Máj v záhrade

Olivovníku a figovníku, ktoré sme v marci odpisovali, ale pre istotu ešte nevyhodili, vyrašili krásne listy. Naopak, palma, do ktorej sme vkladali veľké nádeje, to, zdá sa, už zabalila. Spod zeme začala vyliezať aj kukurica, cibuľa, mrkva či georgíny a na dvojročnom kríku sa objavilo prvých šesť čučoriedok. Hoci ovocné stromy už dávno odkvitli a objavili sa na nich prvé malé broskyne či hrušky, dub sa zazelenal až koncom mesiaca. Záhradník mu to nezazlieva. Naopak, teší sa, že sa na pozemku stále niečo deje.  
To, že sa niečo deje, však nie je len zásluha prírody. Ruku k dielu musí priložiť aj záhradník – pleje, kosí, okopáva, dranká od príbuzných skleník zadarmo, naťahuje plachtu na plot, ktorý ho delí od zlých susedov a popíja s tými dobrými. Veľa času venuje aj rozhovorom o rastlinách („Ná, co tý krumpole?“ „Ani sa nepýtaj, nic z nich nebude. Každý deň ich mosím polévat a ešče tý mandelínky... Ale turošinu máme pjeknú.“), o zvieratách („Nám sem chodzá tri mačky a svokrov pes nám sem chodzí srat.“), o úprave záhrady („Konečne čiščíš tú kopu cihel?“) i jej budúcnosti („Tu budeš mjet bazén?“ „Nač? Šak máme za dzedzinú jazero. Tu budú rostnút strešne a jabone, hentam récko a tam vzadu budú slépky.“). A keď má chvíľu voľného času, sadne si na stále nedokončenú terasu, pozerá po susedných záhradách a rozmýšľa, koľko árov by ešte prikúpil. Zeme nie je nikdy dosť.