Vláda vyberá na daniach oveľa menej než vlani, ale šetrenie jej príliš nejde. Aspoň niektorým prípadom plytvania však dokázali zabrániť tlačené médiá – touto vládou, a priemiérom zvlášť, také nenávidené.
Daňové príjmy štátneho rozpočtu sú v polovici mája o 16 percent nižšie ako minulý rok. Tento prepad, vyvolaný najmä vplyvom svetového ekonomického spomalenia, vytvára napätie vo verejných financiách, ktoré by malo byť sprevádzané okamžitým zavádzaním radikálnych úsporných opatrení a obmedzovaním neprioritných výdavkov. Euro, ktoré dnes minieme, totiž zajtra neušetríme. Alebo – ak použijeme metaforu Jána Slotu – za chlieb, ktorý dnes zjeme, už zajtra peniaze žiadať späť nemôžeme.
.prečo šetriť
Argumentom pre absenciu ráznych skutkov je nízky štátny dlh. Ani relatívne nízke zadlženie štátu v európskom porovnaní by však nemalo viesť k ľahkovážnemu prístupu a k vysokým deficitom. Ak si totiž nízke zadlženie udržíme, dokážeme si – na rozdiel od zadlžených krajín – v budúcnosti udržať aj nízke dane. A hlavne tie stáli v posledných rokoch za ekonomickým „zázrakom“ Slovenska, ktorý umožnil terajšej vláde hodovať a každoročne zvyšovať výdavky o viac ako 10 percent.
Napriek tomu, že vláda viackrát verbálne prejavila odhodlanie šetriť, konkrétne kroky zatiaľ chýbajú a doterajšie aktivity majú opačný charakter. Železničné Cargo, Štátne lesy SR, alebo aj štátne zdravotnícke zariadenia získali alebo v najbližšom období získajú od štátu obrovské množstvo finančných prostriedkov bez dostatočného preskúmania efektivity takéhoto využitia verejných zdrojov.
Peniaze daňových poplatníkov sa strácajú aj v netransparentnom verejnom obstarávaní, s ktorým má vláda chronický problém. Mediálne najznámejšie kauzy, ako upratovanie na ministerstve obrany za miliardu, „nástenkový tender“, elektronické mýto, ktoré vyhral subjekt s najvyššou cenou alebo predaj povoleniek na emisie CO2 sú nepochybne len časťou celkového objemu problematických prípadov. Vláda však s riešením týchto podozrení otáľa a ku konkrétnej akcii ju vie dohnať iba hrozba sankcií zo strany Európskej únie.
.kde sa plytvá?
Kde sa dá ušetriť? Na ilustráciu existujúcich rezerv v šetrení s verejnými zdrojmi dobre slúži pravidelné hodnotenie správ z médií, dokumentujúcich nehospodárne nakladanie s verejnými financiami v rámci projektu inštitútu INESS „Plytvanie štátu“.
Vyhodnotenie správ, ktoré sa objavili v tlačených médiách za rok 2008 a prvý štvrťrok roku 2009, ukazuje na plytvanie s verejnými financiami v objeme 265 miliónov eur (asi 8 miliárd korún). Na porovnanie je to takmer päťkrát viac než vláda minula na šrotovnom alebo približne dvakrát viac, než sú výdavky ministerstva školstva na podporu výskumu.
V posledných rokoch sa darilo aj klientelizmu. Svedčí o tom nielen vysoká fluktuácia ministrov v súčasnej vláde (pre podozrenia z klientelizmu alebo korupcie vládu za necelé tri roky opustilo už šesť ministrov). V rámci monitoringu sme zachytili v médiách v roku 2008 a prvom štvrťroku 2009 správy dokumentujúce podozrenia z klientelizmu v súhrnnej výške 98 miliónov eur (asi 3 miliardy korún).
To, že ani celosvetová hospodárska kríza neviedla politikov k skromnosti, ilustrujú aj nákupy motorových vozidiel. Počas roka 2008 a začiatkom roku 2009 priniesli monitorované médiá viaceré správy o nákupoch áut politikmi a zástupcami regionálnych samospráv. Ak by sa politici uskromnili, a v týchto prípadoch by namiesto luxusných áut kúpili lacnejšie autá „iba“ za jeden milión korún, ušetrili by nám za toto obdobie 2,54 milióna eur (takmer 77 miliónov korún).
