Najnovšie prichádza s revolučnou vecou, teda aspoň podľa denníka Telegraph, s odhaľovaním nešťastných zamestnancov vo vlastných radoch.
Nejde o to, že by vyhodnocoval, či zamestnanci začali na internete navštevovať nejaké psychoporadne, komunity svojpomocných samovrahov či stránky personálnych agentúr. Ide o algoritmus, ktorý analyzuje osobné dáta vyše 20 000 zamestnancov, aby zistil, ktorí z nich majú zajačie úmysly. Algoritmus triedi ich hodnotenia, platy a históriu služobného postupu, aby vytypoval ľudí, ktorí sa cítia v práci nešťastní a nedocenení, čo je dôležitý impulz na zmenu zamestnania. Predísť odchodu zamestnancov by mali včasné pohovory manažmentu a prípadné zmeny v ich pracovnom zaradení ešte predtým, ako urobia vnútorné rozhodnutie. Celé toto snaženie je pravdepodobne reakciou na nedávny odchod niekoľkých veľmi dôležitých ľudí z Googlu ku konkurencii (Twitter, AOL).
Čím väčšia firma, tým absurdnejšie a megalomanskejšie riešenia problémov, ktoré by nevznikli, keby ľudia nezabúdali medzi sebou normálne komunikovať. Ak šéf nevie o tom, že jeho podriadený, s ktorým každý deň rieši pracovné záležitosti, je nespokojný a začína rozmýšľať od odchode, žiadny geniálny algoritmus mu vo firme kvalitného človeka neudrží.
Kdesi som raz čítala, že už len samotné zamestnanie sa vo veľkej firme nad 500 zamestnancov je pre život niekoľkonásobne stresujúcejší faktor ako rozvod, smrť blízkeho či autonehoda. Lepší plat, povýšenie či presun na zaujímavejšiu pozíciu sú len slabé náplasti na celé toto nešťastie.
Google zmenil prácu takmer každého človeka na nepoznanie a vo väčšine prípadov hádam aj k lepšiemu. Okrem vlastných zamestnancov. Chce to zas nejaký originálny nápad. Oveľa revolučnejší ako toto špáranie sa v neživých údajoch.
Nejde o to, že by vyhodnocoval, či zamestnanci začali na internete navštevovať nejaké psychoporadne, komunity svojpomocných samovrahov či stránky personálnych agentúr. Ide o algoritmus, ktorý analyzuje osobné dáta vyše 20 000 zamestnancov, aby zistil, ktorí z nich majú zajačie úmysly. Algoritmus triedi ich hodnotenia, platy a históriu služobného postupu, aby vytypoval ľudí, ktorí sa cítia v práci nešťastní a nedocenení, čo je dôležitý impulz na zmenu zamestnania. Predísť odchodu zamestnancov by mali včasné pohovory manažmentu a prípadné zmeny v ich pracovnom zaradení ešte predtým, ako urobia vnútorné rozhodnutie. Celé toto snaženie je pravdepodobne reakciou na nedávny odchod niekoľkých veľmi dôležitých ľudí z Googlu ku konkurencii (Twitter, AOL).
Čím väčšia firma, tým absurdnejšie a megalomanskejšie riešenia problémov, ktoré by nevznikli, keby ľudia nezabúdali medzi sebou normálne komunikovať. Ak šéf nevie o tom, že jeho podriadený, s ktorým každý deň rieši pracovné záležitosti, je nespokojný a začína rozmýšľať od odchode, žiadny geniálny algoritmus mu vo firme kvalitného človeka neudrží.
Kdesi som raz čítala, že už len samotné zamestnanie sa vo veľkej firme nad 500 zamestnancov je pre život niekoľkonásobne stresujúcejší faktor ako rozvod, smrť blízkeho či autonehoda. Lepší plat, povýšenie či presun na zaujímavejšiu pozíciu sú len slabé náplasti na celé toto nešťastie.
Google zmenil prácu takmer každého človeka na nepoznanie a vo väčšine prípadov hádam aj k lepšiemu. Okrem vlastných zamestnancov. Chce to zas nejaký originálny nápad. Oveľa revolučnejší ako toto špáranie sa v neživých údajoch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.