Postupne sa k nim pridali články populárnych týždenníkov, ktoré zrejme považovali za potrebné zmieniť sa o epidémii, no zároveň sa zubami-nechtami držali hesla: Nebudeme dramatizovať. New York Magazine má neodolateľnú obálku s Woodym Allenom a Larrym Davidom (zostarnutými, ale bez teploty). Titulná story sa krúti okolo Allenovho najnovšieho filmu Whatever Works. Scenár pochádza ešte zo „zlatých“ čias zžieravej sebairónie a neurotizmu, z čias Annie Hall a Manhattanu. Éra Woodyho 70. rokov sa tak s oneskorením uzavrie a, ako hovorí časopis, s ňou nostalgicky a definitívne skončí aj židovský humor schlemielovského typu.
V úvode venoval časopis jednu nenápadnú stránku mestským epidémiám. Tabuľka sa začína údajmi z roku 1790 ? žltou horúčkou a končí sa citátom profesora univerzity Columbia, ktorý predikuje, že prasacia hrôza ustúpi a umožní novému šéfovi úradu zdravia NY Tomovi Farleymu znova sa venovať problémom ako sú srdcové choroby a cukrovka.
New Yorker použil ešte väčšiu okľuku v článku o papagájej horúčke z 20. rokov. Autorka sa zaoberá aj rolou médií, ktoré vtedy značne ovplyvnili verejnú mienku. Od hororových scenárov cez paniku až po popretie – americký ľud to už vtedy zažil všetko.
Medzitým sa predrala na povrch nemoc, o ktorej sme si už mysleli, že vydochla. Epidémiu, ktorá zachvátila časť literárno-intelektuálneho sveta minulý rok by sme mohli nazvať „Vytvor si svojho spisovateľa,“ alebo presnejšie ? „svojho Kunderu.“ Udal – neudal, zakrýva ? nezkarýva, sú v diele zjavné narážky – nie sú, atď. Jana Prikryl vo svojom rozľahlom článku pre The Nation rozpitvala mŕtve papagáje, nakazených zástupcov médií aj odborných inštitúcií. Dalo by sa povedať, že ide hlbšie a možno aj, že má väčší odstup ako jej kolegovia doma. Ten sa snaží udržať si zosmiešnením postupov, ktoré v podstate len prezentovali názory autorov článkov. Výsledky jej zistení sú však tie isté, ako sme mali k dispozícii doteraz. Môžeme sa len dohadovať, čo sa stalo. Práve teraz, keď vonku zúri epidémia, je vlastne vhodné ostať v obývačke a v rúškach plamenne debatovať. Udal ? neudal, posudzovať v svetle doby ? neposudzovať v svetle doby, je bravčové riskantné – nie je…
V úvode venoval časopis jednu nenápadnú stránku mestským epidémiám. Tabuľka sa začína údajmi z roku 1790 ? žltou horúčkou a končí sa citátom profesora univerzity Columbia, ktorý predikuje, že prasacia hrôza ustúpi a umožní novému šéfovi úradu zdravia NY Tomovi Farleymu znova sa venovať problémom ako sú srdcové choroby a cukrovka.
New Yorker použil ešte väčšiu okľuku v článku o papagájej horúčke z 20. rokov. Autorka sa zaoberá aj rolou médií, ktoré vtedy značne ovplyvnili verejnú mienku. Od hororových scenárov cez paniku až po popretie – americký ľud to už vtedy zažil všetko.
Medzitým sa predrala na povrch nemoc, o ktorej sme si už mysleli, že vydochla. Epidémiu, ktorá zachvátila časť literárno-intelektuálneho sveta minulý rok by sme mohli nazvať „Vytvor si svojho spisovateľa,“ alebo presnejšie ? „svojho Kunderu.“ Udal – neudal, zakrýva ? nezkarýva, sú v diele zjavné narážky – nie sú, atď. Jana Prikryl vo svojom rozľahlom článku pre The Nation rozpitvala mŕtve papagáje, nakazených zástupcov médií aj odborných inštitúcií. Dalo by sa povedať, že ide hlbšie a možno aj, že má väčší odstup ako jej kolegovia doma. Ten sa snaží udržať si zosmiešnením postupov, ktoré v podstate len prezentovali názory autorov článkov. Výsledky jej zistení sú však tie isté, ako sme mali k dispozícii doteraz. Môžeme sa len dohadovať, čo sa stalo. Práve teraz, keď vonku zúri epidémia, je vlastne vhodné ostať v obývačke a v rúškach plamenne debatovať. Udal ? neudal, posudzovať v svetle doby ? neposudzovať v svetle doby, je bravčové riskantné – nie je…
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.