ALI IBN RACHID
DANCING
AZYL
Prvá platňa prešovskej skupiny Ali ibn Rachid zo začiatku 90. rokov mala na obale výjav z hokejového zápasu Československo – Švédsko a vnútri také trvalky ako Pesimista („Sa neoplatí...“) a Modré more. Potom kapela nahrala ešte jeden album a Ľubo Burgr, jej vedúci činiteľ, sa utiahol do Divadla STOKA a neskôr Divadla SkRAT, kde skladal skvelú divadelnú hudbu. Popritom sa venoval „vážnej“ hudbe. To všetko cítiť na treťom albume. Pesničky majú silnú divadelnú atmosféru – rozprávajú absurdné minipríbehy, ktoré by mohla rozvinúť divadelná inscenácia. Sú šikovne skomponované a zahrané s ľahkosťou, zvyčajne vlastnou len džezovým profíkom. Ľubov spev znie často ako paródia na Deža Ursinyho, čo vytvára zaujímavé napätie s textami postavenými na absurdnom humore. Hudba je bohatá, prekvapivá, neopočúvaná. Všetko v poriadku, len chýba čosi ako Pesimista či Modré more.
●●●○○
.juraj Kušnierik
GOD HELP THE GIRL
GOD HELP THE GIRL
ROUGH TRADE/WEGART
Novým projektom Stuarta Murdocha (Belle & Sebastian) je muzikál o dievčati, ktoré sa dáva dokopy po roku strávenom v opatere psychiatrov. A hoci nechýba zaujímavá story a dočkáme sa i divadelnej a filmovej verzie (hádam sa z Glasgowa dostane aj k nám), pre prvý, soundtrackový kontakt s dielkom platí, že v podstate ide o Belu v bledomodrom, respektíve ružovom. Tri najdôležitejšie elementy sú doposiaľ neopočúvané ženy: Catherine Ireton, Celia Garcia a Alex Klobouk (vidieť ste ich už mohli na obaloch predošlých Murdochovych platní), no príbehu nechýbajú ani muži: okrem Murdocha si zahrá a zaspieva aj Neil Hannon alias The Divine Commedy. Vzdušné vybrnkávané gitary, klavír, hammond, tamburíny, veľký orchester. Zväčša svižné trojminútovky s nápadom či vtipom. Čosi ako „nezávislí konzervatoristi hrajú hudbu z britských kinohitov 60. rokov“. A ako dobre!
●●●●○
.daniel Baláž
TORI AMOS
ABNORMALLY ATTRACTED TO SIN
UNIVERSAL
Desiaty album je zároveň návratom i ďalším krokom vpred. Predstavuje Tori Amos takú, aká je: komplikovaná, trochu zasnená, trochu štylizovaná, ale originálna. Jej hlas, a miestami aj skladateľský rukopis, môže niekomu celkom oprávnene pripomenúť Kate Bush, prípadne Joni Mitchell. Pre skalné jadro fanúšikov – až prekvapivo početné vzhľadom na to, že nejde o žiadny pop – bude však Tori stále jedinou a nezameniteľnou. Nový album kombinuje overené metódy s novými prvkami. V mozaikových aranžmánoch nájdu svoje uplatnenie syntezátorové groovy i zeppelinovské sláky a la Kashmir. Pesničky v stredných a pomalších tempách sa líšia formálne, zlievajú sa však vďaka výraznému, no nemennému spôsobu spevu. V textoch Tori realizuje svoje súkromné vyšetrovanie vo vzťahu materstva, viery a šteklivých súvislostí medzi silou a hriešnosťou nežného pohlavia.
●●●○○
.martin Chrobák
ELVIS COSTELLO
SECRET, PROFANE AND SUGARCANE
UNIVERSAL
V poslednom období sa zdá, akoby sa Elvis Costello snažil hľadať svoj stratený esprit striedaním početných hudobných mimikry. Od pesničkového rocku zabrúsil k rôznym variantom džezu, bluesu a teraz dokonca k tradičnému bluegrassu. Do štúdia si prizval skupinu špičkových hráčov na bendže, husliach, kontrabase, dobre a mandolíne, ktorí nahrávke dodali štýlový akustický zvuk. Problém však spočíva v tom, že Costello sa pokúsil prepašovať svoj intelekt k poslucháčovi na krídlach hudby, ktorá funguje na inom princípe – priamočiarosti a jednoduchosti. Elvis vkladá prekážky tam, kde ich poslucháč neočakáva. Niektoré pesničky tak držia pohromade viac vôľou autora a interpreta než silou melódie a energiou plynúceho rytmu. Spevák na to napokon poukáže sám, keď v závere zaznie prevzatý valčík o výmene partnerov (Change Partners) a všetko je zase, ako má byť.
●●●○○
.martin Chrobák
MILO SUCHOMEL QUARTET
I ALWAYS TELL YOU...
HUDOBNÉ CENTRUM
Ešte nikdy nebola slovenská džezová scéna natoľko výrazná a rozmanitá ako v súčasnosti. Dôvodom sú fenomenálni hudobníci takzvanej Generácie 197X – džezmeni narodení po roku 1970, ktorí sa profilujú s osobitosťou vlastného vyjadrovacieho jazyka, uctievaním tradície a inklináciou k straightahead jazzu. Problémom väčšiny z nich (Tariška, Šrámek, Kováč, Valihora) je fungovanie vo viacerých projektoch a zákonité rozmieňanie energie. Saxofonista Milo Suchomel pracuje na výraze svojho kvarteta (Tomáš Baroš, Klaudius Kováč, Marián Ševčík) už niekoľko rokov. Aj preto prekvapuje zvukovou stmelenosťou, robustným tónom lídrovho tenorsaxofónu a podmanivými baladickými témami, ktoré sa nehanbia za svoj melodicko-pesničkový charakter (uhrančivý nápev titulnej I Always Tell You...). Pohodová muzika aj pre tých, ktorí slovenský džez nemusia.
