Aféra pokračuje

Aféra Litvinenko sa zrejme tak skoro nedorieši – jej pokračovaním je aj vyhostenie štyroch ruských diplomatov z Veľkej Británie. Má to byť odveta za to, že Rusko nechce Britom vydať Andreja Lugového, podnikateľa a bývalého agenta KGB. Lugovoj je hlavným podozrivým zo smrti Litvinenka, ktorý zomrel v novembri minulého roka na otravu plutóniom v Londýne. Lugovoj síce svoju účasť na vražde popiera a vinu z Litvinenkovej smrti hádže na britskú tajnú službu, zatiaľ však mnohé indície ukazujú priamo naňho. Seriál o hľadaní vinníka sa tým neskončil – Moskva vzápätí vyhostila štyroch britských diplomatov a pridala vyhrážku. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Michail Kaminin totiž vyhlásil: „Veľmi ľutujeme, že kroky, ktoré oznámil Londýn, znemožňujú rozvinúť spoluprácu medzi Ruskom a Veľkou Britániou v oblasti boja proti terorizmu.“ Veľká Británia, pochopiteľne, trvá na tom, že chce vyšetrovanie vraždy Litvinenka posunúť ďalej – a na to potrebuje aj hlavného podozrivého v prípade. Rusko zase odpovedá, že ústava krajiny nedovoľuje vydávanie ruských občanov do zahraničia. Vladimír Putin označil súčasný stav vzťahov medzi Britániou a Ruskom za „minikrízu“, ale zároveň sa optimisticky vyjadril, že ju obe krajiny prekonajú. Bližší pohľad na súčasné Rusko, ktoré sa z neškodného a zdanlivo skroteného macka mení v zahraničnej politike na rozzúreného medveďa, však vylučuje nejakú mimoriadnu ústretovosť zo strany Kremľa. Nejde totiž ani zďaleka iba o rusko-britské vzťahy. Rovnako agresívne vystupuje Rusko voči krajinám strednej Európy, za svoje dŕžavy zrejme stále považuje aj pobaltské štáty, ktoré kedysi patrili do Sovietskeho zväzu, a Putinovo odstúpenie od zmluvy o kontrole zbraní v Európe zase naznačuje, že pre ZSSR nepriaznivý výsledok studenej vojny by súčasná ruská verchuška najradšej obrátila.
.mg