Snaha zmeniť pomer odvodov na dôchodkové poistenie v prospech Sociálnej poisťovne má motív i pointu rovnakú ako doteraz všetky pokusy deštruovať reformu dôchodkového systému.
yhlásenie premiéra Fica, že „nie je záujmom vlády principiálne rušiť dôchodkovú reformu, ale ju upravovať“ už po dvojnásobnom otvorení 2. piliera len ťažko možno brať vážne. Ďalší v rade dôkazov ponúkol Fico tým, že názor ekonóma Svetovej banky Zorana Anusica interpretoval ako odporúčanie inštitúcie znížiť odvody do 2. piliera a presunúť ich do priebežného piliera – expert Svetovej banky, ktorú sa premiér chystá použiť ako alibi, však hovoril o presune časti príspevkov len ako o jednom z možných dočasných a krátkodobých odporúčaní na riešenie fiškálnych problémov.
.neúspešné otváranie
Odkladať časť povinných odvodov na osobné účty umožnila občanom dôchodková reforma, ktorá sa uskutočnila počas druhej Dzurindovej vlády. Znamená to síce menej peňazí pre priebežný systém, ale len do momentu, kým do dôchodku neodídu prví sporitelia z 2. piliera – tí totiž už z priebežného systému budú dostávať len časť dôchodku, na ktorý by mali od štátu nárok, keby si sami nešetrili v 2. pilieri. Nedostatok peňazí v prvom pilieri mali kompenzovať príjmy z privatizácie, tú však súčasná vláda zastavila a časť odložených peňazí používa aj na iné výdavky, napríklad pomoc pre krachujúce železničné Cargo.
Druhý pilier zmenšuje odkázanosť človeka na štátnu penziu. Jeho výhodám uverilo zhruba 1,5 milióna ľudí, čo je oveľa viac ako pôvodný predpoklad. Strana Smer však vytrvalo tvrdí, že ľudí zmanipulovala reklama a do 2. piliera vstúpili nevedomí. Šancou na „slobodné rozhodnutie“ malo byť otvorenie 2. piliera, presadené Ficovou vládou. Zákon dal možnosť zrušiť sporenie a peniaze presmerovať do Sociálnej poisťovne. Prvý pokus nepriniesol očakávané výsledky. S prakticky rovnakým zdôvodnením otvorili druhý pilier znova. Možnosť vystúpiť z neho (a aj vstúpiť doň) majú sporitelia ešte do konca júna. Za päť mesiacov vystúpilo zhruba 11-tisíc ľudí, vstúpilo 6-tisíc. Je už skoro jasné, že vláda nezíska 232 miliónov eur, s ktorými počítala v rozpočte – to by totiž muselo sporenie zrušiť až 150-tisíc sporiteľov. Pravdepodobne sa nenaplní ani predpokladané minimum 30-tisíc odídencov. Pokus vlády „ochrániť ľudí“ sa teda opäť skončí „nevďačnosťou“ zachraňovaných.
.ako bankomat?
Nápad zmeniť pomer odvodov v prospech Sociálnej poisťovne nemožno vysvetliť bez poriadnej dávky lží a demagógie. Často sa napríklad hovorí, že štátny, priebežne financovaný dôchodkový pilier je najvýhodnejší. Napríklad predseda vlády tvrdí, že „priebežné systémy v čase kríz fungovali lepšie a bezpečnejšie“. Nielen európsky komisár pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Vladimír Špidla však hovorí, že „ani priebežný dôchodkový systém nie je odolný voči dôsledkom finančnej krízy, pretože priebežné dôchodkové systémy vyžadujú stabilné verejné financie“. Inými slovami, v čase krízy síce klesajú výnosy z úspor, ale klesá aj istota, že štát bude mať peniaze na vyplácanie dôchodkov. A rozdiel je aj v tom, že kým úspory v 2. pilieri zostávajú osobným majetkom sporiteľa, peniaze odvádzané do 1. piliera negarantujú vôbec nič – aktuálna výška dôchodkov je vždy len vecou politického rozhodnutia. Dôchodkový systém vyžaduje dlhodobú stabilitu. Nie je to bankomat, z ktorého sa dá donekonečna vyberať. Ale ako to vysvetliť niekomu, kto tvrdí, že „kríza ešte viac prehlbuje problém chaosu a nekvalifikovanosti, ktorý bol do tohto systému zavedený ešte za predchádzajúcej vlády“? Reforma minulej vády nebola bez chýb, ale nechce sa veriť, že by Robert Fico netušil, čo robí jeho skvadra posledné tri roky.
