A s ľudskou toleranciou tolerujúcou inakosť je to navlas rovnaké.
Harvey Milk o tom vedel svoje. Harvey Milk bol bojovník ako hrom, je nositeľom príbehu z rodu takých, ktoré neslobodno vypustiť z pamäti. Vďaka oscarovému (pôvodný scenár a herec v hlavnej úlohe) filmu amerického režiséra Gusa Van Santa Milk sa nám jednoduchšie podarí nezabúdať, v čom spočíva hodnota (a zmysel?) života.
Gus Van Sant, príťažlivý chlapík s dobrosrdečným výzorom, je vskutku všestranne obdarený. Filmový režisér experimentálnych aj hraných snímok, spisovateľ, muzikant, scenárista, fotograf. Držiteľ mnohých filmových cien, povedzme aj cannskej Zlatej palmy (Elephant, 2003), režisér filmov Paranoid Park (o adolescentných skateboardistoch v Portlande), Moje súkromné Idaho, Dobrý Will Hunting, Zomrieť pre, remake klasiky Psycho... Gus Van Sant je autor v pravom (a pozitívnom) zmysle slova sociálne angažovaný: zaujímajú ho marginálne, či skôr marginalizované skupiny ľudstva. Napríklad homosexuáli. A práve o nich je reč aj v najnovšom Gusovom opuse Milk. Scenár k nemu napísal Dustin Lance Black v čase osobného voľna, bez priveľkej viery v budúce sfilmovanie. Keď mu za scenár udeľovali výročné ocenenie Amerického cechu scenáristov, povedal: „Bohu ďakujem za splnenia sna a ďakujem mu aj za to, že nám dal Harveyho Milka."
Harvey Milk, ktorého desať rokov (70. minulého storočia) občianskeho aktivizmu mapuje rovnomenná životopisná snímka, bol prvým Američanom, otvorene sa priznávajúcim k homosexualite a zvoleným do verejnej politickej funkcie. Takého ochrancu svojich práv by si určite želala každá utláčaná societa. Slová šéfky poslednej – úspešnej – Milkovej volebnej kampane: „Bol vizionárom. V hlave si niesol obraz spravodlivého sveta, a potom sa zasadzoval o to, aby predstavu pretavil na realitu. Pre nás všetkých.“
Santov film sa začína – rámcovaný nahrávaním (poslednej?) spovede na magnetofónovú pásku – okamihom zoznámenia zazobaného štyridsiatnika z Wall Street Harveyho s budúcim dlhoročným partnerom Scottom. Nasleduje Milkovo vyznanie z nespokojnosti s dovtedajšou vlastnou nevýraznou existenciou a vzápätí rozhodnutie pokúsiť sa všetko zmeniť. Presťahujú sa do San Francisca a netrvá dlho, a ich obchod s fotoaparátmi sa stane strediskom miestnej homosexuálnej komunity. Nepriateľský tlak voči gayom sa stupňuje, a tak Milk, charizmatický, vytrvalý, znalý veci, a jeho verní vyrážajú do boja za svoje, ale nielen za svoje práva. Napriek číhajúcemu nebezpečenstvu...
Snímka Milk je historicky verná (ešte aj v obrazovom stvárnení atmosféry tej doby), prirodzene vkladá do hraného materiálu archívne zábery, hlboko pod povrchom ohmatáva súkromný i verejný život svojho hrdinu. Jej najsilnejšími stránkami sú casting (záverečné titulky, kde má divák možnosť porovnať si herca a reálny predobraz jeho postavy, tvoria takú malú, druhú pointu filmu) a herectvo. Nezažiaril len Sean Penn, ale aj ostatní zúčastnení.
Milk je o vybojúvaní tolerancie a slobody. Stačí sa poobzerať okolo seba, aby človeku bolo nad slnko jasnejšie, že sú to (vtedy) aj teraz, aj potom horúce témy. Najhorúcejšie.
Milk, USA. Scenár: Dustin Lance Black, réžia: Gus Van Sant, hrajú: Sean Penn, Emile Hirsch, Josh Brolin, Diego Luna, James Franco a iní.
