Pri nich drevené domy, pred nimi zaparkované nenápadné, trochu ojazdené autá. Za domami sauny. Skoro vždy prší a v zime je tma. V jednom z domov býva Olli so svojou manželkou Mariou, takmer stále je u nich kamarát Myrsky. A ešte akási Veera s veľkým poprsím. Na stoloch a pod stolmi plechovky a fľaše: pivo, koskenkorva a (pre ženy) víno. Všetci sú takmer nonstop opití, Maria sa pravidelne pokúša o demonštratívnu samovraždu. Do tejto milej spoločnosti prichádza Jussi. Je to mĺkvy, zakomplexovaný, v práci nevýrazný, vo vzťahoch k ženám neúspešný mladý muž z Helsínk. Olli je jeho strýko, a ako vysvitne pri čítaní Tamminenovej novely, zároveň aj jeho najbližší človek. Jussi sa trápi cyklickými depresiami, ktoré ho vovádzajú do katatonickej nehybnosti, Olli a Myrsky sa mu v alkoholickom opojení snažia dodať odvahu a chuť k životu. Strýčkova ponaučení opisujú „druhú stranu“ sebavedomého, úspešného, úhľadne usporiadaného, idylického Fínska. Je to príbeh o mužoch, ktorí blúdia, tápu a v urputnej tichosti bojujú s vlastnými démonmi. Silná kniha so seversky ponurou atmosférou. Smutná, chvíľami dojímavá, občas tragikomicky vtipná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.