Reportéri .týždňa sa vybrali na mítingy šiestich strán. Na niektorých boli diváci, na iných aspoň zábava. Čo majú spoločné? Nie príliš objavné zistenie, že EÚ ľudí, jemne povedané, príliš nezaujíma.
.žilina: estrádou proti kríze
„Idete na platenú alebo neplatenú akciu?“ prihovorí sa prísnym tónom vrátnik v žilinskom Dome odborov. Vysvitne, že akcia za vstupné, tuším koncert Jadranky, je na prízemí. A súčasne tá neplatená, teda Euromajáles strany SMER-SD v Estrádnej hale, na prvom poschodí. Smer proti kríze, také je motto. Ale kade? Aha, hore doprava po schodoch. Päť minút pred začiatkom šou s bohato vyzdobeným pódiom, svetelným parkom, rýchlo kmitajúcimi Diabolskými husličkami a módnou prehliadkou je Estrádna sála z troch štvrtín zaplnená. Neskôr vysvitne, že organizovane.
Zhasnú svetlá. „Dámy a páni, prichádza hosť najvzácnejší...,“ moderátor Peter Kočiš víta premiéra Fica. Po nedeľnom futbale je čerstvo opálený. Usmeje sa (aj to vie) a žoviálne sa prizná, že po ňom niečo tečie. Pot, nie vajíčka ako po Paroubkovi. Hosť najvzácnejší poprosí prítomných, aby sme opäť neutŕžili hanbu rekordne nízkou 17-percentnou účasťou. „Chápem, volieb je tohto roku veľa, ale pekne vás prosím, je načase vzdať hold tejto významnej inštitúcii,“ povie a dodá pádne argumenty. Nebyť prijatia eura, platili by sme dnes za túto menu možno 41 korún. Nebyť EÚ, nemáme voľný pohyb po Európe. A nebyť našich priateľov v Česku a Nemecku – čo je po nedávnom chrlení hnevu na majiteľov SPP z jeho úst významný obrat –, boli by naše škody počas plynovej krízy podstatne vyššie. EÚ je teda pre Slovensko prospešná. V Žiline, kde žije hlavný šafár eurofondov, o tom musia vedieť svoje. Šéf strany so silným sociálnym pohľadom ešte zdôrazní, že obyčajný človek ako stredobod všetkého nespôsobil súčasnú svetovú krízu. A preto „odmietame filozofiu privatizácie ziskov a socializácie strát.“ Hľadisko upadá do eufórie. Zdá sa, že tu vláda „ťažký súboj s médiami a opozíciou“ vyhráva.
Potom Fico osobne predstaví kandidátov do europarlamentu. Docent doktor Boris Zala (bez skajpu). Dáma, ktorú netreba osobitne predstavovať, Monika Flašíková-Beňová (bez perlového náhrdelníka). A iní. Prvý z nich je údajne povestný vášnivý diskutér, až natoľko, že s ním odmietajú (zrejme zo strachu) debatovať. „Keď som presvedčený, že mám pravdu, nemám pred nimi rešpekt,“ povie Boris. Monika, ktorú mrzí, ako málo toho Slováci o EÚ aj vinou médií vedia, v ďalekom Bruseli či Štrasburgu bojuje za zlepšenie platových podmienok pre ženy. Spomenie aj ostré výmeny s poslancami z Maďarska, ktorých si zavolal na koberček šéf parlamentu Pöttering. Aby s tým už prestali. Zaznie ešte veľa perál, no osadenstvo sa čoraz viac teší na nefalšovanú estrádu. „Nie je nad tých Cigánov, ako pekne hrajú,“ pochvaľujú si staršie diváčky čardáše diabolských husličkárov. Po hodine a pol sa trúsia do pripravených autobusov, ktoré ich odvezú späť na sídliská Vlčince či Solinky. „Bol to fakt zážitok, ten Berky,“ vraví jedna druhej. Na otázku, či väčší ako Fico, sa usmeje: „Nie, rovnaký.“ O Európe už nepadne ani slovo.
