O permanentných turistoch

Ak sa dá na ľudí, ktorí naozaj žijú ako permanentní turisti, nalepiť aj nejaká ideologická nálepka, sú to libertariáni. Myslia si (a v tejto veci sa ani veľmi nemýlia), že väčšina vlád svojim občanom neslúži, ale má skôr pocit, že ich vlastní, prípadne, že ide o jej podriadených. Argumentov pre tento pohľad na svet je dostatok – stačí si pozrieť vývoj výšky zdanenia v celom západnom svete za uplynulých sto rokov, alebo rozsah obmedzení, ktoré aj tie najliberálnejšie štáty postupne uvaľujú na individuálne slobody. Aj internet, ten najslobodnejší priestor modernej doby, začína dostávať rôzne náhubky – najnovšie aj na Slovensku. Permanentní turisti – PT – vedia, že to doma či v štátoch, kde by sa usadili, nemôžu zmeniť, tak si radšej zvolia životný štýl pútnika na cestách, ktorý sa tomu všetkému vyhne. Ich heslom je, že väčšina krajín zaobchádza s turistami lepšie ako s vlastnými občanmi.  Vidia to tak, že vlastných občanov vlády naháňajú do ohrád, ženú rôznym smerom, značkujú, obmedzujú a doja daňami a poplatkami ako čriedu dobytka. K turistom sa však správajú zvyčajne ohľaduplne a ústretovo. Preto je lepšie byť všade turistom. .pôvodné tri vlajky (+ dve) G. W. Hill prišiel pôvodne s „teóriou troch vlajok (štátnych)“, ktoré majú vyjadrovať tri zásadné aspekty života PT. Sú jednoduché: Majte občianstvo niekde, kde nie je zdanený príjem získaný mimo tejto krajiny. Robte svoj biznis či špekulácie v niektorej stabilnej krajine s nízkymi alebo žiadnymi daňami. Žite ako turisti v krajinách, kde si vážia to, čo si ceníte aj vy, a kde to nezakazujú. Samozrejme, keďže PT majú svoju ideológiu, majú aj svoje kánonické knihy. Ich guru G. W. Hill je človek, ktorý podľa svojho návodu aj žije a napísal na tú tému hneď niekoľko knižiek. Tá základná sa volá PT: The Perpetual Traveler (Stály cestujúci) a ako detailnejší návod napísal aj PT2 The Practice: Freedom and Privacy Tactics, a Reference Handbook (Prax: Taktiky pre slobodu a súkromie, príručka). Medzi vyznávačmi životného štýlu permanentného turistu je známa aj knižka The Invisible Investor (Neviditeľný investor), ktorú napísal Peter T. Trevellian. K tej napísal guru G. W. Hill doslov. V záhlaví má ako motto – Hillovu radu: „Dostaňte svoje peniaze z vašej krajiny prv, než vaša krajina dostane vaše peniaze z vás.“ PT sú slobodomyseľní ľudia, a tak si Hillovu triádu dotvorili na „teóriu piatich vlajok“, ktorá vyzerá ešte premyslenejšie. Ide o to, aby ste zmenšili na minimum zasahovanie štátu do vášho života a peňazí a „diverzifikovali“ nasledujúcich päť vecí podľa možnosti tak, aby boli každá v inej krajine:  1. Pas a občianstvo v ktorejkoľvek krajine, ktorá sa nezaujíma o zahraničné aktivity svojich občanov a nezdaňuje ich. Určite nie krajina, v ktorej práve teraz žijete. 2. Základňa vášho biznisu, miesto, kde zarábate peniaze – určite iné ako vaša krajina, ideálne krajina s nízkymi firemnými daňami. 3. Legálne trvalé bydlisko – najlepšie daňový raj s dobrým spojením, kde si môžu byť bohatí a produktívni ľudia tvoriví, kde je chránené bankové tajomstvo a kde je minimálna hrozba sociálnych nepokojov. 4. Miesto, kde je uložený majetok – miesto, kde je možné spravovať svoj majetok anonymne, prostredníctvom zástupcu, navyše ideálne niekde, kde je nízke zdanenie úrokov a kapitálových príjmov. 5. Ihriská (playgrounds) – miesta, kde trávite väčšinu svojho času, užívajúc si svoj život a peniaze – tiež ideálne niekde, kde sú nízke spotrebné dane a DPH. .vyzerá to ako... Nepochybne to celé vyzerá v očiach poriadkumilovného občana, ktorý verí na platenie daní a je nebodaj ešte aj patriot, skôr ako kriminálna schéma pre akéhosi svetoobčana, alebo skôr privatizačného lotra, tunelára a zbohatlíka. To je aj pomerne výstižné pozorovanie, veď to aj tak je, ale príliš generalizujeme. Určite sa podobným spôsobom správajú a žijú rôzni ľudia. Možno vám zíde na um v prvej chvíli Viktor Kožený na Bahamách, alebo niektorí jeho slovenskí ideoví a hodnotoví bratranci. Ale PT môže byť aj niekto, koho príjmy sú absolútne legálne a ktorého biznis je pre iných prínosom. Ako PT – permanentný turista – nežije preto, aby unikal spravodlivosti, ale preto, lebo je naozaj a hlboko znechutený tým, o aké peniaze by ho štát oberal na daniach, keby to dovolil, a najmä akým spôsobom by potom s tými peniazmi zaobchádzal, ako by nimi mrhal a ako by ich rôzni klienti vlády rozkrádali. Ako PT žije dnes množstvo ľudí a pre mnohých sa to stalo trvalou životnou filozofiou. Životný štýl PT v tom pravom slova zmysle nie je pre chudobných ľudí, a nie je ani pre ľudí s priemernými príjmami, ale znalci vravia a píšu, že kto má nápad, trochu dobrodružnú povahu a kto nemá zo sveta komplexy, môže to pokojne skúsiť, aj keď iba začína. Na druhej strane – na papieri to všetko vyzerá výborne a premyslene, ale také jednoduché to nie je. Toto je čoraz viac globalizovaný svet a postupne sa jeho globálne a medzinárodné inštitúcie stávajú mocnejšími a mocnejšími. A nepáčia sa im globálni permanentní turisti. Ani vládam celého sveta životná filozofia permanentných turistov a daňových rajov nevonia, a tak robia všetko možné, aby im tú turistiku zarazili a tie raje zrušili. Veď občania sú stádo, a to sa nemá čo rozutekávať, navyše nepodojené. Myslím si však, že moderných nomádov, permanentných turistov, stálych cestovateľov, bude ťažké znovu nahnať do košiara. Príliš milujú svoju slobodu, sú ako moderní beduíni. Ako píše Viera Langerová vo svojom texte v tejto .kritickej prílohe, najrôznejších moderných nomádov pribúda a na tých PT nomádov by som stavil.