Ťahala nás tri hodiny po pomerne nevábnych predmestiach, kde nám ukazovala secesné vily a zanietene nám rozprávala o ojedinelosti „zlatej epochy“ v Nancy. Po porážke vo vojne s Nemcami prišli Francúzi o Alsasko, čo znášali asi tak, ako my Česi stratu Sudet po Mníchove a vy Slováci južného Slovenska a Košíc po viedenskej arbitráži. Lenže to, čo u nás trvalo nejakých päť-šesť rokov, sa v prípade Francúzska pretiahlo na takmer pol storočia. Francúzov z území pripojených Nemcami nikto nevyháňal, ale vo Francúzsku im bolo predsa len príjemnejšie, takže sa z nemeckého územia mnoho tých bohatších prisťahovalo. Nancy bolo prvé najbližšie francúzske mesto a vďaka peniazom bohatých „utečencov“ sa neobyčajne zmohlo. V secesii tu preto vznikli plány na celé štvrte milionárskych víl, z ktorých síce zostalo torzo, ale aj to stojí za ukazovanie turistom. Aspoň podľa našej sprievodkyne. Boli sme slušne vychovaní a čakal nás obed v prvotriednej reštaurácii, platený Kanceláriou lotrinskej turistiky, takže sme to všetko vytrpeli. A neprezradili sme milej panej, že takých domov, čo ich v Nancy majú päťdesiat, máme v Prahe niekoľko tisíc, ak nie desiatok tisícov, a aj v Bratislave by sa ich určite našlo viac. Obed v secesnej, ako inak, reštaurácii bol však výborný, ustrice čerstvé, biele víno prvotriedne a roštenka presne taká, akú v podobnom podniku očakávate.
Od reštaurácie pri stanici sme už išli pešo a po desiatich minútach pokojnej chôdze sme onemeli v tichom údive. Stanislawovo námestie z roku 1737 uprostred Nancy dôvodom na tichý úžas určite je. Pripadáte si tu ako uprostred sídla francúzskych kráľov, čo bol aj účel. Pod nadživotnou sochou je nápis Stanislaw Leszczynski, kráľ poľský a vojvoda lotrinský. Zahanbil som sa, že významného kráľa, ktorý postavil takú nádheru, čo sa dostala aj do zoznamu pamiatok UNESCO, nepoznám. A márne som spomínal, že by sa v tej dobe stal poľským kráľom nejaký Francúz.
Spomínal som správne, Stanislaw Leszczynski žiadny Francúz nebol. Bol to poľský šľachtic, syn poznanského vojvodu, narodený v Ľvove. Ako poľský kráľ sa nijako nepreslávil, pretože ním síce bol hneď dvakrát, ale dohromady nie viac ako šesť rokov na začiatku 18. storočia a potom sa o tri desiatky rokov neúspešne ešte raz vrátil. V Poľsku vlastne všetko prehral, ale o čo menej sa zapísal do poľských dejín, o to je slávnejší v dejinách lotrinských. Po dramatickom úteku z Poľska dostal totiž doživotné spravovanie práve Lotrinského vojvodstva a potom sa navyše stal vďaka dcére Márii svokrom francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. V Lotrinsku, kde vládol vyše pol storočia, založil univerzitu, nádherne prestaval Nancy a ďalšie mestá, zreformoval súdnictvo. Jednoducho, vstúpil do tunajších dejín.
Zaujímavý, takmer neskutočný príbeh, ktorý asi dlho o žiadnom Stredoeurópanovi nebudeme počuť.
Od reštaurácie pri stanici sme už išli pešo a po desiatich minútach pokojnej chôdze sme onemeli v tichom údive. Stanislawovo námestie z roku 1737 uprostred Nancy dôvodom na tichý úžas určite je. Pripadáte si tu ako uprostred sídla francúzskych kráľov, čo bol aj účel. Pod nadživotnou sochou je nápis Stanislaw Leszczynski, kráľ poľský a vojvoda lotrinský. Zahanbil som sa, že významného kráľa, ktorý postavil takú nádheru, čo sa dostala aj do zoznamu pamiatok UNESCO, nepoznám. A márne som spomínal, že by sa v tej dobe stal poľským kráľom nejaký Francúz.
Spomínal som správne, Stanislaw Leszczynski žiadny Francúz nebol. Bol to poľský šľachtic, syn poznanského vojvodu, narodený v Ľvove. Ako poľský kráľ sa nijako nepreslávil, pretože ním síce bol hneď dvakrát, ale dohromady nie viac ako šesť rokov na začiatku 18. storočia a potom sa o tri desiatky rokov neúspešne ešte raz vrátil. V Poľsku vlastne všetko prehral, ale o čo menej sa zapísal do poľských dejín, o to je slávnejší v dejinách lotrinských. Po dramatickom úteku z Poľska dostal totiž doživotné spravovanie práve Lotrinského vojvodstva a potom sa navyše stal vďaka dcére Márii svokrom francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. V Lotrinsku, kde vládol vyše pol storočia, založil univerzitu, nádherne prestaval Nancy a ďalšie mestá, zreformoval súdnictvo. Jednoducho, vstúpil do tunajších dejín.
Zaujímavý, takmer neskutočný príbeh, ktorý asi dlho o žiadnom Stredoeurópanovi nebudeme počuť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.