.obmedzím sa iba na pár faktov z histórie. Tamojším automobilkám, paradoxne, pomohla prehraná 2. svetová vojna. Mazda vyrába modely, ktoré boli vlani prvé a druhé v rebríčku najspoľahlivejších áut na nemeckom trhu. K tomu niet čo dodať. A Toyota, najväčšia automobilka sveta, je synonymum kvality ako takej.
.krásny odchádzajúci svet
Fajn, poviete si možno, znamená to, že Európan nevie vyrobiť také kvalitné auto ako Japonec? Určite nie. Dôkazom sú fabriky japonských značiek v Anglicku, Francúzsku či dokonca v Turecku. Aby sme boli objektívni, Európan japonským autám oprávnene vyčíta vysoké ceny náhradných súčiastok a ceny pri nákupe (ak ide o výrobu v Japonsku) zaťažené importným clom do EÚ. No najmä, Toyoty sú dizajnovo "véééľmi" nudné. Hýčkaný Európan si potrpí na mäkčené plasty prístrojovej dosky a dizajn interiéru, teda záležitosti, na ktoré pakistanský vodič s prehľadom kašle. Keď mi v roku 2006 vodič šéfa pobočky islamistickej strany z Chajbarského priesmyku na afganskej hranici medzi rečou ponúkal zánovný Landcruiser, teda legendu terénnych áut, za desaťtisíc dolárov, nadchlo ma to. Avšak vzápätí som si predstavil výraz tváre nášho policajta, keď by som šiel auto s kúpno-predajnou zmluvou z kmeňových území Paštúnov prihlásiť na Kopčiansku ulicu... Na skrutkovač v jeho ruke, s ktorým by hľadal vo všetkých výplniach drogy, by som asi dlho nezabudol.
Zábavným čítaním sú pre mňa britské automobilové časopisy. Na rozdiel od „kožených“ nemeckých kriedových žurnálov a ich filiálok na Slovensku ich nerobia usedení páni, stupídne propagujúci domácu výrobu, ale cigaretou a prepotenými tričkami páchnuci nadšenci „čistej radosti z jazdy“ so zmyslom pre suchý humor. A vedia písať! Nezabudnuteľné bolo, keď česká edícia Autocaru svojho času testovala nie auto, ale lietadlovú loď či najväčší Airbus. Späť však k Toyotám. Briti testovali aj opancierovaný Landcruiser v službách misií OSN. Ten mal na boku špeciálny otvor, cez ktorý môže vodič na checkpointe vystrčiť ruku s dokumentmi. Ak mu niečo hrozí, tak iba odstrelenie palca s ukazovákom. Český redaktor Autocaru najnovšie testoval aj iné veľké auto tejto značky, „robotníka“ Hilux. Pre nezasvätených: ide o pickup offroad. To je tá veľká škatuľa, obľúbená najmä farmármi na stredozápade, s kabínou a otvorenou korbou, v ktorej odveziete aj bizóna. Tak teda, Hilux neoslňuje výkonmi ako BMW X6, ktoré testoval Fico (ozaj, pán premiér, sedí v zákrutách dobre? Rádio hrá aj na basoch? A koľko žerie?), zato však budí rešpekt už len svojím výzorom. A buďte si istí, že ak s týmto autom, zablateným „až po uši“, vyhodíte v piatok poobede na rušnej výpadovke smerovku, všetci vám ochotne uvoľnia cestu. Aj chlapci na "meďákoch", bavorákoch či „oktáfkach ftédeičku“ – ako ironicky nazývajú na českých serveroch našincov, ktorí majú pocit, že Octavia s načipovaným dieselovým motorom a spojlerom je vrcholom športovej káry.
.nová éra
Zdá sa však, že veľkým autám odzváňa. Aktuálna ekologická hystéria pretekov o čo najnižšie emisie a spotrebu je ako zemetrasenie. Aj tu sú však Japonci priekopníkmi. Hybridné Toyoty a Hondy sú hitmi nielen na americkom trhu. Keď ich cena klesne na úroven bežných áut, budú mať aj „oktáfky“ veľký problém. Hybridy, teda autá vybavené dvoma motormi, z toho jeden je vždy elektromotor, chce vyrábať dokonca aj Ferrari. Porsche pre zmenu „blbne“ so štúdiou elektromobilu, ktorý vystrelí na stovku za päť sekúnd a dosiahne rýchlosť 320 km/h. Obézne Porsche pre obrovské batérie váži 1 695 kilogramov, no nabitie trvá menej ako hodinu. Vo veľkých aglomeráciách Západu budú čoraz populárnejšie plug-in, teda dobíjateľné autá s nulovými emisiami. Mitsubishi uvedie v roku 2010 na trh malý elektromobil a 52 percent čitateľov servera automix.sk sa v ankete vyjadrilo, že by si „auto na prúd“ kúpili. Iné automobilky úspešne expertimentujú s autami na vodíkový pohon. „Pane, koľko vám to žerie kilowatthodín?“ – otázka, ktorá sa už čoskoro stane nočnou morou šejkov sediacich na rope. Ich biznisu pomaly, ale isto zvoní hrana. A čerpacím staniciam, ako ich poznáme dnes, tiež. Takže si pre to svoje „tédeičko“ rezervujte aspoň miesto v múzeu.
