Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Papa Haydn

.peter Breiner .redakcia .časopis .fenomén

Mal som asi jedenásť rokov, keď som dostal na notový pult svoj prvý klavírny koncert. Cítil som sa úžasne, lebo som dovtedy hral len prelúdiá, sonatíny, sonáty a iné drobné kúsky. Toto bol krok do veľkého sveta – k skladbám, ktoré vyžadovali spoluprácu viacerých ľudí.

Na hranie s orchestrom som si musel ešte pár rokov počkať (aj keď som bol taký netrpezlivý, že som si orchester z kolegov na košickom Konzervatóriu zorganizoval sám a ešte k tomu aj ilegálne, lebo zakladanie neoficiálnych hudobných telies bolo na škole zaoberajúcej sa výchovou hudobníkov prečinom), ale už aj to, že ma pri hraní mohol sprevádzať druhý klavirista v úlohe orchestra, bol obrovský pôžitok.
Môj prvý kontakt s klavírnym koncertom bol zároveň aj prvým kontaktom s Josephom Haydnom – keďže to bol jeho Klavírny koncert D-dur. Uplynulo len pár rokov a na Slovensku ho spopularizoval Marián Varga, keď s Collegiom hrali jeho úpravu tretej časti tohto koncertu – Rondo All' Ungharese.
O Haydnovi som dovtedy veľa nevedel, okrem anekdoty okolo vzniku Symfónie na rozlúčku, ktorú  údajne napísal na protest proti prepúšťaniu členov esterházyovského orchestra. Hráči v nej postupne odchádzajú, hlasy miznú, až zostane sám prvý huslista a aj ten smutne nedohrá. Táto odborárska taktika mala vraj úspech.
Koncertom som bol nadšený, hrával som ho do omrzenia a hrávam ho ešte stále. Vlastne, bol to môj prvý klavírny koncert a doteraz vlastne aj posledný, pretože som ho prednedávnom opäť raz hral, dokonca s naozajstným orchestrom – Jeruzalemským symfonickým. Aj po mnohých rokoch a hraniach ma zase raz nadchol. Hej, Haydn možno nemá takú božskú iskru ako Mozart alebo Beethoven, ale skvelé melódie a najmä zmysel pre humor, ktorý u tých dvoch ostatných až tak často nebadať, z neho robí úplne rovnocenného člena viedenskej klasickej triády.
Okrem žartov, ktoré si robil zo seba aj z okolia, bol  majster aj veľmi plodný – vyše stovky symfónií, koncerty, sonáty, komorná hudba, oratóriá... a všetko to ešte stále žije, čo si v našej dobe, vyznačujúcej sa absolútnou väčšinou mŕtvonarodených skladieb, zaslúži úctu.
Ak ste ešte nepočuli od Haydna nič, začať sa dá z rôznych koncov – hoci aj tým klavírnym koncertom alebo niektorou z klavírnych sonát – alebo opačne, oratóriom Stvorenie, ktoré je také krásne, že má človek pokušenie uveriť kreacionizmu. (Našťastie, po posledných tónoch sa vám triezve uvažovanie vráti a môžete pokojne zložiť to sedlo z dinosaura).
Jedno je isté, kdekoľvek začnete, nebudete sklamaní. Papa Haydn dokáže aj bez povinného vyučovania na školách presvedčiť akéhokoľvek hudobného neverca.

Autor je hudobný skladateľ, dirigent a klavirista.

.peter Breiner
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite