka zachovať si SNS ako perspektívneho partnera, nevidno iný dôvod, ktorý by mu bránil vyťažiť z dnešnej situácie čo najviac kapitálu.
Peter Schutz
ako najpravdepodobnejší „po Janušekovi a Chrbetovi“ sa stále javí scenár, že o dva týždne či mesiac sa Robert Fico a Ján Slota pokonajú a prípadné otázky na nástenku či emisie zahovoria ako nepríjemné incidenty, aké sa vyskytnú v každej spolupráci pre blaho národa a republiky. A šou bude pokračovať...
Isteže sa nedá abstrahovať od faktu, že oba megaškandály s presahom nielen za hranice Slovenska, ale i toho, čo sa vníma ako „kradnutie obvyklé“ (parafráza na Dzurindu), nesú potenciál zmeniť politickú krajinu. Séria výrokov, ktoré premiérovi unikali akoby medzi rečou, ale pravidelne a dlho, nechávala iba nepatrnú štrbinu na pochybnosť, že by si Fico svoju ďalšiu vládnu periódu dokázal predstaviť aj inak než v repríze so Slotovou stranou. (Teda ak Smer sám nezíska nadpolovičnú väčšinu.)
Absurdné dianie na výstavbe a životnom prostredí ho však postavilo pred dilemu elementárnej znesiteľnosti takéhoto vládnutia. Stav akéhosi permanentného škandálu na domácej scéne síce Smeru neubližuje, ba naopak, vzhľadom na blížiace sa európske voľby mu oslabovanie SNS (i HZDS), čo sú jeho hlavní rivali v súťaži o hlasy, zrejme i pomôže. Do komplikovaných vzťahov s Bruselom, ktoré sú dané a zmrazené práve týmto koaličným partnerom, však vnáša hrozba škrtenia fondov novú dimenziu. A pokiaľ berieme ako fakt, že na akýsi „gentleman agreement“ či nový pakt o „prikrádaní si s mierou“ (povedzme podľa vzoru „sociálne podniky“ Tomanovej) sa v dialógu so Slotom nedá spoľahnúť, tak mimo stínania „národných“ hláv, čo sledujeme, Fico inú zbraň k dispozícii ani nemá.
Budúcnosť stojí v zásade na tom, či Slota gestikulácii porozumie. Ak áno, nádeje opozície, že práve dochádza k vytúženej zmene a otvárajú sa dvere do vlády po júni 2010, sú asi márne. Nesmie sa totiž stratiť zo zreteľa, že miera, do akej je celá čistka s hodnostármi SNS komédia a bububu-akcia na Slotu, nie je zanedbateľná. Ak totiž všetky stopy, či v otázke nástenky, či emisií, vedú priamo do Žiliny, čo nevidí iba slepý, tak predseda vlády, keby chcel, môže udrieť rovno na Slotu a SNS. Tento radikálny, ale principiálny postup by Fico nemohol prehrať nieže mediálne-marketingovo, ale ani strategicky, keďže pod egidou „boja proti korupcii“ by si vyrobil do manažmentu krízy parádne alibi, pričom by sa, vzhľadom na „svojho“ prezidenta, udržal s prehľadom pri moci. Zároveň platí, že aj keď tie predčasné voľby, o ktorých sa niektorým sníva, sú nedosiahnuteľné, Smeru a Ficovi by ich vyvolávanie či snaha o to v danom kontexte nijako zvlášť ublížiť nemohli. A keby sa aj konali, Smer je na ne zďaleka najlepšie pripravený..
Tým nie je povedané, že teórie o neskoršom rozvode so Slotom sú vyvrátené. Avšak keby v hlave premiéra nežila myšlienka zachovať si SNS ako perspektívneho partnera, nevidno iný dôvod, ktorý by mu bránil vyťažiť z dnešnej situácie čo najviac kapitálu.
Peter Schutz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.