.krásny odchádzajúci svet
Fajn, poviete si možno, znamená to, že Európan nevie vyrobiť také kvalitné auto ako Japonec? Určite nie. Dôkazom sú fabriky japonských značiek v Anglicku, Francúzsku či dokonca v Turecku. Aby sme boli objektívni, Európan japonským autám oprávnene vyčíta vysoké ceny náhradných súčiastok a ceny pri nákupe (ak ide o výrobu v Japonsku) zaťažené importným clom do EÚ. No najmä, Toyoty sú dizajnovo "véééľmi" nudné. Hýčkaný Európan si potrpí na mäkčené plasty prístrojovej dosky a dizajn interiéru, teda záležitosti, na ktoré pakistanský vodič s prehľadom kašle. Keď mi v roku 2006 vodič šéfa pobočky islamistickej strany z Chajbarského priesmyku na afganskej hranici medzi rečou ponúkal zánovný Landcruiser, teda legendu terénnych áut, za desaťtisíc dolárov, nadchlo ma to. Avšak vzápätí som si predstavil výraz tváre nášho policajta, keď by som šiel auto s kúpno-predajnou zmluvou z kmeňových území Paštúnov prihlásiť na Kopčiansku ulicu... Na skrutkovač v jeho ruke, s ktorým by hľadal vo všetkých výplniach drogy, by som asi dlho nezabudol.
Zábavným čítaním sú pre mňa britské automobilové časopisy. Na rozdiel od „kožených“ nemeckých kriedových žurnálov a ich filiálok na Slovensku ich nerobia usedení páni, stupídne propagujúci domácu výrobu, ale cigaretou a prepotenými tričkami páchnuci nadšenci „čistej radosti z jazdy“ so zmyslom pre suchý humor. A vedia písať! Nezabudnuteľné bolo, keď česká edícia Autocaru svojho času testovala nie auto, ale lietadlovú loď či najväčší Airbus. Späť však k Toyotám. Briti testovali aj opancierovaný Landcruiser v službách misií OSN. Ten mal na boku špeciálny otvor, cez ktorý môže vodič na checkpointe vystrčiť ruku s dokumentmi. Ak mu niečo hrozí, tak iba odstrelenie palca s ukazovákom. Český redaktor Autocaru najnovšie testoval aj iné veľké auto tejto značky, „robotníka“ Hilux. Pre nezasvätených: ide o pickup offroad. To je tá veľká škatuľa, obľúbená najmä farmármi na stredozápade, s kabínou a otvorenou korbou, v ktorej odveziete aj bizóna. Tak teda, Hilux neoslňuje výkonmi ako BMW X6, ktoré testoval Fico (ozaj, pán premiér, sedí v zákrutách dobre? Rádio hrá aj na basoch? A koľko žerie?), zato však budí rešpekt už len svojím výzorom. A buďte si istí, že ak s týmto autom, zablateným „až po uši“, vyhodíte v piatok poobede na rušnej výpadovke smerovku, všetci vám ochotne uvoľnia cestu. Aj chlapci na "meďákoch", bavorákoch či „oktáfkach ftédeičku“ – ako ironicky nazývajú na českých serveroch našincov, ktorí majú pocit, že Octavia s načipovaným dieselovým motorom a spojlerom je vrcholom športovej káry.
.nová éra
Zdá sa však, že veľkým autám odzváňa. Aktuálna ekologická hystéria pretekov o čo najnižšie emisie a spotrebu je ako zemetrasenie. Aj tu sú však Japonci priekopníkmi. Hybridné Toyoty a Hondy sú hitmi nielen na americkom trhu. Keď ich cena klesne na úroven bežných áut, budú mať aj „oktáfky“ veľký problém. Hybridy, teda autá vybavené dvoma motormi, z toho jeden je vždy elektromotor, chce vyrábať dokonca aj Ferrari. Porsche pre zmenu „blbne“ so štúdiou elektromobilu, ktorý vystrelí na stovku za päť sekúnd a dosiahne rýchlosť 320 km/h. Obézne Porsche pre obrovské batérie váži 1 695 kilogramov, no nabitie trvá menej ako hodinu. Vo veľkých aglomeráciách Západu budú čoraz populárnejšie plug-in, teda dobíjateľné autá s nulovými emisiami. Mitsubishi uvedie v roku 2010 na trh malý elektromobil a 52 percent čitateľov servera automix.sk sa v ankete vyjadrilo, že by si „auto na prúd“ kúpili. Iné automobilky úspešne expertimentujú s autami na vodíkový pohon. „Pane, koľko vám to žerie kilowatthodín?“ – otázka, ktorá sa už čoskoro stane nočnou morou šejkov sediacich na rope. Ich biznisu pomaly, ale isto zvoní hrana. A čerpacím staniciam, ako ich poznáme dnes, tiež. Takže si pre to svoje „tédeičko“ rezervujte aspoň miesto v múzeu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.