Kvartálne výsledky vývoja európskych ekonomík, zverejnené na konci minulého týždňa, mali jednu spoločnú negatívnu a jednu pozitívnu črtu. Jednak boli všetky boli oveľa horšie, než sa čakalo. A potom, všetky našťastie hovorili o čase, ktorý už je za nami.
Ten prepad je šokujúci, nech sa pozrieme kamkoľvek. Lotyšská ekonomika klesla medziročne o neuveriteľných 18,6 percenta, pre nás kľúčová nemecká o prekvapivých 6,7 percenta. Slovenský hrubý domáci produkt (zjednodušene hodnota všetkých u nás vyrobených tovarov a služieb) v prvom štvrťroku tohto roka oproti rovnakému obdobiu vlaňajška klesol o 5,4 percenta.
.prekvapenia
Pokles slovenskej ekonomiky je oveľa hlbší, než sa v posledných dňoch všeobecne čakalo, hoci je fakt, že niektoré indikátory (ako hĺbka prepadu priemyselnej produkcie, očakávané dôsledky plynovej krízy a podobne) pripúšťali aj úvahy o oveľa horšom kvartálnom poklese. Štatistiky z minulého týždňa teda okrem iného ukázali, že akékoľvek prognózy sú v týchto časoch založené viac na vode, intuícii a náhode než na reálne predvídateľných faktoroch.
Dôkazom toho môžu byť aj rozporuplné reakcie politikov na vývoj. Kým podľa ministra financií Jána Počiatka jeho ministerstvo predpokladalo pokles HDP v prvom kvartáli o 5,2 percenta, podľa premiéra Roberta Fica „naše odhady boli podstatne horšie, čakali sme za prvé tri mesiace 2009 prepad hospodárstva o 7 až 8 percent“. Možno je to dôsledok toho, že vláda v skutočnosti nijaké reálne dáta spracované nemá – súdiac podľa toho, že ministerstvo financií ešte stále oficiálne nerevidovalo svoju absolútne nereálnu prognózu rastu HDP v tomto roku (plus 2,4 percenta).
.hlbší pokles
Na kvartálnych výsledkoch slovenskej ekonomiky je veľmi nepríjemné, že to v rámci tohto roka nemusí byť až taký výnimočný štvrťrok. Totiž – že prvé tri mesiace roka budú veľmi zlé, bolo jasné každému už dlho. Z pohľadu na európske štatistiky však začína byť od minulého týždňa čoraz zjavnejšie, že rovnako zlý môže byť aj druhý štvrťrok, na ktorý síce nikto nepredpovedal oživenie, ale až do minulého týždňa prevládal (a možno ešte stále prevláda) názor, že pokles ekonomiky sa prinajmenšom citeľne zmierni.
Ak však vezmeme do úvahy vývoj nemeckej ekonomiky, ktorý pre kľúčový pre nastavenie očakávaní nášho domáceho vývoja, pretože Nemecko je najväčší obchodný partner slovenských exportérov, nádeje na rýchle zlepšenie sa musia začať chvieť. Nemecká ekonomika klesla v prvom kvartáli o 6,7 percenta (v porovnaní s prvým kvartálom minulého roka), čo je najhorší výsledok od zjednotenia Nemecka v roku 1990.
Dôvodom nemeckého ekonomického prepadu je – z nášho pohľadu možno paradoxne – to isté čo u nás, teda prudký pokles exportu. Nemecké výrobky sa vinou krízy nepredávajú v cudzine tak ako ešte pred rokom či dvoma, čo znamená problémy pre nemecké firmy, nárast počtu nezamestnaných a následný pokles dopytu Nemcov po veciach, ktoré sa vyrábajú napríklad na Slovensku. Navyše je v hre – najmä v západnej Európe – ešte stále aktuálny problém finančného sektora, ktorý ekonomický vývoj ďalej zhoršuje.
Ak sa teda pozrieme na štatistiky a ich odkaz pre Slovensko realisticky, dá sa s vysokou mierou pravdepodobnosti odhadnúť, že a) pokles ekonomiky bude hlbší než momentálne Európskou komisiou očakávaných -2,6 percenta HDP, b) počet nezamestnaných bude ešte v priebehu tohto roka stúpať, c) kedykoľvek sa môže vynoriť nový veľký problém, ktorý všetky prognózy zhorší, kým očakávanie silných dobrých správ by sa blížilo k zázraku.
.ako víťazi?
Všetky spomínané javy pomerne názorne ukazujú, aký hlboký a previazaný je problém dnešnej krízy – v problémoch sú všetci a problémy každého sa prehlbujú problémami ostatných. Keďže vývoj slovenskej ekonomiky je od vývoja v Nemecku a iných veľkých ekonomík závislý viac než sa čakalo, je isté, že niet veľa dôvodov na veselie. A hrôza pomyslieť, čo sa u nás začne diať, keď sa vyčerpá efekt nemeckého šrotovného a podobných krátkodobých opatrení, ak sa dovtedy nestane zázrak a veľké ekonomiky nezačnú ožívať.
