So zdokonaľovaním komunikačných i dopravných technológií dochádza k radikálnym zmenám životného štýlu, z ktorého sa okrem iných vecí postupne začína vytrácať aj pojem ??cesta do práce a z práce”. Futuristicky naladení básnici už skladajú verše na tému ??smrť vzdialenosti”.
Mobilita obyvateľstva je dnes širokou kategóriou, ktorá sa dotýka takmer každej spoločnosti. Tretí svet, sužovaný priamymi vojnovými konfliktami alebo ich dôsledkami, čelí masovej emigrácii, ten prvý prílivu legálnych aj nelegálnych migrantov a s nimi i problémom s asimiláciou. Kolonializmus prispel k paradoxnému javu: formoval kanály (jazykové, administratívne, právne) imigrácie do metropolitných centier niekdajších ??ovládateľov". Tieto cudzokrajné skupiny v nich nadobúdajú protichodné významy, sú znakom multikultúrneho postmoderného i postkapitalistického megapolisu a zároveň sa ich dovezený životný štýl stáva archaizmom občas i v krajinách, odkiaľ prišli.
S medzinárodnou deľbou práce sa vo svete pohybuje rozsiahla skupina manažérov, ale aj intelektuálov, zaangažovaných v novovznikajúcich centrách vzdelanosti v Ázii, Afrike či na Blízkom východe. Masová obľuba cestovania (takzvanej sezónnej migrácie) podnietila vznik turistického priemyslu. Nové komunikačné technológie a ich guruovia obrátili pozornosť na kočovnícky spôsob života, „updatovali“ jeho tisícročia staré konštanty a novovznikajúcu spoločenskú vrstvu, žijúcu v podmienkach, vytvorených týmito technológiami, nazvali ??digitálni nomádi”.
.blúdenie a nové civilizačné obzory
Sociológovia dávajú zvýšenú intenzitu pohybu čoraz väčších skupín obyvateľstva do súvislosti s „návratom pudu blúdenia“, „honbou za nekonečnom“ o ktorej kedysi hovoril otec sociológie Émile Durkheim. Blúdenie i honba vyjadrujú istý existenčný postoj a spôsob myslenia otvorený „inakosti“ a „inému“ a predstavujú dôležitý aspekt každého sociálneho celku. Vyjadrujú priamu i zdržanlivú revoltu proti stálemu poriadku. To, čo pôsobí ako antitéza k usadlosti či dokonca strnulosti ľudských celkov, je určitá nomádska štruktúra, existenčný postoj a spôsob myslenia, nastavený na prijatie odlišnosti. Francúzsky socioĺóg Michel Maffesoli zaraďuje nomádstvo a blúdenie k antropologickým štruktúram, ktoré môžu ostať dlhé obdobia utajené a skryté, aby sa v novom civilizačnom obzore opäť objavili.
Postmoderný svet, sprevádzaný vynáraním sa prastarých archetypálnych štruktúr, obsadených novými formami, sa vo svojej homogénnej podobe rozpadáva a mení i zásluhou týchto javov. Predovšetkým však ako negácia modernizmu, ktorý sa snaží všetko kodifikovať, identifikovať a prideľovať, vrátane stálej adresy. Potreba pracovnej sily v industrializujúcom sa urbánnom prostredí vytrháva rurálneho človeka z nekodifikovaného pracovného rytmu, v značnej miere závislého od prírody a usadzuje ho za stroj. Jeho práca, čas, ktorý pri nej strávi, má presne určené parametre. Odvíja sa od nich kvalita jeho života, jeho možnosť prežiť a uskutočniť všetky biologické i nebiologické úlohy. Napätie medzi tradičnými normami a novými individualistickými požiadavkami rastie a podieľa sa na mnohých otrasoch sveta 20. storočia.
