„Prúd hodín je pre nás rýchlik, ktorý s hrmotom a burácaním uháňa k vodopádom s takým množstvom peny, že nás skropí naše vlastné šťastie. A ja sa v ňom topím, srdcom aj hlavou, bojím sa konca.“
Témy a hlavné postavy románov sú dôležité. O túto skúsenosť je po napísaní knihy Alabama Song a hlavne po jej odmenení Goncourtovou cenou bohatší Gilles Leroy. Napísal jedenásť kníh, aj podľa francúzskej kritiky veľmi dobrých.
Alabama Song medzi nimi podľa samotného autora kvalitou nijako zvlášť nevyčnieva. Jej hlavnou hrdinkou je však Zelda Fitzgerald, manželka slávneho Francisa Scotta Fitzgeralda, ktorého môžeme — nielen v zmysle zachovania symetrie — označiť za hlavného antihrdinu. Za týmto párom sa skrýva šikovný, citlivý autor. Zeldu spoznávame ako naivnú dievčinu z Alabamy, ktorej poplietli hlavu vojaci z miestnych kasární, medzi nimi hlavne fyzicky nevýrazný, no sebavedomý, o kariére úspešného spisovateľa snívajúci Scott z veľkého New Yorku. Už od samého začiatku cítiť, že je to vzťah „nevyvážený“: Scott atraktívnu Zeldu zvádza krásnymi predstavami o veľkom svete, ktorým ona, ako neskúsené vidiecke dievča, rada verí. Zeldin a Scottov „vzostup a pád“ opisuje Gilles Leroy majstrovsky a s veľkou štylistickou zručnosťou. Z dramatických udalostí komplikovaného života hviezdneho páru si odskakuje do posledných rokov Zeldinho života a k dráme tak pridáva bolestivú tragiku. Celý príbeh uzatvára v súčasnosti (rok 2007) zrejme celkom autentické rozprávanie autora, ktoré ponúkne románu ďalší (podľa Leroya najdôležitejší) kľúč. Leroyovo rozprávanie ani chvíľu nenudí. Nezaťažuje čitateľa úvahami ani historickými detailmi. Všetko podstatné je skryté v samotnom príbehu, v emocionálne rozorvanom vzťahu dvoch zvláštnych ľudí. Filmové strihy, pri ktorých sa z herca stáva kameraman a z režiséra štatista dávajú knihe svižný rytmus a vďaka autorovmu majstrovstvu román nekomplikujú, ale spriehľadňujú. Po získaní prestížnej ceny bola Alabama Song preložená do 27 jazykov. Je dobre, že čeština (preklad Alexandra Pflimpflová, Odeon, 2009) aj slovenčina (Igor Navrátil, Ikar, 2009) sú medzi nimi.
Témy a hlavné postavy románov sú dôležité. O túto skúsenosť je po napísaní knihy Alabama Song a hlavne po jej odmenení Goncourtovou cenou bohatší Gilles Leroy. Napísal jedenásť kníh, aj podľa francúzskej kritiky veľmi dobrých.
Alabama Song medzi nimi podľa samotného autora kvalitou nijako zvlášť nevyčnieva. Jej hlavnou hrdinkou je však Zelda Fitzgerald, manželka slávneho Francisa Scotta Fitzgeralda, ktorého môžeme — nielen v zmysle zachovania symetrie — označiť za hlavného antihrdinu. Za týmto párom sa skrýva šikovný, citlivý autor. Zeldu spoznávame ako naivnú dievčinu z Alabamy, ktorej poplietli hlavu vojaci z miestnych kasární, medzi nimi hlavne fyzicky nevýrazný, no sebavedomý, o kariére úspešného spisovateľa snívajúci Scott z veľkého New Yorku. Už od samého začiatku cítiť, že je to vzťah „nevyvážený“: Scott atraktívnu Zeldu zvádza krásnymi predstavami o veľkom svete, ktorým ona, ako neskúsené vidiecke dievča, rada verí. Zeldin a Scottov „vzostup a pád“ opisuje Gilles Leroy majstrovsky a s veľkou štylistickou zručnosťou. Z dramatických udalostí komplikovaného života hviezdneho páru si odskakuje do posledných rokov Zeldinho života a k dráme tak pridáva bolestivú tragiku. Celý príbeh uzatvára v súčasnosti (rok 2007) zrejme celkom autentické rozprávanie autora, ktoré ponúkne románu ďalší (podľa Leroya najdôležitejší) kľúč. Leroyovo rozprávanie ani chvíľu nenudí. Nezaťažuje čitateľa úvahami ani historickými detailmi. Všetko podstatné je skryté v samotnom príbehu, v emocionálne rozorvanom vzťahu dvoch zvláštnych ľudí. Filmové strihy, pri ktorých sa z herca stáva kameraman a z režiséra štatista dávajú knihe svižný rytmus a vďaka autorovmu majstrovstvu román nekomplikujú, ale spriehľadňujú. Po získaní prestížnej ceny bola Alabama Song preložená do 27 jazykov. Je dobre, že čeština (preklad Alexandra Pflimpflová, Odeon, 2009) aj slovenčina (Igor Navrátil, Ikar, 2009) sú medzi nimi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.