Napriek tomu nie je dôvod prepadať totálnemu zúfalstvu, a to hneď z niekoľkých dôvodov.
3.K momentálnemu prepadu, ktorý možno bude podobnou intenzitou pokračovať aj v druhom kvartáli, prispieva aj neistota, ktorá mnohé firmy i domácnosti viedla k priškrteniu aktivít a spotreby „pre istotu“ – a keď sa prach trochu usadí, začnú opäť viac míňať a preferovať potenciálny zisk pred veľkou opatrnosťou.
4.Štatistiky vývoja slovenskej ekonomiky „zhoršuje“ fakt, že tu je vysoká porovnávacia báza – vlaňajší vývoj tu bol až do prepuknutia krízy v Spojených štátoch a následne inde vo svete vynikajúci a rast slovenskej ekonomiky veľmi vysoký, a aj preto dnes prepad, spôsobený výpadkom zahraničného dopytu, vyzerá hrozivejšie. Skrátka, padáme z väčšej výšky. Na druhej strane, na konci roka budú štatistické výsledky zrejme z presne opačného dôvodu lepšie – a to nie nutne pre oživenie ekonomiky, ale určite preto, že koniec minulého roka už bol pomerne „zlý“, a preto bude relatívne medziročné porovnanie milosrdnejšie.
5.Napriek všetkým temnotám sa zdá, že Slovensko ešte tak úplne nestratilo šancu vyjsť z krízy ako „víťaz“. Domácnosti i firmy sú tu pomerne málo zadlžené, výrobné kapacity moderné, bankový sektor ozdravený, podnikateľské prostredie síce pomaly chradnúce, ale ešte nie úplne zdeštruované, a euro krajine dodalo v očiach investorov stabilitu, ktorú mnohí veľmi oceňujú. Ak by teda vláda robila rozumné kroky na odstránenie najväčších problémov (odvody, korupcia, byrokracia, vymáhateľnosť práva), mohli by sa krízou zneistení investori v krátkom čase pri rozhliadaní sa po mieste nového pôsobenia pokojne zadívať aj k nám. Trochu veľa „ale“, ale...
Štatistiky z definície hovoria len o tom, čo už bolo – a aj preto nech je štatistika akokoľvek zlá, stále je tu nádej, že budúcnosť môže byť lepšia. Napríklad vtedy, ak táto „studená sprcha“ prebudí tých, ktorých prebudiť treba.
Ten prepad je šokujúci, nech sa pozrieme kamkoľvek. Lotyšská ekonomika klesla medziročne o neuveriteľných 18,6 percenta, pre nás kľúčová nemecká o prekvapivých 6,7 percenta. Slovenský hrubý domáci produkt (zjednodušene hodnota všetkých u nás vyrobených tovarov a služieb) v prvom štvrťroku tohto roka oproti rovnakému obdobiu vlaňajška klesol o 5,4 percenta.
.prekvapenia
Pokles slovenskej ekonomiky je oveľa hlbší, než sa v posledných dňoch všeobecne čakalo, hoci je fakt, že niektoré indikátory (ako hĺbka prepadu priemyselnej produkcie, očakávané dôsledky plynovej krízy a podobne) pripúšťali aj úvahy o oveľa horšom kvartálnom poklese. Štatistiky z minulého týždňa teda okrem iného ukázali, že akékoľvek prognózy sú v týchto časoch založené viac na vode, intuícii a náhode než na reálne predvídateľných faktoroch.
Dôkazom toho môžu byť aj rozporuplné reakcie politikov na vývoj. Kým podľa ministra financií Jána Počiatka jeho ministerstvo predpokladalo pokles HDP v prvom kvartáli o 5,2 percenta, podľa premiéra Roberta Fica „naše odhady boli podstatne horšie, čakali sme za prvé tri mesiace 2009 prepad hospodárstva o 7 až 8 percent“. Možno je to dôsledok toho, že vláda v skutočnosti nijaké reálne dáta spracované nemá – súdiac podľa toho, že ministerstvo financií ešte stále oficiálne nerevidovalo svoju absolútne nereálnu prognózu rastu HDP v tomto roku (plus 2,4 percenta).
.hlbší pokles
Na kvartálnych výsledkoch slovenskej ekonomiky je veľmi nepríjemné, že to v rámci tohto roka nemusí byť až taký výnimočný štvrťrok. Totiž – že prvé tri mesiace roka budú veľmi zlé, bolo jasné každému už dlho. Z pohľadu na európske štatistiky však začína byť od minulého týždňa čoraz zjavnejšie, že rovnako zlý môže byť aj druhý štvrťrok, na ktorý síce nikto nepredpovedal oživenie, ale až do minulého týždňa prevládal (a možno ešte stále prevláda) názor, že pokles ekonomiky sa prinajmenšom citeľne zmierni.
