Ak ste čakali nejakú politickú metaforu, sklamem vás. Toto bude skutočne o explicitnej pornografii s politikmi či známymi osobnosťami.
V marci zverejnila americká výtvarníčka Justine Lai sériu olejomalieb, na ktorých namaľovala samu seba v rôznych polohách a fázach sexuálneho styku so všetkými americkými prezidentmi, a to v chronologickom poradí. V apríli vystavil taliansky maliar Filippo Panseca obraz, na ktorom nahý Silvio Berlusconi kurizuje nahej kráske, inak takto ministerke svojho kabinetu Mare Cafragne
. Na inom umelcovom obraze staršieho dáta sa zas nachádza nahá Berlusconiho manželka s impozantným poprsím. Aby Slováci neostali v hanbe, zachraňuje nás aspoň pani Zdena Studenková, ktorú výtvarník Dušan Pupala zvečnil síce oblečenú, ale len sporo a dodal jej božské telo. Bulvár sa propagácie vďačne ujal. Všetky tieto diela majú spoločné jedno – ani jedna zo zobrazených osobností nestála dobrovoľne modelom a umelci si vypomáhali fantáziou a fotografiami.
Inak ale nič nového pod slnkom. V rámci súčasného výtvarného umenia sú známe diela Američana Jeffa Koonsa, ktorý sa v roku 1991 oženil s talianskou poslankyňou Ilonou Staller, známejšou pod umeleckým menom Cicciolina a zobrazoval sa s ňou v pornografických štylizáciách renesančných a barokových diel. Niektorí odborníci tieto jeho práce považovali za hodnotné a priekopnícke, iní ich však označili za brak a cynickú sebaprezentáciu.
Je to teda všetko umenie, alebo maskovanie vďačnej bulvárnej témy všelijakými dobre znejúcimi kecami o presahu? Ťažko povedať, keď kritériá na hodnotenie dobrého a zlého umenia dnes laik z expertov len tak ľahko nevydoluje.
O tom, že to je šikovná sebaprezentácia, ktorej sa bulvár na celom svete rád chytí, asi nikto nepochybuje. Ale skutočne je taká prezentácia pre umelca užitočná a výhodná? Bude sa takýto obraz a tiež ďalšie obrazy od takého umelca lepšie predávať? Ťažko. Aj keď sa možno rýchlo dostane do všeobecného povedomia, ako umelca ho to v odborných kruhoch diskvalifikuje. Umelecké originály sa nepredávajú v hypermarketoch a čitatelia bulváru si aj tak radšej kúpia reprodukciu rokmi overenej klasiky.
V marci zverejnila americká výtvarníčka Justine Lai sériu olejomalieb, na ktorých namaľovala samu seba v rôznych polohách a fázach sexuálneho styku so všetkými americkými prezidentmi, a to v chronologickom poradí. V apríli vystavil taliansky maliar Filippo Panseca obraz, na ktorom nahý Silvio Berlusconi kurizuje nahej kráske, inak takto ministerke svojho kabinetu Mare Cafragne
. Na inom umelcovom obraze staršieho dáta sa zas nachádza nahá Berlusconiho manželka s impozantným poprsím. Aby Slováci neostali v hanbe, zachraňuje nás aspoň pani Zdena Studenková, ktorú výtvarník Dušan Pupala zvečnil síce oblečenú, ale len sporo a dodal jej božské telo. Bulvár sa propagácie vďačne ujal. Všetky tieto diela majú spoločné jedno – ani jedna zo zobrazených osobností nestála dobrovoľne modelom a umelci si vypomáhali fantáziou a fotografiami.
Inak ale nič nového pod slnkom. V rámci súčasného výtvarného umenia sú známe diela Američana Jeffa Koonsa, ktorý sa v roku 1991 oženil s talianskou poslankyňou Ilonou Staller, známejšou pod umeleckým menom Cicciolina a zobrazoval sa s ňou v pornografických štylizáciách renesančných a barokových diel. Niektorí odborníci tieto jeho práce považovali za hodnotné a priekopnícke, iní ich však označili za brak a cynickú sebaprezentáciu.
Je to teda všetko umenie, alebo maskovanie vďačnej bulvárnej témy všelijakými dobre znejúcimi kecami o presahu? Ťažko povedať, keď kritériá na hodnotenie dobrého a zlého umenia dnes laik z expertov len tak ľahko nevydoluje.
O tom, že to je šikovná sebaprezentácia, ktorej sa bulvár na celom svete rád chytí, asi nikto nepochybuje. Ale skutočne je taká prezentácia pre umelca užitočná a výhodná? Bude sa takýto obraz a tiež ďalšie obrazy od takého umelca lepšie predávať? Ťažko. Aj keď sa možno rýchlo dostane do všeobecného povedomia, ako umelca ho to v odborných kruhoch diskvalifikuje. Umelecké originály sa nepredávajú v hypermarketoch a čitatelia bulváru si aj tak radšej kúpia reprodukciu rokmi overenej klasiky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.