.kočovnícke know-how
Schopnosť ako-tak pochopiť zmeny spôsobované nárastom pohyblivého spôsobu života treba hľadať v živote púštnych beduínov alebo stepných pastierov, prispôsobených na celoživotné putovanie. Jeho základným znakom bola a je úspornosť v každom detaile ich materiálneho sveta a mobilnej architektúry. Tak, ako so sebou na púšti nepotrebovali nosiť vodu, ak vedeli, kde je oáza, stepná kultúra generovala jedálny lístok, na ktorom boli len tie chody, ktoré si pastieri nosili so sebou – mäso a mlieko. Ich poradie sa striedalo podľa ročných období. V zime mäso, v lete mlieko. Museli byť vždy poruke. Kde nájsť a ako získať všetko ostatné, vopred vedeli.
Dômyselnosť, s akou zbaliť všetky najnutnejšie potreby, dodnes môžeme obdivovať v múzeách Strednej Ázie, skladacie postele, množstvo truhlíc a škatuliek na krehké predmety, koberce v okamihu stočené a pripravené na cestu, široký register nepremokavých textílií a popruhov na upevnenie všetkého. Veľkosť a váha nevyhnutného hrala dôležitú rolu. Dopravný prostriedok a zároveň potrava – kôň, sa stal stepnou ikonou. Rytmus konského cvalu inšpiroval i ľudovú hudbu.
Pragmatizmus pohyblivého života sa odrazil i na vzťahu k dočasným obydliam a ich okoliu. Nikdy si k nim nevytvárali trvalé väzby. Nedostatok voľného priestoru vzbudzoval úzkosť a stres aj preto, že s ním strácala možnosť orientácie.
Praktická stránka života na cestách nie je však jedinou zaujímavou časťou života kočovníkov. Osamelé putovanie rodinnej jednotky kládlo veľký dôraz na dokonalú znalosť prírodných javov a široké príbuzenské zväzky, vytvárajúce klany a rody. Boli zárukou, že v prípade potreby akejkoľvek pomoci budú ich členovia pripravení kdekoľvek asistovať. Vždy sa dokázali navzájom identifikovať.
Duchovné dedičstvo sa odovzdávalo ústnou tradíciou, spievanými príbehmi, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Slúžili zároveň ako identifikačný i dorozumievací prostriedok. Úspornosť sa odrážala i v emocionálnom živote.
Bohatstvo sa sústreďovalo do predmetov, ktoré boli prenosné a mohli svojich majiteľov sprevádzať. Pri hlbšom a pozornejšom štúdiu dnešnej formy nomádizmu sa v ňom dajú nájsť jeho stepné i púštne prototypy.
Migračný prvok bol prítomný v mnohých starovekých kultúrach a mal významný podiel i na vytváraní starogréckeho človeka a helénskej obce. Cirkulácia umelcov, filozofov, učencov či žoldnierov v starom Grécku napomáhala nielen vytváranie silných neinštucionálnych vzťahov, ale najmä vznik spoločnej kultúry. Bola zároveň i prejavom slobody, posilňujúcej zjednocujúce väzby komunity. Antický svet sa tak vyvíjal dialekticky na zakotvení v obci a nezávislosti od pohybu.
Schopnosť pretrvať a odolať v rôznych diaspórach je charakteristická aj pre židovskú kultúru. Nemecký sociológ Max Weber poukazoval na úlohu, akú v starovekom judaizme zohralo nomádstvo a rozmanitosť hodnôt, s ktorými sa museli jej príslušníci vyrovnávať. Vstrebávanie nových prvkov vo svetoch, do ktorých sa židovská komunita rozptýlila, znamenalo i možnosti vývoja a v mnohých ohľadoch i výnimočnú kreativitu.
Napriek tomu, čo sa obvykle tvrdí, bol v tomto zmysle pohyblivý i stredovek – stačí pripomenúť križiacke výpravy. Aj keď bol ich vojenský výkon zanedbateľný, znamenal pre európsku elitu kontakt s inými civilizáciami a obrovský nárast záujmu o všetko, čím sa od stredovekej Európy odlišovali.