.sNV: nemocnice, hokej a zrada
Blíži sa búrka, a tak aktivisti SDKÚ na námestí v Spišskej Novej Vsi radšej rýchlo končia s rozdávaním letákov, začínajú skladať provizórny stánok a baliť fotografie, na ktorých sa Mikuláš Dzurinda usmieva v prítomnosti európskych politikov. Lídri mieria do blízkej budovy Reduty, kde štartuje míting s občanmi. Pri úvodnej politickej pätnásťminútovke poslanca Ivana Štefanca sa viacerí zo sedemdesiatich prítomných občanov tvária dosť znudene. Štefanec ukazuje grafy, hovorí o návrhoch SDKÚ proti hospodárskej kríze a kauzách ako „nástenkový“ tender. Jeho vystúpeniu síce nechýbajú argumenty, ale potrebný mítingový náboj určite áno. Po ňom sa už k slovu dostáva jednotka na kandidátke do Európskeho parlamentu, Eduard Kukan. Vysvetľuje kompetencie parlamentu a akú úlohu v ňom zohrávajú frakcie. Plynule sa dostáva k Lisabonskej zmluve, ktorá podľa neho urobí Európsku úniu funkčnejšou. „Žiadny maličký štát už nebude môcť vydierať. Ak je niečo prijateľné pre väčšinu, malo by to byť prijateľné pre všetkých,“ tvrdí Kukan.
Potom sa už k slovu dostávajú občania a je jasné, že ich trápi niečo úplne iné ako európske témy. Pýtajú sa na firmu Agel, ktorá sa v regióne snaží získať nemocnice, europoslanca Petra Šťastného na situáciu v našom hokeji a všetkých politikov na neprirodzené rozdelenie Spiša do dvoch samosprávnych krajov, ktoré jeden z občanov prirovnáva k Mníchovskej zrade. V tejto diskusii hrajú kandidáti na europoslancov druhé husle a najpresvedčivejšie vyznieva košický šéf strany a poslanec Viliam Novotný. Hovorí jasne, razantne a so znalosťou veci. Za firmou Agel je podľa neho šéf parlamentu Pavol Paška a sľubuje, že SDKÚ urobí všetko preto, aby miestna nemocnica nebola prenajatá tejto firme. Peter Šťastný hovorí najmä o hokeji a jeho analýza sa tradične končí pri zdrvujúcej kritike šéfa zväzu Juraja Širokého. Zaujímavú historku na túto tému pripája aj Novotný. Snažil sa vybaviť stretnutie Petra Šťastného s mladými hokejistami v Trebišove a Michalovciach. Najprv vraj boli nadšení, potom však zavolali, že by im stretnutie so Šťastným mohlo poškodiť. Trochu bizarne pôsobí, keď sa Peter Šťastný rozohní na tému zverstiev komunistického režimu. Vedľa sediaci socialistický diplomat Kukan sa v tej chvíli núti do sileného úsmevu.
Európy sa týkajú len dve otázky. Jedna je o možnom vstupe Turecka do EÚ. Europoslanec Milan Gaľa je skôr za privilegované partnerstvo Turecka s úniou, Šťastný s Kukanom sú za vstup, ak Turecko splní všetky podmienky. „ Je nutné, aby sa Európsky parlament presúval medzi Bruselom a Štrasburgom,“ pýta sa ďalší z prítomných. Kukan uzná, že viac ako dvesto miliónov eur ročne, ktoré tento „špás“ stojí, je síce veľa, ale pre postoj Francúzska sa pravdepodobne zmeniť nepodarí. Tým sú európske témy vyčerpané a diskusia sa vracia na Slovensko.
