Naše prvé stretnutie trvalo len niekoľko minút. Claudia pracovala pre lobistickú spoločnosť a oslovila ma na jednom z podujatí, na ktorých biznis štýl Európskej komisie a štýl koncernov dbajúcich o svoj imidž podľa vzoru neziskoviek dosahujú vrchol frazeológie trvácnosti.
Claudiino podujatie sa konalo v rámci cyklu: „More than 150 key stakeholders invite you to take a week to change tomorrow." Pomocou pojmu z oblasti podnikového hospodárstva objavila Komisia omnoho viac než len 150 takýchto „podielnikov". Stakeholder je win-win pojmom tejto sezóny. Kto ešte nemá žiadnych stakeholderov, ten by si mal rýchlo nejakých zaobstarať.
Vysokopostavený úradník Komisie a zástupcovia firiem Carrefour a TetraPak mali v ten deň pre seba iba samé pekné slová. Ja som ako darček dostal energeticky úspornú lampu.
Claudia bola atraktívna, so sklonom červenať sa. Jej firma lobuje za brutálne takmermonopoly ako Google, zároveň sa však označila za „obhajkyňu ľudských práv". Potom som uvidel jej vizitku. Tá lobistická spoločnosť sa volala The Centre, jej symbolom boli mysticky vzájomne poprepletané kruhy. Musel som sa tam ísť pozrieť za každú cenu.
Svoj záujem som asi prejavil príliš vášnivo. Claudia súhlasila, no s poznámkou, že už sedem rokov je šťastne zadaná . Jedného dňa som sa teda v neskoré popoludnie vybral do Centra. Bol to starý bruselský patricijský dom vo výbornej lokalite, obrovská belasá zástava Centra s poprepletanými bielymi kruhmi sa trepotala vo vetre.
Pôvabná počerná víla ma vyviedla úzkym schodiskom nahor. Usadila ma na prvom poschodí do klubového kresla zasadačky a zmizla. Claudia ma nechala čakať. Bol som sám. Cítil som sa nepríjemne cudzo. Akoby som sa dostal do sekty, ktorá ma vôbec nechce.
Vykradol som sa z miestnosti. Vo foyer na prvom poschodí bolo všetko dôležité označené – „Forum" viedlo k ľudským právam, „Consultancy" k peniazom, „Air" k oknu, „Water" k toaletám. Pripravené tu boli jednohubky pre večerných firemných hostí. Prikradol som sa k šunkovej rolke. Drevená podlaha so zeleným kobercom odrazu nahlas zavŕzgala – na opačnom konci miestnosti. Vrátil som sa nazad do zasadačky.
Potom prišla Claudia. Usmiala sa ako prvýkrát, zhovárali sme sa v klubových kreslách. Ukázalo sa, že Claudia je priam prototypom bruselskej fajty: štúdium na Coll?ge d´Europe v Brugách, európske právo, známosť s priateľom. Práca na tlačovom oddelení Európskeho parlamentu, nadväzovanie mediálnych kontaktov, potom práca v Centre. Starostliví rodičia v Katalánsku, otec „veľký architekt“.
V ten deň Claudia zorganizovala stretnutie zástupcov agrárnej organizácie s novinármi. Medzi nezištnou pomocou africkým maloletým vojakom a leštením kľučiek v záujme Tetrapaku nevidela žiadny rozpor: „Náš input je pre inštitúcie veľmi cenný.“
Keď sa rozhovor začal príjemne rozvíjať, Claudia vyskočila. Takže žiaden flirt. Musela „dopísať jeden health check agrárnej politiky“. A ponechala ma napospas exkluzívnej spoločnosti firemných hostí.
Sedeli sme za konferenčným stolom, každý za svojou menovkou. Britskí liberálni demokrati žiadali euro pre Veľkú Britániu. „I salute your efforts“ volal istý Mr. Watson na istého Mr. Stevensa. Vychutnával som si angličtinu džentlmenov, keďže inak som zvyčajne vystavený angličtine nebritských eurokratov, ktorí v snahe o eleganciu príliš rozťahujú vety.
Mr. Anderson, britský šéf Centra, moderoval. Na druhý deň ráno sa v Európskom parlamente kruhy uzavreli. Mr. Anderson opäť moderoval – veľkú prezentáciu európskeho ombudsmana. A európsky ombudsman, čulý grécky profesor, sa už mohol odvolávať na stakeholderov.