.digitálni nomádi
Keď sa futurológovia ešte v 80. rokoch snažili dovidieť do nasledujúcich desaťročí a narysovať približnú víziu ??nového sveta”, nemali to ľahké. Od počítačov sa ťahali nevyhnutné káble a mobil bol len telefónom, respektíve neexistoval. Ich vzájomná mutácia do Blackberry a iPhonu umožnila byť online permanentne a kdekoľvek. Táto nová sloboda zmenila nielen pracovné priestory, ale aj miesta pracovného výkonu.
V posledných rokoch sa objavil termín urbánni nomádi, ľudia, ktorí už nepotrebujú na výkon práce ani vlastný laptop, novodobé oázy poskytujú prístup k internetu, kam si môžu uložiť dokumenty a všetko, čo potrebujú. „Dnes už nie je ani tak dôležitá mobilita, ale permanentné pripojenie,“ hovorí americký sociológ Manuel Castells. Antropológovia i psychológovia si kladú otázku, ako budú tieto nové podmienky vplývať na budúcu generáciu. Prinesie im viac slobody, alebo väčšiu mieru závislosti? V miestach plných digitálnych nomádov sa, paradoxne, menia vzdialenosti, priamy kontakt s človekom na druhom konci planéty je užší než s tým, ktorý sedí v tesnej blízkosti. James Katz hovorí o „fyzicky obsadených, ale psychologicky evakuovaných miestach“. Prehlbuje sa tak izolácia v skupinách, zdieľajúcich priestor, nie však vzájomnú prítomnosť.
Lingvisti zase skúmajú vplyv na rozvíjanie a prispôsobovanie sa jazyka na tejto novej úrovni komunikácie a zároveň i myslenia.
.iná architektúra
Zaklínadlom jej budúcnosti sa stalo slovo multifunkčnosť. Kým v 20. storočí sa architektúra sústreďovala na vytváranie špecializovaných miest – kancelárií, reštaurácii a priestoru na trávenie voľného času – požiadavkou novej doby sú poloverejné priestory, ktoré slúžia viacerým účelom a rovnako dobre môžu byť miestom práce, oddychu či štúdia. Niektorí odborníci porovnávajú ich funkčnosť s predindustriálnymi dedinami s pripomienkou, že akákoľvek špecializácia sa podieľa na blokovaní sociálnej cirkulácie.
Aj keď sa zaťaženie dopravných komunikácií dramaticky nemení, to, čo podlieha zmene, sú trasy, po ktorých sa pohybujú dopravné prostriedky. Kruh opísaný cestou z domova do práce a späť zásluhou zmeny životného štýlu (doprava detí do školy, návrat domov k počítaču a ďalšie ciele, pošta, fitness centrum a podobne) nadobúda tvar, pripomínajúci kvetinu. Od kolektívnych znakov prechádza mapa pohybu k výsostne individuálnym vzorcom.
.nové oázy a nové triedy
Každý, pre koho sa stal kufor stálou súčasťou života, vie, ako rýchle sa tomuto životnému trendu dokázala prispôsobiť ponuka spotrebných tovarov, zásadne prispôsobených najmä veľkosťou a váhou. To isté platí aj pre kvalitu a spektrum služieb. V cestovných prostriedkoch (najmä luxusných lietadlách a vlakoch) a hoteloch, dočasných domovoch, je to najviditeľnejšie.
Dnes už existuje množstvo profesií, predurčených na neustály pohyb po rôznych svetových destináciách. Sú to zamestnanci medzinárodných spoločností, organizácií, zahraničných služieb i súkromných spoločností. Čoraz častejšie sa súčasťou každej profesie stáva cestovanie, pretože globalizujúci sa svet si žiada skúsenosti patričnej šírky a objemu.