.trnava: (aj) moja svokra je anjel
Trnava je tradičná bašta KDH, ktoré háji tradičné hodnoty. A tradične tu majú aj primátora. „Vezmite si! Na nákupy, aby ste nemuseli hľadať žetón,“ rozdáva líder kandidátky Martin Fronc pred začiatkom mítingu na námestí okoloidúcim suvenír, žlté umelohmotné euro. V stánku medzitým aktivisti nafukujú balóny s nápisom Verím rodine. Neodbytný rómsky chlapček sa asi desiaty raz pristaví a pýta si magnetky s nápismi Verím ockovi, Naša rodina je super či Moja svokra je anjel. „Nielen hovoríme o tradičných hodnotách, aj ich propagujeme,“ vraví jeden aktivista. „Skoro ako českí socialisti...“ dodá ironicky druhý. „No dovoľ, môj dedo by sa pri tomto porovnaní v hrobe obrátil!“ bráni sa prvý. Aktivisti sa vyzvedajú na mítingy iných strán. Pri zmienke o KDS-OKS utrúsia: „Tí nepotrebujú celebrity, majú stranícky časopis .týždeň.“
Na tribúne hrá harmonikový virtuóz Michal Červienka. Šansóny z parížskych bulvárov, ale aj Tam okolo Levoči. Moderátorka Ľuba Lesná sa pokúša vyvrátiť mýtus, že je „namosúrenou investigatívnou novinárkou“. V deň, keď Ústavný súd ruší Špeciálny súd je však ťažké takou nebyť. Pred viac ako poloprázdnym námestím hovorí o tendroch a korupcii, no netrpezliví sympatizanti by už v prudkom slnku radi videli a počuli tých svojich. „Ako sa vám podarilo byť jednotkou? Mne sa to ešte nepodarilo,“ pýta sa Lesná Fronca. Ten skromne, s červenou ružou pre všetky matky v ruke, povie: „Nič nebolo náhodou.“ A pochváli sa. Dodá, že Fico nedávno pri oslavách výročia vstupu do EÚ svojim predchodcom nepovedal ani obyčajné slovíčko ďakujem. Namiesto nich však do Bruselu zobral ušľachtilé kone z Topoľčianok. „Tie kone mu však na rozdiel od vás neprotirečia,“ povie Lesná. Anna Záborská sa zdôverí, že práca europoslankyne je poslaním, oberá ju však, paradoxne, o čas, ktorý by mala venovať rodine. A o tú najmä tejto strane ide. Na záver všetci kandidáti v „akožespontánnej“ stávke, ktorú uzavreli s Lesnou, ukážu, že nepotrebujú ani oxfordský jazykový kurz na to, aby v rôznych európskych jazykoch povedali, že treba voliť KDH.
.rožňava: nechceme žobrať v Európe
Rožňava je prvou zastávkou eurokampane SMK. Kým v priestoroch Starej radnice republiková rada rokuje o riešení sporu medzi Csákym a „bugárovcami“, na Námestí baníkov stavajú pódium. Zvuková technika patrí našincovi, konštrukciu a svetlá – spoločne s obsluhujúcim personálom – importovali z Maďarska. O dobrú náladu sa postarajú speváci, herci, interpreti, celebrity z oboch brehov Dunaja. Pretože maďarská masová kultúra sa najlepšie predáva práve za hranicami Maďarska.
Okolo šiestej začína byť na námestí rušno, schádzajú sa tu najmä obyvatelia z preslávenej Čučmianskej Dlhej, ktorú obývajú väčšinou Rómovia. Pred rozostavanými stánkami je veľký záujem najmä o balóny s logom strany a pivo (bez loga strany). Takmer na minútu presne odštartuje kampaň eurovolieb, od ktorej predstavitelia strany očakávajú aspoň dve kreslá v európskom parlamente.
Priebeh programu majú účinkujúci zohratý z relácie Maďarskej televízie Robíme festival. Nechceme žobrať v Európe, chceme ju obohacovať, tak znie motto SMK. V prestávkach medzi maďarskými evergrínmi vystupujú kandidáti strany – deviati z trinástich. Hovorí sa predovšetkým o podpore cezhraničnej spolupráce, vytvorení nových pracovných miest, vedomostnej spoločnosti a o šanciach sebarealizácie spoločenstva Maďarov na Slovensku. V priebehu troch týždňov kampaň za 199-tisíc eur pokračuje v ďalších mestách a obciach južného Slovenska. Kandidáti a šou zavítajú do pätnástich miest, v mnohých obciach sa konajú stretnutia s obyvateľmi. Strana po republike rozmiestnila 44 bilbordov, ďalšie sa zrealizovali z vlastnej iniciatívy kandidátov. Europoslankyňa Edit Bauer ako líderka kandidátky dúfa, že spory v strane neodradia voličov od účasti na eurovoľbách.
.trenčín: osobka na Pötteringa
V strohej zasadačke budovy miestneho VÚC čaká približne dvadsať ľudí na lídrov koalície KDS–OKS. Asi s desaťminútovým meškaním prichádzajú Vladimír Palko, František Mikloško, Peter Osuský a kandidát Trenčianskeho kraja Andrej Pavlík.
