Čo robil Náhlik od roku 1998 a najmä, ako naložil s pol miliardou korún, nevieme. Napokon, nepoznáme odpoveď ani na omnoho kľúčovejšiu otázku: prečo vlastne arcibiskup takú obrovskú sumu, ktorú získal z predaja cirkevných pozemkov, neposlal automaticky na arcidiecézny účet, ale na účet jedného človeka? Medzi najzasvätenejšími ľuďmi v cirkevných kruhoch sa šíria rôzne dohady: napríklad o tom, že Náhlik Sokola celý čas niečím vydieral, ale aj o tom, že obaja konali dobrovoľne a so spoločným záujmom. Ako to bolo naozaj, vedia zrejme iba oni dvaja.
.agent Rubens
Štefan Náhlik sa v období, keď jeho účet významne ztučnel, usadil v Kanade. Niektorí očití svedkovia nám však potvrdili, že Náhlika v týchto mesiacoch videli opäť na Slovensku.??
O posledných desiatich rokoch Náhlikovho života teda veľa nevieme. No jeho vzdialenejšia minulosť je dobre známa a zdokumentovaná. A vrhá čudesné svetlo aj na samotného arcibiskupa Sokola, pre ktorého bol Náhlik v 90. rokoch blízky dôverník.
Štefan Náhlik bol kľúčovou postavou akcie, ktorú ŠtB rozohrala na začiatku 80. rokov. Jej cieľom bolo rozložiť tajný rád františkánov. Náhlik mal k cirkvi blízko. Miništroval v bratislavskom kostole Blumentál, kde bol v tom čase kaplánom neskorší arcibiskup Jám Sokol. Neskôr sa stal Náhlik novicom tajného františkánskeho rádu. Tajnou františkánkou bola istý čas aj jeho manželka Anna a jej sestra Mária Majerčáková.
Po čase sa však Náhlik s františkánmi rozišiel a v roku 1982 začal spolupracovať s komunistickou Štátnou bezpečnosťou. Tá na neho v apríli 1982 založila zväzok číslo 26962 s krycím menom Rehoľník. Od septembra toho istého roku bol Náhlik kandidátom tajnej spolupráce. V októbri podpísal spoluprácu s ŠtB a jeho zväzok prekvalifikovali na zväzok agenta s krycím menom Rubens. Jeho úlohou bolo dodávať ŠtB informácie o fungovaní rehoľnej spoločnosti sv. Františka z Assisi. Podľa inštrukcií svojho riadiaceho dôstojníka poručíka Igora Bakoša mal získavať informácie o františkánoch Antonovi Šmídovi a Petrovi Rúčkovi. Bol poučený o zásadách tajnej konšpirácie, o tom, ako nadväzovať kontakty a ako viesť rozhovory. Okrem stretávania s dôstojníkmi ŠtB podával Náhlik komunistickej tajnej polícii aj písomné správy. Za svoje služby dostal podľa archívov Štátnej bezpečnosti štyrikrát vecnú odmenu v hodnote 650 korún. Náhlikove informácie boli pre ŠtB kľúčovými podkladmi na prípravu celoštátnej akcie Vír.