Osobitými skupinami sú v tejto kategórii bohatí rentiéri, žijúci v každé ročné obdobie na inom konci planéty ( táto trieda má dnes zaujímavý pôvod najmä v Rusku), alebo tuláci, ktorí sa vzopreli industriálnej ideológii a jednoducho nemajú žiadnu stálu adresu.
Odpoveď na otázku, ako vyzerajú alebo budú vyzerať dôsledky „veľkého sťahovania“ sa bude ustavične meniť paralelne s novými objavmi i javmi, ktoré generujú. Dnes môžeme s určitosťou hovoriť o procesoch hybridizácie, prebiehajúcej v rámci transnacionálnej kozmopolitizácie. Ich najvýraznejšími nositeľmi sú ázijské kultúry, kde v rámci masového kultúrneho zlučovania vznikajú hybridy, zmesi východných feudálnych atavizmov či koloniálnych archaizmov s ich avantgardnými i anarchistickými západnými vzormi, a stávajú sa predmetom nadšeného výskumu zástupu odborníkov zo všetkých spoločenskovedných odborov.
Novodobé javy majú, prirodzene, vplyv na vytváranie nových sociálnych skupín, zjednotených totožným životným štýlom „nových nomádov“, nech je to už v akomkoľvek zmysle, fyzickom či virtuálnom. Jedným zo zaujímavých aspektov je, že ich novú existenciu nepodmieňuje ani bohatstvo, ba ani pôvod. Hodnota a význam akýchkoľvek rodinných väzieb postupne slabne a architektúra identity jednotlivca zásadne mení svoju orientáciu. V multietnických „melting pots“, ako protiklade etnickej jednoliatosti, kde dochádza k mohutnej cirkulácii migrácie a s ňou i najrozličnejších sociálnych, politických i ekonomických konštrukcií, hodnôt, životných štýlov, kapitálu i jazykov, čelia jej členovia v dôsledku prekračovania hraníc aj identít „znejasňovaniu kódov“.
Dôsledky tohto procesu vzbudzujú obavy zo straty stability, získanej v procese modernizácie, ale i nádej, že nový pohyb odstráni doterajšiu ochabnutosť a vráti kultúre v tom najširšom slova zmysle jej vírivú pluralitu.
Mobilita obyvateľstva je dnes širokou kategóriou, ktorá sa dotýka takmer každej spoločnosti. Tretí svet, sužovaný priamymi vojnovými konfliktami alebo ich dôsledkami, čelí masovej emigrácii, ten prvý prílivu legálnych aj nelegálnych migrantov a s nimi i problémom s asimiláciou. Kolonializmus prispel k paradoxnému javu: formoval kanály (jazykové, administratívne, právne) imigrácie do metropolitných centier niekdajších ??ovládateľov". Tieto cudzokrajné skupiny v nich nadobúdajú protichodné významy, sú znakom multikultúrneho postmoderného i postkapitalistického megapolisu a zároveň sa ich dovezený životný štýl stáva archaizmom občas i v krajinách, odkiaľ prišli.
S medzinárodnou deľbou práce sa vo svete pohybuje rozsiahla skupina manažérov, ale aj intelektuálov, zaangažovaných v novovznikajúcich centrách vzdelanosti v Ázii, Afrike či na Blízkom východe. Masová obľuba cestovania (takzvanej sezónnej migrácie) podnietila vznik turistického priemyslu. Nové komunikačné technológie a ich guruovia obrátili pozornosť na kočovnícky spôsob života, „updatovali“ jeho tisícročia staré konštanty a novovznikajúcu spoločenskú vrstvu, žijúcu v podmienkach, vytvorených týmito technológiami, nazvali ??digitálni nomádi”.