Autor je redaktor magazínu Profit
yhlásenie premiéra Fica, že „nie je záujmom vlády principiálne rušiť dôchodkovú reformu, ale ju upravovať“ už po dvojnásobnom otvorení 2. piliera len ťažko možno brať vážne. Ďalší v rade dôkazov ponúkol Fico tým, že názor ekonóma Svetovej banky Zorana Anusica interpretoval ako odporúčanie inštitúcie znížiť odvody do 2. piliera a presunúť ich do priebežného piliera – expert Svetovej banky, ktorú sa premiér chystá použiť ako alibi, však hovoril o presune časti príspevkov len ako o jednom z možných dočasných a krátkodobých odporúčaní na riešenie fiškálnych problémov.
.neúspešné otváranie
Odkladať časť povinných odvodov na osobné účty umožnila občanom dôchodková reforma, ktorá sa uskutočnila počas druhej Dzurindovej vlády. Znamená to síce menej peňazí pre priebežný systém, ale len do momentu, kým do dôchodku neodídu prví sporitelia z 2. piliera – tí totiž už z priebežného systému budú dostávať len časť dôchodku, na ktorý by mali od štátu nárok, keby si sami nešetrili v 2. pilieri. Nedostatok peňazí v prvom pilieri mali kompenzovať príjmy z privatizácie, tú však súčasná vláda zastavila a časť odložených peňazí používa aj na iné výdavky, napríklad pomoc pre krachujúce železničné Cargo.
Druhý pilier zmenšuje odkázanosť človeka na štátnu penziu. Jeho výhodám uverilo zhruba 1,5 milióna ľudí, čo je oveľa viac ako pôvodný predpoklad. Strana Smer však vytrvalo tvrdí, že ľudí zmanipulovala reklama a do 2. piliera vstúpili nevedomí. Šancou na „slobodné rozhodnutie“ malo byť otvorenie 2. piliera, presadené Ficovou vládou. Zákon dal možnosť zrušiť sporenie a peniaze presmerovať do Sociálnej poisťovne. Prvý pokus nepriniesol očakávané výsledky. S prakticky rovnakým zdôvodnením otvorili druhý pilier znova. Možnosť vystúpiť z neho (a aj vstúpiť doň) majú sporitelia ešte do konca júna. Za päť mesiacov vystúpilo zhruba 11-tisíc ľudí, vstúpilo 6-tisíc. Je už skoro jasné, že vláda nezíska 232 miliónov eur, s ktorými počítala v rozpočte – to by totiž muselo sporenie zrušiť až 150-tisíc sporiteľov. Pravdepodobne sa nenaplní ani predpokladané minimum 30-tisíc odídencov. Pokus vlády „ochrániť ľudí“ sa teda opäť skončí „nevďačnosťou“ zachraňovaných.
.ako bankomat?
Nápad zmeniť pomer odvodov v prospech Sociálnej poisťovne nemožno vysvetliť bez poriadnej dávky lží a demagógie. Často sa napríklad hovorí, že štátny, priebežne financovaný dôchodkový pilier je najvýhodnejší. Napríklad predseda vlády tvrdí, že „priebežné systémy v čase kríz fungovali lepšie a bezpečnejšie“. Nielen európsky komisár pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Vladimír Špidla však hovorí, že „ani priebežný dôchodkový systém nie je odolný voči dôsledkom finančnej krízy, pretože priebežné dôchodkové systémy vyžadujú stabilné verejné financie“. Inými slovami, v čase krízy síce klesajú výnosy z úspor, ale klesá aj istota, že štát bude mať peniaze na vyplácanie dôchodkov. A rozdiel je aj v tom, že kým úspory v 2. pilieri zostávajú osobným majetkom sporiteľa, peniaze odvádzané do 1. piliera negarantujú vôbec nič – aktuálna výška dôchodkov je vždy len vecou politického rozhodnutia. Dôchodkový systém vyžaduje dlhodobú stabilitu. Nie je to bankomat, z ktorého sa dá donekonečna vyberať. Ale ako to vysvetliť niekomu, kto tvrdí, že „kríza ešte viac prehlbuje problém chaosu a nekvalifikovanosti, ktorý bol do tohto systému zavedený ešte za predchádzajúcej vlády“? Reforma minulej vády nebola bez chýb, ale nechce sa veriť, že by Robert Fico netušil, čo robí jeho skvadra posledné tri roky.
Autor je redaktor magazínu Profit
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.