.blahodarní novinári
Aj keď súčasná vláda nemá novinárov príliš v láske (premiér Robert Fico ich už počastoval prívlastkami od klamárov, nevzdelancov a hlúpych hyen až po idiotov), ich práca slovenským občanom doslova šetrí peniaze. Vďaka spoločenskému tlaku, ktorý vyvolali ich príspevky, vláda a ministerstvá rušia tendre či dokonca už uzatvorené zmluvy, nevýhodné pre slovenského daňového poplatníka. Za rok 2008 tak médiá zabránili klientelizmu alebo plytvaniu v celkovom objeme 161 miliónov eur (4,8 miliardy korún).
O ochote politikov menej plytvať si netreba robiť nejaké ilúzie – a jedinou relatívne dobrou správou v tomto zmysle zostáva, že dôsledky globálnej krízy na stav verejných financií prinesú výrazné obmedzenia priestoru pre politikov, či už si to želajú, alebo nie.
Autori sú ekonómovia, pracujú v inštitúte INESS.
Daňové príjmy štátneho rozpočtu sú v polovici mája o 16 percent nižšie ako minulý rok. Tento prepad, vyvolaný najmä vplyvom svetového ekonomického spomalenia, vytvára napätie vo verejných financiách, ktoré by malo byť sprevádzané okamžitým zavádzaním radikálnych úsporných opatrení a obmedzovaním neprioritných výdavkov. Euro, ktoré dnes minieme, totiž zajtra neušetríme. Alebo – ak použijeme metaforu Jána Slotu – za chlieb, ktorý dnes zjeme, už zajtra peniaze žiadať späť nemôžeme.
.prečo šetriť
Argumentom pre absenciu ráznych skutkov je nízky štátny dlh. Ani relatívne nízke zadlženie štátu v európskom porovnaní by však nemalo viesť k ľahkovážnemu prístupu a k vysokým deficitom. Ak si totiž nízke zadlženie udržíme, dokážeme si – na rozdiel od zadlžených krajín – v budúcnosti udržať aj nízke dane. A hlavne tie stáli v posledných rokoch za ekonomickým „zázrakom“ Slovenska, ktorý umožnil terajšej vláde hodovať a každoročne zvyšovať výdavky o viac ako 10 percent.
Napriek tomu, že vláda viackrát verbálne prejavila odhodlanie šetriť, konkrétne kroky zatiaľ chýbajú a doterajšie aktivity majú opačný charakter. Železničné Cargo, Štátne lesy SR, alebo aj štátne zdravotnícke zariadenia získali alebo v najbližšom období získajú od štátu obrovské množstvo finančných prostriedkov bez dostatočného preskúmania efektivity takéhoto využitia verejných zdrojov.
Peniaze daňových poplatníkov sa strácajú aj v netransparentnom verejnom obstarávaní, s ktorým má vláda chronický problém. Mediálne najznámejšie kauzy, ako upratovanie na ministerstve obrany za miliardu, „nástenkový tender“, elektronické mýto, ktoré vyhral subjekt s najvyššou cenou alebo predaj povoleniek na emisie CO2 sú nepochybne len časťou celkového objemu problematických prípadov. Vláda však s riešením týchto podozrení otáľa a ku konkrétnej akcii ju vie dohnať iba hrozba sankcií zo strany Európskej únie.