.blúdenie a nové civilizačné obzory
Sociológovia dávajú zvýšenú intenzitu pohybu čoraz väčších skupín obyvateľstva do súvislosti s „návratom pudu blúdenia“, „honbou za nekonečnom“ o ktorej kedysi hovoril otec sociológie Émile Durkheim. Blúdenie i honba vyjadrujú istý existenčný postoj a spôsob myslenia otvorený „inakosti“ a „inému“ a predstavujú dôležitý aspekt každého sociálneho celku. Vyjadrujú priamu i zdržanlivú revoltu proti stálemu poriadku. To, čo pôsobí ako antitéza k usadlosti či dokonca strnulosti ľudských celkov, je určitá nomádska štruktúra, existenčný postoj a spôsob myslenia, nastavený na prijatie odlišnosti. Francúzsky socioĺóg Michel Maffesoli zaraďuje nomádstvo a blúdenie k antropologickým štruktúram, ktoré môžu ostať dlhé obdobia utajené a skryté, aby sa v novom civilizačnom obzore opäť objavili.
Postmoderný svet, sprevádzaný vynáraním sa prastarých archetypálnych štruktúr, obsadených novými formami, sa vo svojej homogénnej podobe rozpadáva a mení i zásluhou týchto javov. Predovšetkým však ako negácia modernizmu, ktorý sa snaží všetko kodifikovať, identifikovať a prideľovať, vrátane stálej adresy. Potreba pracovnej sily v industrializujúcom sa urbánnom prostredí vytrháva rurálneho človeka z nekodifikovaného pracovného rytmu, v značnej miere závislého od prírody a usadzuje ho za stroj. Jeho práca, čas, ktorý pri nej strávi, má presne určené parametre. Odvíja sa od nich kvalita jeho života, jeho možnosť prežiť a uskutočniť všetky biologické i nebiologické úlohy. Napätie medzi tradičnými normami a novými individualistickými požiadavkami rastie a podieľa sa na mnohých otrasoch sveta 20. storočia.
.kočovnícke know-how
Schopnosť ako-tak pochopiť zmeny spôsobované nárastom pohyblivého spôsobu života treba hľadať v živote púštnych beduínov alebo stepných pastierov, prispôsobených na celoživotné putovanie. Jeho základným znakom bola a je úspornosť v každom detaile ich materiálneho sveta a mobilnej architektúry. Tak, ako so sebou na púšti nepotrebovali nosiť vodu, ak vedeli, kde je oáza, stepná kultúra generovala jedálny lístok, na ktorom boli len tie chody, ktoré si pastieri nosili so sebou – mäso a mlieko. Ich poradie sa striedalo podľa ročných období. V zime mäso, v lete mlieko. Museli byť vždy poruke. Kde nájsť a ako získať všetko ostatné, vopred vedeli.
Dômyselnosť, s akou zbaliť všetky najnutnejšie potreby, dodnes môžeme obdivovať v múzeách Strednej Ázie, skladacie postele, množstvo truhlíc a škatuliek na krehké predmety, koberce v okamihu stočené a pripravené na cestu, široký register nepremokavých textílií a popruhov na upevnenie všetkého. Veľkosť a váha nevyhnutného hrala dôležitú rolu. Dopravný prostriedok a zároveň potrava – kôň, sa stal stepnou ikonou. Rytmus konského cvalu inšpiroval i ľudovú hudbu.
Pragmatizmus pohyblivého života sa odrazil i na vzťahu k dočasným obydliam a ich okoliu. Nikdy si k nim nevytvárali trvalé väzby. Nedostatok voľného priestoru vzbudzoval úzkosť a stres aj preto, že s ním strácala možnosť orientácie.
Praktická stránka života na cestách nie je však jedinou zaujímavou časťou života kočovníkov. Osamelé putovanie rodinnej jednotky kládlo veľký dôraz na dokonalú znalosť prírodných javov a široké príbuzenské zväzky, vytvárajúce klany a rody. Boli zárukou, že v prípade potreby akejkoľvek pomoci budú ich členovia pripravení kdekoľvek asistovať. Vždy sa dokázali navzájom identifikovať.
Duchovné dedičstvo sa odovzdávalo ústnou tradíciou, spievanými príbehmi, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Slúžili zároveň ako identifikačný i dorozumievací prostriedok. Úspornosť sa odrážala i v emocionálnom živote.
