Od roku 1920 sa v Bielom dome každoročne usporadúva slávnostná večera pre korešpondentov, všeobecne sledované podujatie plné lesku, na ktorom sa spolu pekne zabavia, aspoň chvíľu, ešte aj zúriví politickí protivníci.
Tento rok boli hviezdami večere manželia Obamovci. Hýrili vtipom –„Len čo sa senátorka Clintonová vrátila z Mexika, objala ma a vyhlásila, že by som tam mal zájsť tiež,“ vyhlásil Barack, duchaplný prezident. Vyzeralo to na priateľský žúr a zástupcovia médií sa tešili. Ale za niektorými úsmevmi sa zrejme tajili zaťaté zuby. Pár dní predtým totiž Obama nie osobne, lež prostredníctvom hovorcu a omnoho menej vtipne vyhlásil, že finančná pomoc pre krachujúcu tlač sa v jeho administratíve nepripravuje.
„Úprimne povedané, neviem, čo s tým môže štát spraviť,“ odvetil Robert Gibbs na otázku reportéra CNN, či americká administratíva vníma krachy významných amerických denníkov. „Toto je chúlostivé odvetvie a mohlo by dôjsť k zámene rolí,“ povedal Gibbs na tlačovke. A dodal, že prezident verí v „existenciu silnej a slobodnej tlače“. Žiada sa dodať ešte čosi: škoda, že prezident neverí v existenciu silného slobodného trhu, ktorý nepotrebuje tuhé zubadlo regulácie, ale ani doping výpomocných vládnych balíčkov, keď niečo „pokafre“. Ani vtedy nie, keď to vlastne pokafre vláda ako jeho spojenkyňa a donucovateľka.
Ak teraz americkí novinári očakávali, že prezident sa im za väčšinovo prejavovanú lojalitu v kampani odmení, sú sklamaní. Ale otvorene nemôžu povedať, že chceli od Bieleho domu protislužbu. Podporu Obamovi vyjadrovali slobodne, slobodne môžu teraz čeliť dôsledkom finančnej krízy.
Navyše je tu ešte jeden faktor. Finančná kríza nemala americkú tlač prekvapiť až tak veľmi, ako prekvapila iné odvetvia. Tlačové médiá sa na americkom trhu – ako aj inde – trápili už nejaký čas. Odliv čitateľov smerom k internetu, pokles objemu inzercie a zánik titulov neprišiel s krízou, ale omnoho skôr. Podľa niektorých odhadov sa zlé časy začali v tomto tisícročí, pravdepodobnejší je však omnoho pochmúrnejší pohľad, ktorý v New York Times predstavil komentátor Frank Rich. Stačí sa vrátiť do roku 1981, keď sa dva regionálne novinové tituly pokúsili distribuovať svoj obsah k čitateľom na domáce počítače prostredníctvom telefonických „prapramodemov“. Vtedy sa v mediálnych kruhoch predpokladalo, že toto nemôže byť ani náhodou konkurencia papierovej verzii novín. „Ostatné je už nezvratná história,“ píše Rich, a všetci vieme, ako tá história vyzerá. Digitálny obsah, sprvoti vystavený pohŕdaniu „znalcov“ tradičnej tlače, dnes víťazí. Toto je história, v ktorej sa novým nápadom poskytlo omnoho menej priestoru ako starým istotám – a tie teraz sklamali.
Americká tlač sa naozaj nemôže tváriť, že ešte včera sa jej darilo a robila samé správne rozhodnutia, len teraz tá potvora kríza... Ale tak sa má právo tváriť málokto. Najmenej tí, ktorí bohaté balíčky od vlád poberajú a ani nežmurknú.
Tento rok boli hviezdami večere manželia Obamovci. Hýrili vtipom –„Len čo sa senátorka Clintonová vrátila z Mexika, objala ma a vyhlásila, že by som tam mal zájsť tiež,“ vyhlásil Barack, duchaplný prezident. Vyzeralo to na priateľský žúr a zástupcovia médií sa tešili. Ale za niektorými úsmevmi sa zrejme tajili zaťaté zuby. Pár dní predtým totiž Obama nie osobne, lež prostredníctvom hovorcu a omnoho menej vtipne vyhlásil, že finančná pomoc pre krachujúcu tlač sa v jeho administratíve nepripravuje.
„Úprimne povedané, neviem, čo s tým môže štát spraviť,“ odvetil Robert Gibbs na otázku reportéra CNN, či americká administratíva vníma krachy významných amerických denníkov. „Toto je chúlostivé odvetvie a mohlo by dôjsť k zámene rolí,“ povedal Gibbs na tlačovke. A dodal, že prezident verí v „existenciu silnej a slobodnej tlače“. Žiada sa dodať ešte čosi: škoda, že prezident neverí v existenciu silného slobodného trhu, ktorý nepotrebuje tuhé zubadlo regulácie, ale ani doping výpomocných vládnych balíčkov, keď niečo „pokafre“. Ani vtedy nie, keď to vlastne pokafre vláda ako jeho spojenkyňa a donucovateľka.
Ak teraz americkí novinári očakávali, že prezident sa im za väčšinovo prejavovanú lojalitu v kampani odmení, sú sklamaní. Ale otvorene nemôžu povedať, že chceli od Bieleho domu protislužbu. Podporu Obamovi vyjadrovali slobodne, slobodne môžu teraz čeliť dôsledkom finančnej krízy.
Navyše je tu ešte jeden faktor. Finančná kríza nemala americkú tlač prekvapiť až tak veľmi, ako prekvapila iné odvetvia. Tlačové médiá sa na americkom trhu – ako aj inde – trápili už nejaký čas. Odliv čitateľov smerom k internetu, pokles objemu inzercie a zánik titulov neprišiel s krízou, ale omnoho skôr. Podľa niektorých odhadov sa zlé časy začali v tomto tisícročí, pravdepodobnejší je však omnoho pochmúrnejší pohľad, ktorý v New York Times predstavil komentátor Frank Rich. Stačí sa vrátiť do roku 1981, keď sa dva regionálne novinové tituly pokúsili distribuovať svoj obsah k čitateľom na domáce počítače prostredníctvom telefonických „prapramodemov“. Vtedy sa v mediálnych kruhoch predpokladalo, že toto nemôže byť ani náhodou konkurencia papierovej verzii novín. „Ostatné je už nezvratná história,“ píše Rich, a všetci vieme, ako tá história vyzerá. Digitálny obsah, sprvoti vystavený pohŕdaniu „znalcov“ tradičnej tlače, dnes víťazí. Toto je história, v ktorej sa novým nápadom poskytlo omnoho menej priestoru ako starým istotám – a tie teraz sklamali.
Americká tlač sa naozaj nemôže tváriť, že ešte včera sa jej darilo a robila samé správne rozhodnutia, len teraz tá potvora kríza... Ale tak sa má právo tváriť málokto. Najmenej tí, ktorí bohaté balíčky od vlád poberajú a ani nežmurknú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.