Z otázok je hneď jasné, že na míting dorazili najmä skalní podporovatelia oboch strán. Teda až na jednu výnimku: muža, ktorý sa predstaví ako inžinier Gabaj. Už osem rokov vraj hľadá príležitosť povedať Františkovi Mikloškovi, že sa mu nepáčilo, ako v budove parlamentu pískal na Vladimíra Mečiara. Gabaj bol pri stavbe budovy stavbyvedúcim a Mikloško podľa neho týmto správaním znevážil prácu robotníkov, ktorí parlament stavali. Nesúhlasí ani s euroskeptickými argumentmi, ktoré na mítingu zaznejú. „Bol som minulý týždeň v Maďarsku. Salámu, ktorá tu stojí 760 korún za kilo, som kúpil za 240 a Barack pálinka tam stojí 12 korún pol deci. Európska únia je pre mňa perfektná,“ podopiera Gabaj svoje tvrdenia.
Na tomto stretnutí sa spomedzi všetkých mítingov najviac diskutuje o európskych témach. Debata sa točí najmä okolo Lisabonskej zmluvy a írskeho referenda. Väčšina publika je naladená podobne ako politici a v kritike fungovania Európskej únie sa teda bez problémov zhodnú. „My jediní pomenúvame, čo sa v EÚ nerobí dobre,“ hovorí Vladimír Palko. V slovenských rukách by podľa neho mali zostať otázky daní a ochrany života. „ Do Európskeho parlamentu treba vniesť trochu úrovne a skepsy. Preto tam chceme dostať Palka a Osuského. Potom ich nasadíme ako „osobku“ na jeho šéfa Hansa Pötteringa,“ zhŕňa Mikloško dôvody, prečo ich treba podporiť v eurovoľbách. Už len tie percentá chýbajú...
.žilina: nie som boháč, nie som sám
Podľa milej a ochotnej tlačovej tajomníčky SNS Jany Benkovej malo ísť o veľkolepý míting. Veď išlo o krst zlatého CD (údajne ho vykúpil on sám) štátneho tajomníka ministerstva vnútra, eurokandidáta profesora Vladimíra Čečota. Mal prísť aj „pán predseda“. V Žiline však bolo všetko inak.
SNS netromfla ani počet mítingujúcich KDS-OKS v Trenčíne. Tu na námestí ich je dvanásť. Plus štyria mestskí policajti stojaci obďaleč v tieni a predavačka balkánskej zmrzliny. Takto ste sa, Žilinčania, odvďačili Jánovi Slotovi? Zrejme to tušil a neprišiel. Predspeváčku predstavili ako Matušku Pilhanovú, čo je meno, ktoré nenájdete ani na googli. Na slnkom zaliate kamenné námestie však priniesla radosť a kúsok jadranskej vlahy. Napríklad refrén: „Chcem zostať navždy na tej pláži, príliv moje nohy vlaží... na Dalmácii.“ Ako Matuška končila, z opačnej strany, od sochy Andreja Hlinku pri Tescu, sa blížila dvojica z Pulp Fiction. On, Bruce Willis, a ona, silikónová kráska s prednými airbagmi v základnej výbave. Ležérne prejdú a postavia sa vedľa Jozefa Oklamčáka, šéfa Miss Slovensko v neodmysliteľnom bielom obleku.
Retromovie graduje príchodom repeťáka Petra Stašáka. Špicaté topánky z pravej kože, čierny oblek, biela košeľa. Privíta sa sám na takmer ľudoprázdnom námestí. „V minulosti tu bývalo viac ľudí, ale nevadí,“ povzdychne si. „Nemusí byť veľa, hlavne, že sú dobrí.“ A keď zaznel refrén „nie som boháč, nie som sám, s osudom sa vyrovnám, od ministra lepší život mám“, bolo jasné, kto príde. Štátny tajomník Čečot s fujarou a nasadením zanôtil v duete so Stašákom hit SNS s názvom Domovina. Zrejme aj niečo pritlmeným hlasom povedal o EÚ, v kontexte bizarnej situácie však jeho posolstvo zaniklo. Po skončení krátkeho mítingu všetci aktéri odkráčali nevedno kam. Možno k „pánu predsedovi“. Ak práve nelietal.