Harvey Milk o tom vedel svoje. Harvey Milk bol bojovník ako hrom, je nositeľom príbehu z rodu takých, ktoré neslobodno vypustiť z pamäti. Vďaka oscarovému (pôvodný scenár a herec v hlavnej úlohe) filmu amerického režiséra Gusa Van Santa Milk sa nám jednoduchšie podarí nezabúdať, v čom spočíva hodnota (a zmysel?) života.
Gus Van Sant, príťažlivý chlapík s dobrosrdečným výzorom, je vskutku všestranne obdarený. Filmový režisér experimentálnych aj hraných snímok, spisovateľ, muzikant, scenárista, fotograf. Držiteľ mnohých filmových cien, povedzme aj cannskej Zlatej palmy (Elephant, 2003), režisér filmov Paranoid Park (o adolescentných skateboardistoch v Portlande), Moje súkromné Idaho, Dobrý Will Hunting, Zomrieť pre, remake klasiky Psycho... Gus Van Sant je autor v pravom (a pozitívnom) zmysle slova sociálne angažovaný: zaujímajú ho marginálne, či skôr marginalizované skupiny ľudstva. Napríklad homosexuáli. A práve o nich je reč aj v najnovšom Gusovom opuse Milk. Scenár k nemu napísal Dustin Lance Black v čase osobného voľna, bez priveľkej viery v budúce sfilmovanie. Keď mu za scenár udeľovali výročné ocenenie Amerického cechu scenáristov, povedal: „Bohu ďakujem za splnenia sna a ďakujem mu aj za to, že nám dal Harveyho Milka."
Harvey Milk, ktorého desať rokov (70. minulého storočia) občianskeho aktivizmu mapuje rovnomenná životopisná snímka, bol prvým Američanom, otvorene sa priznávajúcim k homosexualite a zvoleným do verejnej politickej funkcie. Takého ochrancu svojich práv by si určite želala každá utláčaná societa. Slová šéfky poslednej – úspešnej – Milkovej volebnej kampane: „Bol vizionárom. V hlave si niesol obraz spravodlivého sveta, a potom sa zasadzoval o to, aby predstavu pretavil na realitu. Pre nás všetkých.“
Santov film sa začína – rámcovaný nahrávaním (poslednej?) spovede na magnetofónovú pásku – okamihom zoznámenia zazobaného štyridsiatnika z Wall Street Harveyho s budúcim dlhoročným partnerom Scottom. Nasleduje Milkovo vyznanie z nespokojnosti s dovtedajšou vlastnou nevýraznou existenciou a vzápätí rozhodnutie pokúsiť sa všetko zmeniť. Presťahujú sa do San Francisca a netrvá dlho, a ich obchod s fotoaparátmi sa stane strediskom miestnej homosexuálnej komunity. Nepriateľský tlak voči gayom sa stupňuje, a tak Milk, charizmatický, vytrvalý, znalý veci, a jeho verní vyrážajú do boja za svoje, ale nielen za svoje práva. Napriek číhajúcemu nebezpečenstvu...
Snímka Milk je historicky verná (ešte aj v obrazovom stvárnení atmosféry tej doby), prirodzene vkladá do hraného materiálu archívne zábery, hlboko pod povrchom ohmatáva súkromný i verejný život svojho hrdinu. Jej najsilnejšími stránkami sú casting (záverečné titulky, kde má divák možnosť porovnať si herca a reálny predobraz jeho postavy, tvoria takú malú, druhú pointu filmu) a herectvo. Nezažiaril len Sean Penn, ale aj ostatní zúčastnení.
Milk je o vybojúvaní tolerancie a slobody. Stačí sa poobzerať okolo seba, aby človeku bolo nad slnko jasnejšie, že sú to (vtedy) aj teraz, aj potom horúce témy. Najhorúcejšie.
Milk, USA. Scenár: Dustin Lance Black, réžia: Gus Van Sant, hrajú: Sean Penn, Emile Hirsch, Josh Brolin, Diego Luna, James Franco a iní.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.