Bohatstvo sa sústreďovalo do predmetov, ktoré boli prenosné a mohli svojich majiteľov sprevádzať. Pri hlbšom a pozornejšom štúdiu dnešnej formy nomádizmu sa v ňom dajú nájsť jeho stepné i púštne prototypy.
Migračný prvok bol prítomný v mnohých starovekých kultúrach a mal významný podiel i na vytváraní starogréckeho človeka a helénskej obce. Cirkulácia umelcov, filozofov, učencov či žoldnierov v starom Grécku napomáhala nielen vytváranie silných neinštucionálnych vzťahov, ale najmä vznik spoločnej kultúry. Bola zároveň i prejavom slobody, posilňujúcej zjednocujúce väzby komunity. Antický svet sa tak vyvíjal dialekticky na zakotvení v obci a nezávislosti od pohybu.
Schopnosť pretrvať a odolať v rôznych diaspórach je charakteristická aj pre židovskú kultúru. Nemecký sociológ Max Weber poukazoval na úlohu, akú v starovekom judaizme zohralo nomádstvo a rozmanitosť hodnôt, s ktorými sa museli jej príslušníci vyrovnávať. Vstrebávanie nových prvkov vo svetoch, do ktorých sa židovská komunita rozptýlila, znamenalo i možnosti vývoja a v mnohých ohľadoch i výnimočnú kreativitu.
Napriek tomu, čo sa obvykle tvrdí, bol v tomto zmysle pohyblivý i stredovek – stačí pripomenúť križiacke výpravy. Aj keď bol ich vojenský výkon zanedbateľný, znamenal pre európsku elitu kontakt s inými civilizáciami a obrovský nárast záujmu o všetko, čím sa od stredovekej Európy odlišovali.
.digitálni nomádi
Keď sa futurológovia ešte v 80. rokoch snažili dovidieť do nasledujúcich desaťročí a narysovať približnú víziu ??nového sveta”, nemali to ľahké. Od počítačov sa ťahali nevyhnutné káble a mobil bol len telefónom, respektíve neexistoval. Ich vzájomná mutácia do Blackberry a iPhonu umožnila byť online permanentne a kdekoľvek. Táto nová sloboda zmenila nielen pracovné priestory, ale aj miesta pracovného výkonu.
V posledných rokoch sa objavil termín urbánni nomádi, ľudia, ktorí už nepotrebujú na výkon práce ani vlastný laptop, novodobé oázy poskytujú prístup k internetu, kam si môžu uložiť dokumenty a všetko, čo potrebujú. „Dnes už nie je ani tak dôležitá mobilita, ale permanentné pripojenie,“ hovorí americký sociológ Manuel Castells. Antropológovia i psychológovia si kladú otázku, ako budú tieto nové podmienky vplývať na budúcu generáciu. Prinesie im viac slobody, alebo väčšiu mieru závislosti? V miestach plných digitálnych nomádov sa, paradoxne, menia vzdialenosti, priamy kontakt s človekom na druhom konci planéty je užší než s tým, ktorý sedí v tesnej blízkosti. James Katz hovorí o „fyzicky obsadených, ale psychologicky evakuovaných miestach“. Prehlbuje sa tak izolácia v skupinách, zdieľajúcich priestor, nie však vzájomnú prítomnosť.
Lingvisti zase skúmajú vplyv na rozvíjanie a prispôsobovanie sa jazyka na tejto novej úrovni komunikácie a zároveň i myslenia.
.iná architektúra
Zaklínadlom jej budúcnosti sa stalo slovo multifunkčnosť. Kým v 20. storočí sa architektúra sústreďovala na vytváranie špecializovaných miest – kancelárií, reštaurácii a priestoru na trávenie voľného času – požiadavkou novej doby sú poloverejné priestory, ktoré slúžia viacerým účelom a rovnako dobre môžu byť miestom práce, oddychu či štúdia. Niektorí odborníci porovnávajú ich funkčnosť s predindustriálnymi dedinami s pripomienkou, že akákoľvek špecializácia sa podieľa na blokovaní sociálnej cirkulácie.