.žilina: estrádou proti kríze
„Idete na platenú alebo neplatenú akciu?“ prihovorí sa prísnym tónom vrátnik v žilinskom Dome odborov. Vysvitne, že akcia za vstupné, tuším koncert Jadranky, je na prízemí. A súčasne tá neplatená, teda Euromajáles strany SMER-SD v Estrádnej hale, na prvom poschodí. Smer proti kríze, také je motto. Ale kade? Aha, hore doprava po schodoch. Päť minút pred začiatkom šou s bohato vyzdobeným pódiom, svetelným parkom, rýchlo kmitajúcimi Diabolskými husličkami a módnou prehliadkou je Estrádna sála z troch štvrtín zaplnená. Neskôr vysvitne, že organizovane.
Zhasnú svetlá. „Dámy a páni, prichádza hosť najvzácnejší...,“ moderátor Peter Kočiš víta premiéra Fica. Po nedeľnom futbale je čerstvo opálený. Usmeje sa (aj to vie) a žoviálne sa prizná, že po ňom niečo tečie. Pot, nie vajíčka ako po Paroubkovi. Hosť najvzácnejší poprosí prítomných, aby sme opäť neutŕžili hanbu rekordne nízkou 17-percentnou účasťou. „Chápem, volieb je tohto roku veľa, ale pekne vás prosím, je načase vzdať hold tejto významnej inštitúcii,“ povie a dodá pádne argumenty. Nebyť prijatia eura, platili by sme dnes za túto menu možno 41 korún. Nebyť EÚ, nemáme voľný pohyb po Európe. A nebyť našich priateľov v Česku a Nemecku – čo je po nedávnom chrlení hnevu na majiteľov SPP z jeho úst významný obrat –, boli by naše škody počas plynovej krízy podstatne vyššie. EÚ je teda pre Slovensko prospešná. V Žiline, kde žije hlavný šafár eurofondov, o tom musia vedieť svoje. Šéf strany so silným sociálnym pohľadom ešte zdôrazní, že obyčajný človek ako stredobod všetkého nespôsobil súčasnú svetovú krízu. A preto „odmietame filozofiu privatizácie ziskov a socializácie strát.“ Hľadisko upadá do eufórie. Zdá sa, že tu vláda „ťažký súboj s médiami a opozíciou“ vyhráva.
Potom Fico osobne predstaví kandidátov do europarlamentu. Docent doktor Boris Zala (bez skajpu). Dáma, ktorú netreba osobitne predstavovať, Monika Flašíková-Beňová (bez perlového náhrdelníka). A iní. Prvý z nich je údajne povestný vášnivý diskutér, až natoľko, že s ním odmietajú (zrejme zo strachu) debatovať. „Keď som presvedčený, že mám pravdu, nemám pred nimi rešpekt,“ povie Boris. Monika, ktorú mrzí, ako málo toho Slováci o EÚ aj vinou médií vedia, v ďalekom Bruseli či Štrasburgu bojuje za zlepšenie platových podmienok pre ženy. Spomenie aj ostré výmeny s poslancami z Maďarska, ktorých si zavolal na koberček šéf parlamentu Pöttering. Aby s tým už prestali. Zaznie ešte veľa perál, no osadenstvo sa čoraz viac teší na nefalšovanú estrádu. „Nie je nad tých Cigánov, ako pekne hrajú,“ pochvaľujú si staršie diváčky čardáše diabolských husličkárov. Po hodine a pol sa trúsia do pripravených autobusov, ktoré ich odvezú späť na sídliská Vlčince či Solinky. „Bol to fakt zážitok, ten Berky,“ vraví jedna druhej. Na otázku, či väčší ako Fico, sa usmeje: „Nie, rovnaký.“ O Európe už nepadne ani slovo.