.akcia Vír
Tejto akcii Štátnej bezpečnosti proti tajným františkánom, ako aj Náhlikovej úlohe v nej sa už v minulosti venovali viacerí autori. Jedným z nich bol aj kňaz františ - kánskeho rádu Ján Krstiteľ Balázs, ktorý o prípade písal na základe archívnych materiálov ŠtB. Ráno na Kvetnú nedeľu v roku 1983 vtrhli príslušníci ŠtB do františ - kánskych komunít na celom území bývalého Československa. Uskutočnili domové prehliadky, františkánom zhabali náboženskú literatúru, korešpondenciu a osobné veci. A, samozrejme, zatýkali. Na Slovensku zatkli františkánov Petra Rúčku, Antona Šmídu, Jaroslava Brázdu, Alojza Glabasnju a františkánky Oľgu Ivákovú, Martu Červenú, Štefániu Mihalusovú, Annu Holčíkovú a Máriu Sumilasovú. Rúčku, Šmídu a Brázdu neskôr prokurátor obžaloval. Podľa Jána Krstiteľa Balázsa boli kľúčovými svedkami proti Rúčkovi a Šmídovi Štefan Náhlik, jeho manželka a sestra Náh - likovej manželky. Balázs píše, že Náhlik podrobne vypovedal o štruktúre ilegálneho rádu a o zabezpečovaní tajného štúdia teológie. Proti Rúčkovi Náhlik svedčil, že spolu pašovali literatúru a náboženské predmety z NDR a Poľska. Agent Náhlik tiež predložil fotografie, ktoré dokazovali Rúčkovu účasť na duchovných cvičeniach v Poľsku. Náhlik prezradil aj to, že člen tajnej cirkvi Silvester Krčméry františkánov upozorňoval, ako majú vypovedať v prípade odhalenia bezpečnosťou. Štefan Náhlik udal aj troch českých františkánov, Zlámala, Bártu a Jáchyma, ktorí do Bratislavy nosili študijnú literatúru.
O akcii Vír informovali mnohé zahraničné médiá a nasledovalo množstvo protestných reakcií. Viac ako osemdesiat slovenských kňazov aj laikov zaslalo protestný list prezidentovi Gustávovi Husákovi. Boli medzi nimi napríklad Ján Chryzostom Korec, Rudolf Baláž, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry. V Česku viac ako štyritisíc veriacich podpísalo list kardinálovi Františkovi Tomáškovi, v ktorom sa zastali uväznených františkánov a akciu označili za podobnú tým, ktoré sa diali v 50. rokoch.
Aj pod týmto tlakom v júli 1983 prokuratúra v Bratislave stiahla žalobu proti Rúčkovi, Šmídovi a Brázdovi, ktorí boli prepustení na slobodu.
Náhlikova spolupráca s ŠtB sa tým však neskončila. „Po týchto udalostiach bol ešte aj ďalší rok zameriavaný na získavanie ďalších poznatkov o Petrovi Rúčkovi a Antonovi Šmídovi, čo však už bolo bezvýsledné, pretože sa s ním odmietli stýkať,“ píše Balázs. V druhej polovici 80. rokov sa Náhlik v cirkevnom prostredí stratil z dohľadu a vynoril sa až po novembri 1989. Zhodou okolností v tesnej blízkosti arcibis kupa Jána Sokola. Náhlik podľa očitých svedkov často chodil za Sokolom. Zdá sa, že v dôvernom kruhu riešili najmä ekonomické záležitosti arcidiecézy.
.čo je za tým?
V rozhovore pre náš časopis arcibiskup Sokol povedal, že o Náhlikovom pôsobení v akcii Vír nevedel a v 90. rokoch ho o tom nikto neinformoval. Vraj sa o tom dozvedel až od nášho redaktora. Sokolova reakcia je však v rozpore s tvrdením Jána Krstiteľa Balázsa, podľa ktorého františkán Peter Rúčka arcibiskupa o Náhlikovej minulosti osobne informoval. Rúčka v rozhovore pre .týždeň túto informáciu potvrdil: „Na jeseň v roku 1993 som zašiel za Sokolom a dal som mu svedectvo o Náhlikovi. Povedal som mu, že Náhlik bol na nás nasadený a dal som mu odkopírované materiály, ktoré to všetko dokazovali. Vykonal som si svoju morálnu povinnosť. Arcibiskup si ma vypočul, zobral si materiály a povedal, že sa nad tým bude zamýšľať.“
Rúčkove vyjadrenia, ktoré spochybňujú pravdovravnosť Jána Sokola v takej dôležitej veci, sme získali až po rozhovore so Sokolom. Preto sme ešte oslovili arcibiskupa so žiadosťou, aby sa o Rúčkovom svedec - tve vyjadril. Odpoveď sme do uzávierky nedostali. Neúspešne sme sa tiež pokúšali zohnať kanadský alebo slovenský kontakt na Štefana Náhlika.
