Kde bolo tam bolo, bolo jedno dievčatko a volalo sa Pema. Žila v malej domorodej dedinke v Nepále, na upätí veľkých himalájskych obrov. Jej dedinka bola tak daľeko, že bolo treba od konca neasfaltovej cesty íst ešte 3 dni pešo. Pema mala okolo 6 rokov, keď jej mama zomrela.
Jej bratia Ram a malý Bishant mali vtedy 3 roky a 3 mesiace. Ich otec sa hneď po mamkinej smrti oženil, aby sa mu mal kto starať o pole. Lenže macocha bola krutá a za krátky čas poslala malého 3-ročného Rama za prácou, aby sa staral o kravu. Netrvalo dlho a prinútila svojho muža, aby odišli z jeho rodičovského domu a nechali tam aj najmladšieho Bishanta. Nechala si len Pemu.
Ale aj to len na to, aby na ňu dievčatko pracovalo. Presne ako Popoluška. Nemohla sa veru s deťmi hrávať, ani s nimi do školy chodiť. Vždy po robote, keď si macocha zvykla pospať, Pema sa rýchlo zakradla z domu preč a utekala dve hodiny za najmladším bračekom, ktorý býval u starých rodičov, aby sa mohla o neho postarať. Malé bábätko veľa plakalo, ale Pema novú úlohu matky zvládala bravúrne. Nosila mu mliečko od kravičky, poumývala ho a hrala sa s ním. O dva roky jeden zo starých rodičov zomrel...a vtedy Bishant skončil na ulici. Osamelý, uplakaný, ufúľaný sa bosý motal ulicami, tak ako tisícky podobných nevinných detí v Nepále. Našťastie ho včas našli ľudia z detského domova Happy Home. Všetkých troch zobrali pod svoju ochranu. Deti sa tam hrajú, chodia do dobrej školy, kde sa učia po anglicky, chodia čisto oblečené, dostanú každý deň napapať a spia vo voňavých postieľkach. Pema však nie. To odvážne, pracovité dievčatko dopadlo zo všetkých najhoršie. Macocha ju po pol roku vypýtala na sviatky, aby išla pozrieť starých rodičov...bola to však iba zámienka. Je to už pol roka, čo Pema opäť ako otrok pracuje pre svoju macochu. A veru, macocha s ňou nezaobchádza v rukavičkách. Jej otec odišiel niekam preč, asi do Indie. Pema by chcela ujsť a íst za svojimi bratmi do Happy Home...ale ako? Pokiaľ sa podarí zohnať ochotného človeka, alebo skupinu ľudí, čo by prispeli sumou 55 EUR mesačne na jej bývanie, stravu, školu, knižky, uniformu, doktora a najmä vykúpenie od macochy, život Pemy sa zmení na nepoznanie. A isto aj život jej bratov, ktorí by chceli mat sestričku pri sebe. V prípade, že chcete byť tým človekom, ktorý im pomôže, napíšte mi, prosím, na môj mail dorotanvotova@gmail.com
Jej bratia Ram a malý Bishant mali vtedy 3 roky a 3 mesiace. Ich otec sa hneď po mamkinej smrti oženil, aby sa mu mal kto starať o pole. Lenže macocha bola krutá a za krátky čas poslala malého 3-ročného Rama za prácou, aby sa staral o kravu. Netrvalo dlho a prinútila svojho muža, aby odišli z jeho rodičovského domu a nechali tam aj najmladšieho Bishanta. Nechala si len Pemu.
Ale aj to len na to, aby na ňu dievčatko pracovalo. Presne ako Popoluška. Nemohla sa veru s deťmi hrávať, ani s nimi do školy chodiť. Vždy po robote, keď si macocha zvykla pospať, Pema sa rýchlo zakradla z domu preč a utekala dve hodiny za najmladším bračekom, ktorý býval u starých rodičov, aby sa mohla o neho postarať. Malé bábätko veľa plakalo, ale Pema novú úlohu matky zvládala bravúrne. Nosila mu mliečko od kravičky, poumývala ho a hrala sa s ním. O dva roky jeden zo starých rodičov zomrel...a vtedy Bishant skončil na ulici. Osamelý, uplakaný, ufúľaný sa bosý motal ulicami, tak ako tisícky podobných nevinných detí v Nepále. Našťastie ho včas našli ľudia z detského domova Happy Home. Všetkých troch zobrali pod svoju ochranu. Deti sa tam hrajú, chodia do dobrej školy, kde sa učia po anglicky, chodia čisto oblečené, dostanú každý deň napapať a spia vo voňavých postieľkach. Pema však nie. To odvážne, pracovité dievčatko dopadlo zo všetkých najhoršie. Macocha ju po pol roku vypýtala na sviatky, aby išla pozrieť starých rodičov...bola to však iba zámienka. Je to už pol roka, čo Pema opäť ako otrok pracuje pre svoju macochu. A veru, macocha s ňou nezaobchádza v rukavičkách. Jej otec odišiel niekam preč, asi do Indie. Pema by chcela ujsť a íst za svojimi bratmi do Happy Home...ale ako? Pokiaľ sa podarí zohnať ochotného človeka, alebo skupinu ľudí, čo by prispeli sumou 55 EUR mesačne na jej bývanie, stravu, školu, knižky, uniformu, doktora a najmä vykúpenie od macochy, život Pemy sa zmení na nepoznanie. A isto aj život jej bratov, ktorí by chceli mat sestričku pri sebe. V prípade, že chcete byť tým človekom, ktorý im pomôže, napíšte mi, prosím, na môj mail dorotanvotova@gmail.com
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.