.sNV: nemocnice, hokej a zrada
Blíži sa búrka, a tak aktivisti SDKÚ na námestí v Spišskej Novej Vsi radšej rýchlo končia s rozdávaním letákov, začínajú skladať provizórny stánok a baliť fotografie, na ktorých sa Mikuláš Dzurinda usmieva v prítomnosti európskych politikov. Lídri mieria do blízkej budovy Reduty, kde štartuje míting s občanmi. Pri úvodnej politickej pätnásťminútovke poslanca Ivana Štefanca sa viacerí zo sedemdesiatich prítomných občanov tvária dosť znudene. Štefanec ukazuje grafy, hovorí o návrhoch SDKÚ proti hospodárskej kríze a kauzách ako „nástenkový“ tender. Jeho vystúpeniu síce nechýbajú argumenty, ale potrebný mítingový náboj určite áno. Po ňom sa už k slovu dostáva jednotka na kandidátke do Európskeho parlamentu, Eduard Kukan. Vysvetľuje kompetencie parlamentu a akú úlohu v ňom zohrávajú frakcie. Plynule sa dostáva k Lisabonskej zmluve, ktorá podľa neho urobí Európsku úniu funkčnejšou. „Žiadny maličký štát už nebude môcť vydierať. Ak je niečo prijateľné pre väčšinu, malo by to byť prijateľné pre všetkých,“ tvrdí Kukan.
Potom sa už k slovu dostávajú občania a je jasné, že ich trápi niečo úplne iné ako európske témy. Pýtajú sa na firmu Agel, ktorá sa v regióne snaží získať nemocnice, europoslanca Petra Šťastného na situáciu v našom hokeji a všetkých politikov na neprirodzené rozdelenie Spiša do dvoch samosprávnych krajov, ktoré jeden z občanov prirovnáva k Mníchovskej zrade. V tejto diskusii hrajú kandidáti na europoslancov druhé husle a najpresvedčivejšie vyznieva košický šéf strany a poslanec Viliam Novotný. Hovorí jasne, razantne a so znalosťou veci. Za firmou Agel je podľa neho šéf parlamentu Pavol Paška a sľubuje, že SDKÚ urobí všetko preto, aby miestna nemocnica nebola prenajatá tejto firme. Peter Šťastný hovorí najmä o hokeji a jeho analýza sa tradične končí pri zdrvujúcej kritike šéfa zväzu Juraja Širokého. Zaujímavú historku na túto tému pripája aj Novotný. Snažil sa vybaviť stretnutie Petra Šťastného s mladými hokejistami v Trebišove a Michalovciach. Najprv vraj boli nadšení, potom však zavolali, že by im stretnutie so Šťastným mohlo poškodiť. Trochu bizarne pôsobí, keď sa Peter Šťastný rozohní na tému zverstiev komunistického režimu. Vedľa sediaci socialistický diplomat Kukan sa v tej chvíli núti do sileného úsmevu.
Európy sa týkajú len dve otázky. Jedna je o možnom vstupe Turecka do EÚ. Europoslanec Milan Gaľa je skôr za privilegované partnerstvo Turecka s úniou, Šťastný s Kukanom sú za vstup, ak Turecko splní všetky podmienky. „ Je nutné, aby sa Európsky parlament presúval medzi Bruselom a Štrasburgom,“ pýta sa ďalší z prítomných. Kukan uzná, že viac ako dvesto miliónov eur ročne, ktoré tento „špás“ stojí, je síce veľa, ale pre postoj Francúzska sa pravdepodobne zmeniť nepodarí. Tým sú európske témy vyčerpané a diskusia sa vracia na Slovensko.
