Klesajúce náklady, prepúšťaní novinári, zatvorené tituly – kríza postihla americký trh so silou, ktorú málokto predpokladal. Končia denníky, ktoré vychádzali od 19. storočia.
Aj najväčšie svätostánky žurnalistiky ako New York Times sú na hrane – zamestnanci si odsúhlasili pokles miezd výmenou za to, že denník nateraz mnohých z nich neprepustil. Médiá majú ďalšiu krízovú tému, ktorú môžu rozoberať a jej najčastejším vyústením je: koniec tlačených denníkov, neistá budúcnosť denníkov internetových, a hlavne, veľký otáznik nad žurnalistikou, akú sme poznali za posledné generácie.
Keďže je všetko na internete, ľudia kupujú menej noviny. Nižšie náklady vedú k poklesu inzercie, a teda aj príjmov. Ani denníky, ktoré zostali už iba na webe, to však nemajú isté – príjmy z inzercie sú nedostatočné, za väčšinu obsahu sa neplatí, a zdarma sú samozrejme aj všetci blogeri. Výnimkou je pár titulov ako Wall Street Journal alebo britský Financial Times, ktoré si môžu dovoliť časť svojich článkov na internete spoplatniť.
Vydavatelia vidia záchranu práve v poplatkoch za online prístup. Ďalšia odpoveď je vo vyššej efektívnosti, keď z jedného newsroomu prúdia rôzne varianty správ a informácií rôznym denníkom a webovým portálom, určeným rôznym čitateľom. A potom sú tu ešte úvahy o priamej alebo nepriamej finančnej štátnej podpore pre médiá. Lenže tento krok je v Amerike oveľa kontroverznejší ako v Európe.
Ešte dôležitejšia ako prežitie denníkov je však budúca podoba žurnalistiky. Už dnešný tlak na rýchlosť a skratkovitosť vedie médiá, tie online aj tie tlačené, k častým chybám a k neschopnosti ich spätne opravovať. Online médiá s nižšími príjmami tiež nebudú schopné robiť to, čo robili veľké americké denníky celé desaťročia: nasadiť novinára na jednu tému na týždne či mesiace výmenou za veľkú reportáž alebo sériu článkov, ktoré zásadne ovplyvnia verejnú debatu o danom probléme. Takýto typ práce je veľmi drahý, a aj to, že každý sa dnes môže stať online novinárom či rovno vydavateľom, drasticky znižuje možnosti doterajších hráčov. Nové online médiá typu Huffington Post chcú túto slabosť premeniť na silu, pretože veria v „občiansku žurnalistiku“, ktorá povedie k lepším informáciám a k priamej konfrontácii aj bez sprostredkovateľa v podobe novinára. Nuž, ktovie, čo bude s kvalitou...
Koniec tlačených denníkov hádam možno prežiť. Dôležitejší a zaujímavejší však bude koniec novinárov ako tých, ktorí určujú parametre mediálneho priestoru. Tento priestor začína byť otvorený všetkým. Je tu nové rozdávanie kariet – bude fascinujúce sledovať, kto vo svete bez tradičných denníkov obsadí pozície autorít.
Aj najväčšie svätostánky žurnalistiky ako New York Times sú na hrane – zamestnanci si odsúhlasili pokles miezd výmenou za to, že denník nateraz mnohých z nich neprepustil. Médiá majú ďalšiu krízovú tému, ktorú môžu rozoberať a jej najčastejším vyústením je: koniec tlačených denníkov, neistá budúcnosť denníkov internetových, a hlavne, veľký otáznik nad žurnalistikou, akú sme poznali za posledné generácie.
Keďže je všetko na internete, ľudia kupujú menej noviny. Nižšie náklady vedú k poklesu inzercie, a teda aj príjmov. Ani denníky, ktoré zostali už iba na webe, to však nemajú isté – príjmy z inzercie sú nedostatočné, za väčšinu obsahu sa neplatí, a zdarma sú samozrejme aj všetci blogeri. Výnimkou je pár titulov ako Wall Street Journal alebo britský Financial Times, ktoré si môžu dovoliť časť svojich článkov na internete spoplatniť.
Vydavatelia vidia záchranu práve v poplatkoch za online prístup. Ďalšia odpoveď je vo vyššej efektívnosti, keď z jedného newsroomu prúdia rôzne varianty správ a informácií rôznym denníkom a webovým portálom, určeným rôznym čitateľom. A potom sú tu ešte úvahy o priamej alebo nepriamej finančnej štátnej podpore pre médiá. Lenže tento krok je v Amerike oveľa kontroverznejší ako v Európe.
Ešte dôležitejšia ako prežitie denníkov je však budúca podoba žurnalistiky. Už dnešný tlak na rýchlosť a skratkovitosť vedie médiá, tie online aj tie tlačené, k častým chybám a k neschopnosti ich spätne opravovať. Online médiá s nižšími príjmami tiež nebudú schopné robiť to, čo robili veľké americké denníky celé desaťročia: nasadiť novinára na jednu tému na týždne či mesiace výmenou za veľkú reportáž alebo sériu článkov, ktoré zásadne ovplyvnia verejnú debatu o danom probléme. Takýto typ práce je veľmi drahý, a aj to, že každý sa dnes môže stať online novinárom či rovno vydavateľom, drasticky znižuje možnosti doterajších hráčov. Nové online médiá typu Huffington Post chcú túto slabosť premeniť na silu, pretože veria v „občiansku žurnalistiku“, ktorá povedie k lepším informáciám a k priamej konfrontácii aj bez sprostredkovateľa v podobe novinára. Nuž, ktovie, čo bude s kvalitou...
Koniec tlačených denníkov hádam možno prežiť. Dôležitejší a zaujímavejší však bude koniec novinárov ako tých, ktorí určujú parametre mediálneho priestoru. Tento priestor začína byť otvorený všetkým. Je tu nové rozdávanie kariet – bude fascinujúce sledovať, kto vo svete bez tradičných denníkov obsadí pozície autorít.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.