Ak však vezmeme do úvahy vývoj nemeckej ekonomiky, ktorý pre kľúčový pre nastavenie očakávaní nášho domáceho vývoja, pretože Nemecko je najväčší obchodný partner slovenských exportérov, nádeje na rýchle zlepšenie sa musia začať chvieť. Nemecká ekonomika klesla v prvom kvartáli o 6,7 percenta (v porovnaní s prvým kvartálom minulého roka), čo je najhorší výsledok od zjednotenia Nemecka v roku 1990.
Dôvodom nemeckého ekonomického prepadu je – z nášho pohľadu možno paradoxne – to isté čo u nás, teda prudký pokles exportu. Nemecké výrobky sa vinou krízy nepredávajú v cudzine tak ako ešte pred rokom či dvoma, čo znamená problémy pre nemecké firmy, nárast počtu nezamestnaných a následný pokles dopytu Nemcov po veciach, ktoré sa vyrábajú napríklad na Slovensku. Navyše je v hre – najmä v západnej Európe – ešte stále aktuálny problém finančného sektora, ktorý ekonomický vývoj ďalej zhoršuje.
Ak sa teda pozrieme na štatistiky a ich odkaz pre Slovensko realisticky, dá sa s vysokou mierou pravdepodobnosti odhadnúť, že a) pokles ekonomiky bude hlbší než momentálne Európskou komisiou očakávaných -2,6 percenta HDP, b) počet nezamestnaných bude ešte v priebehu tohto roka stúpať, c) kedykoľvek sa môže vynoriť nový veľký problém, ktorý všetky prognózy zhorší, kým očakávanie silných dobrých správ by sa blížilo k zázraku.
.ako víťazi?
Všetky spomínané javy pomerne názorne ukazujú, aký hlboký a previazaný je problém dnešnej krízy – v problémoch sú všetci a problémy každého sa prehlbujú problémami ostatných. Keďže vývoj slovenskej ekonomiky je od vývoja v Nemecku a iných veľkých ekonomík závislý viac než sa čakalo, je isté, že niet veľa dôvodov na veselie. A hrôza pomyslieť, čo sa u nás začne diať, keď sa vyčerpá efekt nemeckého šrotovného a podobných krátkodobých opatrení, ak sa dovtedy nestane zázrak a veľké ekonomiky nezačnú ožívať.
Napriek tomu nie je dôvod prepadať totálnemu zúfalstvu, a to hneď z niekoľkých dôvodov.
3.K momentálnemu prepadu, ktorý možno bude podobnou intenzitou pokračovať aj v druhom kvartáli, prispieva aj neistota, ktorá mnohé firmy i domácnosti viedla k priškrteniu aktivít a spotreby „pre istotu“ – a keď sa prach trochu usadí, začnú opäť viac míňať a preferovať potenciálny zisk pred veľkou opatrnosťou.
4.Štatistiky vývoja slovenskej ekonomiky „zhoršuje“ fakt, že tu je vysoká porovnávacia báza – vlaňajší vývoj tu bol až do prepuknutia krízy v Spojených štátoch a následne inde vo svete vynikajúci a rast slovenskej ekonomiky veľmi vysoký, a aj preto dnes prepad, spôsobený výpadkom zahraničného dopytu, vyzerá hrozivejšie. Skrátka, padáme z väčšej výšky. Na druhej strane, na konci roka budú štatistické výsledky zrejme z presne opačného dôvodu lepšie – a to nie nutne pre oživenie ekonomiky, ale určite preto, že koniec minulého roka už bol pomerne „zlý“, a preto bude relatívne medziročné porovnanie milosrdnejšie.
5.Napriek všetkým temnotám sa zdá, že Slovensko ešte tak úplne nestratilo šancu vyjsť z krízy ako „víťaz“. Domácnosti i firmy sú tu pomerne málo zadlžené, výrobné kapacity moderné, bankový sektor ozdravený, podnikateľské prostredie síce pomaly chradnúce, ale ešte nie úplne zdeštruované, a euro krajine dodalo v očiach investorov stabilitu, ktorú mnohí veľmi oceňujú. Ak by teda vláda robila rozumné kroky na odstránenie najväčších problémov (odvody, korupcia, byrokracia, vymáhateľnosť práva), mohli by sa krízou zneistení investori v krátkom čase pri rozhliadaní sa po mieste nového pôsobenia pokojne zadívať aj k nám. Trochu veľa „ale“, ale...
Štatistiky z definície hovoria len o tom, čo už bolo – a aj preto nech je štatistika akokoľvek zlá, stále je tu nádej, že budúcnosť môže byť lepšia. Napríklad vtedy, ak táto „studená sprcha“ prebudí tých, ktorých prebudiť treba.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.