.trnava: (aj) moja svokra je anjel
Trnava je tradičná bašta KDH, ktoré háji tradičné hodnoty. A tradične tu majú aj primátora. „Vezmite si! Na nákupy, aby ste nemuseli hľadať žetón,“ rozdáva líder kandidátky Martin Fronc pred začiatkom mítingu na námestí okoloidúcim suvenír, žlté umelohmotné euro. V stánku medzitým aktivisti nafukujú balóny s nápisom Verím rodine. Neodbytný rómsky chlapček sa asi desiaty raz pristaví a pýta si magnetky s nápismi Verím ockovi, Naša rodina je super či Moja svokra je anjel. „Nielen hovoríme o tradičných hodnotách, aj ich propagujeme,“ vraví jeden aktivista. „Skoro ako českí socialisti...“ dodá ironicky druhý. „No dovoľ, môj dedo by sa pri tomto porovnaní v hrobe obrátil!“ bráni sa prvý. Aktivisti sa vyzvedajú na mítingy iných strán. Pri zmienke o KDS-OKS utrúsia: „Tí nepotrebujú celebrity, majú stranícky časopis .týždeň.“
Na tribúne hrá harmonikový virtuóz Michal Červienka. Šansóny z parížskych bulvárov, ale aj Tam okolo Levoči. Moderátorka Ľuba Lesná sa pokúša vyvrátiť mýtus, že je „namosúrenou investigatívnou novinárkou“. V deň, keď Ústavný súd ruší Špeciálny súd je však ťažké takou nebyť. Pred viac ako poloprázdnym námestím hovorí o tendroch a korupcii, no netrpezliví sympatizanti by už v prudkom slnku radi videli a počuli tých svojich. „Ako sa vám podarilo byť jednotkou? Mne sa to ešte nepodarilo,“ pýta sa Lesná Fronca. Ten skromne, s červenou ružou pre všetky matky v ruke, povie: „Nič nebolo náhodou.“ A pochváli sa. Dodá, že Fico nedávno pri oslavách výročia vstupu do EÚ svojim predchodcom nepovedal ani obyčajné slovíčko ďakujem. Namiesto nich však do Bruselu zobral ušľachtilé kone z Topoľčianok. „Tie kone mu však na rozdiel od vás neprotirečia,“ povie Lesná. Anna Záborská sa zdôverí, že práca europoslankyne je poslaním, oberá ju však, paradoxne, o čas, ktorý by mala venovať rodine. A o tú najmä tejto strane ide. Na záver všetci kandidáti v „akožespontánnej“ stávke, ktorú uzavreli s Lesnou, ukážu, že nepotrebujú ani oxfordský jazykový kurz na to, aby v rôznych európskych jazykoch povedali, že treba voliť KDH.
.rožňava: nechceme žobrať v Európe
Rožňava je prvou zastávkou eurokampane SMK. Kým v priestoroch Starej radnice republiková rada rokuje o riešení sporu medzi Csákym a „bugárovcami“, na Námestí baníkov stavajú pódium. Zvuková technika patrí našincovi, konštrukciu a svetlá – spoločne s obsluhujúcim personálom – importovali z Maďarska. O dobrú náladu sa postarajú speváci, herci, interpreti, celebrity z oboch brehov Dunaja. Pretože maďarská masová kultúra sa najlepšie predáva práve za hranicami Maďarska.
Okolo šiestej začína byť na námestí rušno, schádzajú sa tu najmä obyvatelia z preslávenej Čučmianskej Dlhej, ktorú obývajú väčšinou Rómovia. Pred rozostavanými stánkami je veľký záujem najmä o balóny s logom strany a pivo (bez loga strany). Takmer na minútu presne odštartuje kampaň eurovolieb, od ktorej predstavitelia strany očakávajú aspoň dve kreslá v európskom parlamente.
Priebeh programu majú účinkujúci zohratý z relácie Maďarskej televízie Robíme festival. Nechceme žobrať v Európe, chceme ju obohacovať, tak znie motto SMK. V prestávkach medzi maďarskými evergrínmi vystupujú kandidáti strany – deviati z trinástich. Hovorí sa predovšetkým o podpore cezhraničnej spolupráce, vytvorení nových pracovných miest, vedomostnej spoločnosti a o šanciach sebarealizácie spoločenstva Maďarov na Slovensku. V priebehu troch týždňov kampaň za 199-tisíc eur pokračuje v ďalších mestách a obciach južného Slovenska. Kandidáti a šou zavítajú do pätnástich miest, v mnohých obciach sa konajú stretnutia s obyvateľmi. Strana po republike rozmiestnila 44 bilbordov, ďalšie sa zrealizovali z vlastnej iniciatívy kandidátov. Europoslankyňa Edit Bauer ako líderka kandidátky dúfa, že spory v strane neodradia voličov od účasti na eurovoľbách.
.trenčín: osobka na Pötteringa
V strohej zasadačke budovy miestneho VÚC čaká približne dvadsať ľudí na lídrov koalície KDS–OKS. Asi s desaťminútovým meškaním prichádzajú Vladimír Palko, František Mikloško, Peter Osuský a kandidát Trenčianskeho kraja Andrej Pavlík.