Preložil Jozef Tancer
Claudiino podujatie sa konalo v rámci cyklu: „More than 150 key stakeholders invite you to take a week to change tomorrow." Pomocou pojmu z oblasti podnikového hospodárstva objavila Komisia omnoho viac než len 150 takýchto „podielnikov". Stakeholder je win-win pojmom tejto sezóny. Kto ešte nemá žiadnych stakeholderov, ten by si mal rýchlo nejakých zaobstarať.
Vysokopostavený úradník Komisie a zástupcovia firiem Carrefour a TetraPak mali v ten deň pre seba iba samé pekné slová. Ja som ako darček dostal energeticky úspornú lampu.
Claudia bola atraktívna, so sklonom červenať sa. Jej firma lobuje za brutálne takmermonopoly ako Google, zároveň sa však označila za „obhajkyňu ľudských práv". Potom som uvidel jej vizitku. Tá lobistická spoločnosť sa volala The Centre, jej symbolom boli mysticky vzájomne poprepletané kruhy. Musel som sa tam ísť pozrieť za každú cenu.
Svoj záujem som asi prejavil príliš vášnivo. Claudia súhlasila, no s poznámkou, že už sedem rokov je šťastne zadaná . Jedného dňa som sa teda v neskoré popoludnie vybral do Centra. Bol to starý bruselský patricijský dom vo výbornej lokalite, obrovská belasá zástava Centra s poprepletanými bielymi kruhmi sa trepotala vo vetre.
Pôvabná počerná víla ma vyviedla úzkym schodiskom nahor. Usadila ma na prvom poschodí do klubového kresla zasadačky a zmizla. Claudia ma nechala čakať. Bol som sám. Cítil som sa nepríjemne cudzo. Akoby som sa dostal do sekty, ktorá ma vôbec nechce.
Vykradol som sa z miestnosti. Vo foyer na prvom poschodí bolo všetko dôležité označené – „Forum" viedlo k ľudským právam, „Consultancy" k peniazom, „Air" k oknu, „Water" k toaletám. Pripravené tu boli jednohubky pre večerných firemných hostí. Prikradol som sa k šunkovej rolke. Drevená podlaha so zeleným kobercom odrazu nahlas zavŕzgala – na opačnom konci miestnosti. Vrátil som sa nazad do zasadačky.
Potom prišla Claudia. Usmiala sa ako prvýkrát, zhovárali sme sa v klubových kreslách. Ukázalo sa, že Claudia je priam prototypom bruselskej fajty: štúdium na Coll?ge d´Europe v Brugách, európske právo, známosť s priateľom. Práca na tlačovom oddelení Európskeho parlamentu, nadväzovanie mediálnych kontaktov, potom práca v Centre. Starostliví rodičia v Katalánsku, otec „veľký architekt“.
V ten deň Claudia zorganizovala stretnutie zástupcov agrárnej organizácie s novinármi. Medzi nezištnou pomocou africkým maloletým vojakom a leštením kľučiek v záujme Tetrapaku nevidela žiadny rozpor: „Náš input je pre inštitúcie veľmi cenný.“
Keď sa rozhovor začal príjemne rozvíjať, Claudia vyskočila. Takže žiaden flirt. Musela „dopísať jeden health check agrárnej politiky“. A ponechala ma napospas exkluzívnej spoločnosti firemných hostí.
Sedeli sme za konferenčným stolom, každý za svojou menovkou. Britskí liberálni demokrati žiadali euro pre Veľkú Britániu. „I salute your efforts“ volal istý Mr. Watson na istého Mr. Stevensa. Vychutnával som si angličtinu džentlmenov, keďže inak som zvyčajne vystavený angličtine nebritských eurokratov, ktorí v snahe o eleganciu príliš rozťahujú vety.
Mr. Anderson, britský šéf Centra, moderoval. Na druhý deň ráno sa v Európskom parlamente kruhy uzavreli. Mr. Anderson opäť moderoval – veľkú prezentáciu európskeho ombudsmana. A európsky ombudsman, čulý grécky profesor, sa už mohol odvolávať na stakeholderov.
Preložil Jozef Tancer
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.