Aj keď sa zaťaženie dopravných komunikácií dramaticky nemení, to, čo podlieha zmene, sú trasy, po ktorých sa pohybujú dopravné prostriedky. Kruh opísaný cestou z domova do práce a späť zásluhou zmeny životného štýlu (doprava detí do školy, návrat domov k počítaču a ďalšie ciele, pošta, fitness centrum a podobne) nadobúda tvar, pripomínajúci kvetinu. Od kolektívnych znakov prechádza mapa pohybu k výsostne individuálnym vzorcom.
.nové oázy a nové triedy
Každý, pre koho sa stal kufor stálou súčasťou života, vie, ako rýchle sa tomuto životnému trendu dokázala prispôsobiť ponuka spotrebných tovarov, zásadne prispôsobených najmä veľkosťou a váhou. To isté platí aj pre kvalitu a spektrum služieb. V cestovných prostriedkoch (najmä luxusných lietadlách a vlakoch) a hoteloch, dočasných domovoch, je to najviditeľnejšie.
Dnes už existuje množstvo profesií, predurčených na neustály pohyb po rôznych svetových destináciách. Sú to zamestnanci medzinárodných spoločností, organizácií, zahraničných služieb i súkromných spoločností. Čoraz častejšie sa súčasťou každej profesie stáva cestovanie, pretože globalizujúci sa svet si žiada skúsenosti patričnej šírky a objemu.
Osobitými skupinami sú v tejto kategórii bohatí rentiéri, žijúci v každé ročné obdobie na inom konci planéty ( táto trieda má dnes zaujímavý pôvod najmä v Rusku), alebo tuláci, ktorí sa vzopreli industriálnej ideológii a jednoducho nemajú žiadnu stálu adresu.
Odpoveď na otázku, ako vyzerajú alebo budú vyzerať dôsledky „veľkého sťahovania“ sa bude ustavične meniť paralelne s novými objavmi i javmi, ktoré generujú. Dnes môžeme s určitosťou hovoriť o procesoch hybridizácie, prebiehajúcej v rámci transnacionálnej kozmopolitizácie. Ich najvýraznejšími nositeľmi sú ázijské kultúry, kde v rámci masového kultúrneho zlučovania vznikajú hybridy, zmesi východných feudálnych atavizmov či koloniálnych archaizmov s ich avantgardnými i anarchistickými západnými vzormi, a stávajú sa predmetom nadšeného výskumu zástupu odborníkov zo všetkých spoločenskovedných odborov.
Novodobé javy majú, prirodzene, vplyv na vytváranie nových sociálnych skupín, zjednotených totožným životným štýlom „nových nomádov“, nech je to už v akomkoľvek zmysle, fyzickom či virtuálnom. Jedným zo zaujímavých aspektov je, že ich novú existenciu nepodmieňuje ani bohatstvo, ba ani pôvod. Hodnota a význam akýchkoľvek rodinných väzieb postupne slabne a architektúra identity jednotlivca zásadne mení svoju orientáciu. V multietnických „melting pots“, ako protiklade etnickej jednoliatosti, kde dochádza k mohutnej cirkulácii migrácie a s ňou i najrozličnejších sociálnych, politických i ekonomických konštrukcií, hodnôt, životných štýlov, kapitálu i jazykov, čelia jej členovia v dôsledku prekračovania hraníc aj identít „znejasňovaniu kódov“.
Dôsledky tohto procesu vzbudzujú obavy zo straty stability, získanej v procese modernizácie, ale i nádej, že nový pohyb odstráni doterajšiu ochabnutosť a vráti kultúre v tom najširšom slova zmysle jej vírivú pluralitu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.