Dlhšie som nepísal o politike. A načo? Veď je všetko presne tak, ako má byť. Slota sa správa presne ako Slota, Mečiar ako Mečiar a Fico ako malý Mečiar zmixovaný s Biľakom, čiže ako Fico. Našli sa ideálne, veď kamarátov si vyberáte tam, kde žijete a ako žijete.
Nechápem tie občasné vyhlásenia, nech premiér vymení toho alebo tamtoho, nechápem, že niekto od podobnej zmeny očakáva nejaký posun — veď on je šéf toho čudesného spolku, on je prvý medzi rovnými.
A prvý medzi rovnakými. Je normálne, že nacionalisti sa chovajú ako nacionalisti a zneužívajú slovo národ. Je normálne, že boľševici sa chovajú ako boľševici a zneužívajú slová ľud, či sociálna demokracia. A je normálne, že sa títo ľudia našli, bratajú sa a delia si, čo sa deliť dá. Občas ma pobaví čaro nechceného — keď sa darilo ekonomike v začiatkoch tejto vlády, Fico tvrdil, že je to len vďaka jej práci. Teraz, keď pracuje dlhšie, sa ekonomike zrazu nedarí. Z toho vyplýva, že čím kratšie táto vláda pracuje, tým viac sa darí ekonomike. (V skutočnosti za úspechy môže Fico a náš národ, za neúspechy Dzurinda a zahraniční paraziti.) Priznávam, občas som trochu zaskočený. Keď napríklad Maťo Landl prizná, že v porote divadelnej súťaže bol preto, lebo si myslel, že vyhrá jeho favorit — keď nevyhral, tak Maťo hlasoval za zrušenie súťaže. Ukážkový zmysel pre fair play, nie? Keď športovci podporujú prezidenta, lebo má rád šport a vôbec im neprekáža, že hrá nefér hru. Stačí, že má rád to, čo robíme my — tak úboho nastavené kritériá nedokážem pochopiť. A vlastne dokážem — ako sa správa štát a jeho predstavitelia, tak sa často správajú tí, ktorí sú od neho závislí. Prosto, všetko funguje. Neprekvapuje ma, že policajti bijú deti, keď minister vnútra vehementne chráni útočníkov na obyčajné dievča. Chápem, že Ficovi nerobí problém kradnutie, korupcia či odmeny „tým svojim“ — veď na tom bol postavený celý jeho milovaný režim. Určite však nepochopím, ak počet voličov tejto vlády prekročí v budúcnosti počet jej členov. Vtedy bude treba biť na poplach, zatiaľ to zvládajú premiér a jeho ministri. Mlátia na poplach dokonale!
Nechápem tie občasné vyhlásenia, nech premiér vymení toho alebo tamtoho, nechápem, že niekto od podobnej zmeny očakáva nejaký posun — veď on je šéf toho čudesného spolku, on je prvý medzi rovnými.
A prvý medzi rovnakými. Je normálne, že nacionalisti sa chovajú ako nacionalisti a zneužívajú slovo národ. Je normálne, že boľševici sa chovajú ako boľševici a zneužívajú slová ľud, či sociálna demokracia. A je normálne, že sa títo ľudia našli, bratajú sa a delia si, čo sa deliť dá. Občas ma pobaví čaro nechceného — keď sa darilo ekonomike v začiatkoch tejto vlády, Fico tvrdil, že je to len vďaka jej práci. Teraz, keď pracuje dlhšie, sa ekonomike zrazu nedarí. Z toho vyplýva, že čím kratšie táto vláda pracuje, tým viac sa darí ekonomike. (V skutočnosti za úspechy môže Fico a náš národ, za neúspechy Dzurinda a zahraniční paraziti.) Priznávam, občas som trochu zaskočený. Keď napríklad Maťo Landl prizná, že v porote divadelnej súťaže bol preto, lebo si myslel, že vyhrá jeho favorit — keď nevyhral, tak Maťo hlasoval za zrušenie súťaže. Ukážkový zmysel pre fair play, nie? Keď športovci podporujú prezidenta, lebo má rád šport a vôbec im neprekáža, že hrá nefér hru. Stačí, že má rád to, čo robíme my — tak úboho nastavené kritériá nedokážem pochopiť. A vlastne dokážem — ako sa správa štát a jeho predstavitelia, tak sa často správajú tí, ktorí sú od neho závislí. Prosto, všetko funguje. Neprekvapuje ma, že policajti bijú deti, keď minister vnútra vehementne chráni útočníkov na obyčajné dievča. Chápem, že Ficovi nerobí problém kradnutie, korupcia či odmeny „tým svojim“ — veď na tom bol postavený celý jeho milovaný režim. Určite však nepochopím, ak počet voličov tejto vlády prekročí v budúcnosti počet jej členov. Vtedy bude treba biť na poplach, zatiaľ to zvládajú premiér a jeho ministri. Mlátia na poplach dokonale!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.