| Plytvanie štátu Projekt Plytvanie štátu je internetová databáza prípadov, v ktorých médiá dokumentujú neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi zo strany predstaviteľov verejnej správy. Monitorované sú hlavné slovenské denníky a časopisy. Výsledná komplexná databáza je dostupná na adrese plytvaniestatu.sk alebo na portáli cenastatu.sk. Príklady z databázy za rok 2008 a začiatok roku 2009: Január 2008 Luxusné upratovačky na ministerstve obrany a miliardové odpratávanie snehu v armádnych objektoch. Napriek rozpočtovaným nákladom na odpratávanie snehu 139 miliónov korún vypísalo ministerstvo tender na tieto služby na ďalšie štyri roky v objeme 1,5 miliardy korún. Predražilo aj upratovanie – kým v roku 2007 za upratovacie služby zaplatilo 117 miliónov, o rok neskôr už za ne bolo ochotné zaplatiť 900 miliónov za štyri roky dopredu. Oba tendre boli medializované a následne zrušené. Médiám sa tak podarilo predísť plytvaniu v celkovom objeme 1,376 miliardy korún. Február 2008 Dozorná rada Sociálnej poisťovne pod vedením ministerky Tomanovej schválila návrh na priznanie odmeny riaditeľovi Sociálnej poisťovne za minulý rok vo výške 788-tisíc korún (mesačná mzda riaditeľa je 112 566 korún). Po medializácii ministerka návrh na priznanie odmeny Ivanovi Bernátkovi na rokovanie vlády nepredložila. Médiám sa tak podarilo predísť plytvaniu v celkovom objeme 788-tisíc korún. Marec 2008 Za rekonštrukciu dlažby v bratislavskom Starom Meste zaplatí mesto viac ako 17 miliónov korún, časť Staré Mesto prispeje sumou 700-tisíc korún. V roku 2006 dalo mesto na opravu dlažby 1,5 milióna. Keď primátor Andrej Ďurkovský dával v minulosti urobiť túto dlažbu, mesto neakceptovalo názory, že dlažba bude príliš plytká a nevydrží nápor zásobovacích a osobných áut. Dlažba sa rekonštruovala opätovne v roku 2009, a preto považujeme predchádzajúcu rekonštrukciu za plytvanie v rozsahu 9 miliónov korún. Apríl 2008 Predseda SNS Ján Slota je členom parlamentného Výboru pre ľudské práva a Výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Na ich rokovaniach bol od začiatku volebného obdobia iba raz. Neprítomnosť písomne neospravedlňuje. Podľa rokovacieho poriadku, ak sa poslanec nezúčastní na rokovaniach aspoň 2-krát do mesiaca a písomne sa neospravedlní, dostane zrážku zo mzdy. Poslancovi Slotovi mali strhnúť už 701 100 korún, ale nestalo sa tak. Sú to peniaze, ktoré boli zaplatené zamestnancovi bez vykonania práce, a preto ide o plytvanie v rozsahu vyše 701-tisíc korún. |
.kde sa plytvá?
Kde sa dá ušetriť? Na ilustráciu existujúcich rezerv v šetrení s verejnými zdrojmi dobre slúži pravidelné hodnotenie správ z médií, dokumentujúcich nehospodárne nakladanie s verejnými financiami v rámci projektu inštitútu INESS „Plytvanie štátu“.
Vyhodnotenie správ, ktoré sa objavili v tlačených médiách za rok 2008 a prvý štvrťrok roku 2009, ukazuje na plytvanie s verejnými financiami v objeme 265 miliónov eur (asi 8 miliárd korún). Na porovnanie je to takmer päťkrát viac než vláda minula na šrotovnom alebo približne dvakrát viac, než sú výdavky ministerstva školstva na podporu výskumu.
V posledných rokoch sa darilo aj klientelizmu. Svedčí o tom nielen vysoká fluktuácia ministrov v súčasnej vláde (pre podozrenia z klientelizmu alebo korupcie vládu za necelé tri roky opustilo už šesť ministrov). V rámci monitoringu sme zachytili v médiách v roku 2008 a prvom štvrťroku 2009 správy dokumentujúce podozrenia z klientelizmu v súhrnnej výške 98 miliónov eur (asi 3 miliardy korún).
To, že ani celosvetová hospodárska kríza neviedla politikov k skromnosti, ilustrujú aj nákupy motorových vozidiel. Počas roka 2008 a začiatkom roku 2009 priniesli monitorované médiá viaceré správy o nákupoch áut politikmi a zástupcami regionálnych samospráv. Ak by sa politici uskromnili, a v týchto prípadoch by namiesto luxusných áut kúpili lacnejšie autá „iba“ za jeden milión korún, ušetrili by nám za toto obdobie 2,54 milióna eur (takmer 77 miliónov korún).
.blahodarní novinári
Aj keď súčasná vláda nemá novinárov príliš v láske (premiér Robert Fico ich už počastoval prívlastkami od klamárov, nevzdelancov a hlúpych hyen až po idiotov), ich práca slovenským občanom doslova šetrí peniaze. Vďaka spoločenskému tlaku, ktorý vyvolali ich príspevky, vláda a ministerstvá rušia tendre či dokonca už uzatvorené zmluvy, nevýhodné pre slovenského daňového poplatníka. Za rok 2008 tak médiá zabránili klientelizmu alebo plytvaniu v celkovom objeme 161 miliónov eur (4,8 miliardy korún).
O ochote politikov menej plytvať si netreba robiť nejaké ilúzie – a jedinou relatívne dobrou správou v tomto zmysle zostáva, že dôsledky globálnej krízy na stav verejných financií prinesú výrazné obmedzenia priestoru pre politikov, či už si to želajú, alebo nie.
Autori sú ekonómovia, pracujú v inštitúte INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.