Škoda, že Ján Sokol nechce o Náhlikovi ani o pozadí neuveriteľnej transakcie prehovoriť. Pravda by mohla po tých dlhých rokoch konečne oslobodiť.
.agent Rubens
Štefan Náhlik sa v období, keď jeho účet významne ztučnel, usadil v Kanade. Niektorí očití svedkovia nám však potvrdili, že Náhlika v týchto mesiacoch videli opäť na Slovensku.??
O posledných desiatich rokoch Náhlikovho života teda veľa nevieme. No jeho vzdialenejšia minulosť je dobre známa a zdokumentovaná. A vrhá čudesné svetlo aj na samotného arcibiskupa Sokola, pre ktorého bol Náhlik v 90. rokoch blízky dôverník.
Štefan Náhlik bol kľúčovou postavou akcie, ktorú ŠtB rozohrala na začiatku 80. rokov. Jej cieľom bolo rozložiť tajný rád františkánov. Náhlik mal k cirkvi blízko. Miništroval v bratislavskom kostole Blumentál, kde bol v tom čase kaplánom neskorší arcibiskup Jám Sokol. Neskôr sa stal Náhlik novicom tajného františkánskeho rádu. Tajnou františkánkou bola istý čas aj jeho manželka Anna a jej sestra Mária Majerčáková.
Po čase sa však Náhlik s františkánmi rozišiel a v roku 1982 začal spolupracovať s komunistickou Štátnou bezpečnosťou. Tá na neho v apríli 1982 založila zväzok číslo 26962 s krycím menom Rehoľník. Od septembra toho istého roku bol Náhlik kandidátom tajnej spolupráce. V októbri podpísal spoluprácu s ŠtB a jeho zväzok prekvalifikovali na zväzok agenta s krycím menom Rubens. Jeho úlohou bolo dodávať ŠtB informácie o fungovaní rehoľnej spoločnosti sv. Františka z Assisi. Podľa inštrukcií svojho riadiaceho dôstojníka poručíka Igora Bakoša mal získavať informácie o františkánoch Antonovi Šmídovi a Petrovi Rúčkovi. Bol poučený o zásadách tajnej konšpirácie, o tom, ako nadväzovať kontakty a ako viesť rozhovory. Okrem stretávania s dôstojníkmi ŠtB podával Náhlik komunistickej tajnej polícii aj písomné správy. Za svoje služby dostal podľa archívov Štátnej bezpečnosti štyrikrát vecnú odmenu v hodnote 650 korún. Náhlikove informácie boli pre ŠtB kľúčovými podkladmi na prípravu celoštátnej akcie Vír.
.akcia Vír
Tejto akcii Štátnej bezpečnosti proti tajným františkánom, ako aj Náhlikovej úlohe v nej sa už v minulosti venovali viacerí autori. Jedným z nich bol aj kňaz františ - kánskeho rádu Ján Krstiteľ Balázs, ktorý o prípade písal na základe archívnych materiálov ŠtB. Ráno na Kvetnú nedeľu v roku 1983 vtrhli príslušníci ŠtB do františ - kánskych komunít na celom území bývalého Československa. Uskutočnili domové prehliadky, františkánom zhabali náboženskú literatúru, korešpondenciu a osobné veci. A, samozrejme, zatýkali. Na Slovensku zatkli františkánov Petra Rúčku, Antona Šmídu, Jaroslava Brázdu, Alojza Glabasnju a františkánky Oľgu Ivákovú, Martu Červenú, Štefániu Mihalusovú, Annu Holčíkovú a Máriu Sumilasovú. Rúčku, Šmídu a Brázdu neskôr prokurátor obžaloval. Podľa Jána Krstiteľa Balázsa boli kľúčovými svedkami proti Rúčkovi a Šmídovi Štefan Náhlik, jeho manželka a sestra Náh - likovej manželky. Balázs píše, že Náhlik podrobne vypovedal o štruktúre ilegálneho rádu a o zabezpečovaní tajného štúdia teológie. Proti Rúčkovi Náhlik svedčil, že spolu pašovali literatúru a náboženské predmety z NDR a Poľska. Agent Náhlik tiež predložil fotografie, ktoré dokazovali Rúčkovu účasť na duchovných cvičeniach v Poľsku. Náhlik prezradil aj to, že člen tajnej cirkvi Silvester Krčméry františkánov upozorňoval, ako majú vypovedať v prípade odhalenia bezpečnosťou. Štefan Náhlik udal aj troch českých františkánov, Zlámala, Bártu a Jáchyma, ktorí do Bratislavy nosili študijnú literatúru.