Z otázok je hneď jasné, že na míting dorazili najmä skalní podporovatelia oboch strán. Teda až na jednu výnimku: muža, ktorý sa predstaví ako inžinier Gabaj. Už osem rokov vraj hľadá príležitosť povedať Františkovi Mikloškovi, že sa mu nepáčilo, ako v budove parlamentu pískal na Vladimíra Mečiara. Gabaj bol pri stavbe budovy stavbyvedúcim a Mikloško podľa neho týmto správaním znevážil prácu robotníkov, ktorí parlament stavali. Nesúhlasí ani s euroskeptickými argumentmi, ktoré na mítingu zaznejú. „Bol som minulý týždeň v Maďarsku. Salámu, ktorá tu stojí 760 korún za kilo, som kúpil za 240 a Barack pálinka tam stojí 12 korún pol deci. Európska únia je pre mňa perfektná,“ podopiera Gabaj svoje tvrdenia.
Na tomto stretnutí sa spomedzi všetkých mítingov najviac diskutuje o európskych témach. Debata sa točí najmä okolo Lisabonskej zmluvy a írskeho referenda. Väčšina publika je naladená podobne ako politici a v kritike fungovania Európskej únie sa teda bez problémov zhodnú. „My jediní pomenúvame, čo sa v EÚ nerobí dobre,“ hovorí Vladimír Palko. V slovenských rukách by podľa neho mali zostať otázky daní a ochrany života. „ Do Európskeho parlamentu treba vniesť trochu úrovne a skepsy. Preto tam chceme dostať Palka a Osuského. Potom ich nasadíme ako „osobku“ na jeho šéfa Hansa Pötteringa,“ zhŕňa Mikloško dôvody, prečo ich treba podporiť v eurovoľbách. Už len tie percentá chýbajú...
.žilina: nie som boháč, nie som sám
Podľa milej a ochotnej tlačovej tajomníčky SNS Jany Benkovej malo ísť o veľkolepý míting. Veď išlo o krst zlatého CD (údajne ho vykúpil on sám) štátneho tajomníka ministerstva vnútra, eurokandidáta profesora Vladimíra Čečota. Mal prísť aj „pán predseda“. V Žiline však bolo všetko inak.
SNS netromfla ani počet mítingujúcich KDS-OKS v Trenčíne. Tu na námestí ich je dvanásť. Plus štyria mestskí policajti stojaci obďaleč v tieni a predavačka balkánskej zmrzliny. Takto ste sa, Žilinčania, odvďačili Jánovi Slotovi? Zrejme to tušil a neprišiel. Predspeváčku predstavili ako Matušku Pilhanovú, čo je meno, ktoré nenájdete ani na googli. Na slnkom zaliate kamenné námestie však priniesla radosť a kúsok jadranskej vlahy. Napríklad refrén: „Chcem zostať navždy na tej pláži, príliv moje nohy vlaží... na Dalmácii.“ Ako Matuška končila, z opačnej strany, od sochy Andreja Hlinku pri Tescu, sa blížila dvojica z Pulp Fiction. On, Bruce Willis, a ona, silikónová kráska s prednými airbagmi v základnej výbave. Ležérne prejdú a postavia sa vedľa Jozefa Oklamčáka, šéfa Miss Slovensko v neodmysliteľnom bielom obleku.
Retromovie graduje príchodom repeťáka Petra Stašáka. Špicaté topánky z pravej kože, čierny oblek, biela košeľa. Privíta sa sám na takmer ľudoprázdnom námestí. „V minulosti tu bývalo viac ľudí, ale nevadí,“ povzdychne si. „Nemusí byť veľa, hlavne, že sú dobrí.“ A keď zaznel refrén „nie som boháč, nie som sám, s osudom sa vyrovnám, od ministra lepší život mám“, bolo jasné, kto príde. Štátny tajomník Čečot s fujarou a nasadením zanôtil v duete so Stašákom hit SNS s názvom Domovina. Zrejme aj niečo pritlmeným hlasom povedal o EÚ, v kontexte bizarnej situácie však jeho posolstvo zaniklo. Po skončení krátkeho mítingu všetci aktéri odkráčali nevedno kam. Možno k „pánu predsedovi“. Ak práve nelietal.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.