O akcii Vír informovali mnohé zahraničné médiá a nasledovalo množstvo protestných reakcií. Viac ako osemdesiat slovenských kňazov aj laikov zaslalo protestný list prezidentovi Gustávovi Husákovi. Boli medzi nimi napríklad Ján Chryzostom Korec, Rudolf Baláž, Ján Čarnogurský, Silvester Krčméry. V Česku viac ako štyritisíc veriacich podpísalo list kardinálovi Františkovi Tomáškovi, v ktorom sa zastali uväznených františkánov a akciu označili za podobnú tým, ktoré sa diali v 50. rokoch.
Aj pod týmto tlakom v júli 1983 prokuratúra v Bratislave stiahla žalobu proti Rúčkovi, Šmídovi a Brázdovi, ktorí boli prepustení na slobodu.
Náhlikova spolupráca s ŠtB sa tým však neskončila. „Po týchto udalostiach bol ešte aj ďalší rok zameriavaný na získavanie ďalších poznatkov o Petrovi Rúčkovi a Antonovi Šmídovi, čo však už bolo bezvýsledné, pretože sa s ním odmietli stýkať,“ píše Balázs. V druhej polovici 80. rokov sa Náhlik v cirkevnom prostredí stratil z dohľadu a vynoril sa až po novembri 1989. Zhodou okolností v tesnej blízkosti arcibis kupa Jána Sokola. Náhlik podľa očitých svedkov často chodil za Sokolom. Zdá sa, že v dôvernom kruhu riešili najmä ekonomické záležitosti arcidiecézy.
.čo je za tým?
V rozhovore pre náš časopis arcibiskup Sokol povedal, že o Náhlikovom pôsobení v akcii Vír nevedel a v 90. rokoch ho o tom nikto neinformoval. Vraj sa o tom dozvedel až od nášho redaktora. Sokolova reakcia je však v rozpore s tvrdením Jána Krstiteľa Balázsa, podľa ktorého františkán Peter Rúčka arcibiskupa o Náhlikovej minulosti osobne informoval. Rúčka v rozhovore pre .týždeň túto informáciu potvrdil: „Na jeseň v roku 1993 som zašiel za Sokolom a dal som mu svedectvo o Náhlikovi. Povedal som mu, že Náhlik bol na nás nasadený a dal som mu odkopírované materiály, ktoré to všetko dokazovali. Vykonal som si svoju morálnu povinnosť. Arcibiskup si ma vypočul, zobral si materiály a povedal, že sa nad tým bude zamýšľať.“
Rúčkove vyjadrenia, ktoré spochybňujú pravdovravnosť Jána Sokola v takej dôležitej veci, sme získali až po rozhovore so Sokolom. Preto sme ešte oslovili arcibiskupa so žiadosťou, aby sa o Rúčkovom svedec - tve vyjadril. Odpoveď sme do uzávierky nedostali. Neúspešne sme sa tiež pokúšali zohnať kanadský alebo slovenský kontakt na Štefana Náhlika.
Škoda, že Ján Sokol nechce o Náhlikovi ani o pozadí neuveriteľnej transakcie prehovoriť. Pravda by mohla po tých dlhých rokoch konečne oslobodiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.