●●●●○
.peter Motyčka
IGGY POP
PRELIMINAIRES
ASTRALWERKS
„Už ma nebaví počúvať idiotských machrov, ktorí režú do gitár, začal som počúvať džez,“ povedal kmotor punku Iggy Pop k vydaniu svojho nového albumu, ovplyvneného knihou Možnosť ostrova francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa. Cítiť z toho idealizmus hippies premietnutý do súčasného hudobného vyjadrenia typického pre oblasť lounge s džezovou príchuťou, čiže prevažuje pokoj, rockové ostrie iba miestami vyrazí na povrch. Zaznie i džez z New Orleans a celé sa to začína Iggyho snivým, recitačným prejavom v skladbe Les Feuilles Mortes, ktorú kedysi spieval francúzsky šansoniér Yves Montand. Nechýba francúzština s anglosaským prízvukom. Iggyho posun ku kultivovanosti nie je ojedinelý. Veľkú časť americkej hudobnej inteligencie v poslednom čase fascinujú kultúry, ktoré pôvodne tvarovali ich domácu hudbu. Záver? Estetické, no melódie mi nezostávajú v pamäti.
●●●○○
.miro Potoček
DANCING
AZYL
Prvá platňa prešovskej skupiny Ali ibn Rachid zo začiatku 90. rokov mala na obale výjav z hokejového zápasu Československo – Švédsko a vnútri také trvalky ako Pesimista („Sa neoplatí...“) a Modré more. Potom kapela nahrala ešte jeden album a Ľubo Burgr, jej vedúci činiteľ, sa utiahol do Divadla STOKA a neskôr Divadla SkRAT, kde skladal skvelú divadelnú hudbu. Popritom sa venoval „vážnej“ hudbe. To všetko cítiť na treťom albume. Pesničky majú silnú divadelnú atmosféru – rozprávajú absurdné minipríbehy, ktoré by mohla rozvinúť divadelná inscenácia. Sú šikovne skomponované a zahrané s ľahkosťou, zvyčajne vlastnou len džezovým profíkom. Ľubov spev znie často ako paródia na Deža Ursinyho, čo vytvára zaujímavé napätie s textami postavenými na absurdnom humore. Hudba je bohatá, prekvapivá, neopočúvaná. Všetko v poriadku, len chýba čosi ako Pesimista či Modré more.
●●●○○
.juraj Kušnierik
GOD HELP THE GIRL
GOD HELP THE GIRL
ROUGH TRADE/WEGART
Novým projektom Stuarta Murdocha (Belle & Sebastian) je muzikál o dievčati, ktoré sa dáva dokopy po roku strávenom v opatere psychiatrov. A hoci nechýba zaujímavá story a dočkáme sa i divadelnej a filmovej verzie (hádam sa z Glasgowa dostane aj k nám), pre prvý, soundtrackový kontakt s dielkom platí, že v podstate ide o Belu v bledomodrom, respektíve ružovom. Tri najdôležitejšie elementy sú doposiaľ neopočúvané ženy: Catherine Ireton, Celia Garcia a Alex Klobouk (vidieť ste ich už mohli na obaloch predošlých Murdochovych platní), no príbehu nechýbajú ani muži: okrem Murdocha si zahrá a zaspieva aj Neil Hannon alias The Divine Commedy. Vzdušné vybrnkávané gitary, klavír, hammond, tamburíny, veľký orchester. Zväčša svižné trojminútovky s nápadom či vtipom. Čosi ako „nezávislí konzervatoristi hrajú hudbu z britských kinohitov 60. rokov“. A ako dobre!
●●●●○
.daniel Baláž
TORI AMOS
ABNORMALLY ATTRACTED TO SIN
UNIVERSAL
Desiaty album je zároveň návratom i ďalším krokom vpred. Predstavuje Tori Amos takú, aká je: komplikovaná, trochu zasnená, trochu štylizovaná, ale originálna. Jej hlas, a miestami aj skladateľský rukopis, môže niekomu celkom oprávnene pripomenúť Kate Bush, prípadne Joni Mitchell. Pre skalné jadro fanúšikov – až prekvapivo početné vzhľadom na to, že nejde o žiadny pop – bude však Tori stále jedinou a nezameniteľnou. Nový album kombinuje overené metódy s novými prvkami. V mozaikových aranžmánoch nájdu svoje uplatnenie syntezátorové groovy i zeppelinovské sláky a la Kashmir. Pesničky v stredných a pomalších tempách sa líšia formálne, zlievajú sa však vďaka výraznému, no nemennému spôsobu spevu. V textoch Tori realizuje svoje súkromné vyšetrovanie vo vzťahu materstva, viery a šteklivých súvislostí medzi silou a hriešnosťou nežného pohlavia.
●●●○○
.martin Chrobák
ELVIS COSTELLO
SECRET, PROFANE AND SUGARCANE
UNIVERSAL
V poslednom období sa zdá, akoby sa Elvis Costello snažil hľadať svoj stratený esprit striedaním početných hudobných mimikry. Od pesničkového rocku zabrúsil k rôznym variantom džezu, bluesu a teraz dokonca k tradičnému bluegrassu. Do štúdia si prizval skupinu špičkových hráčov na bendže, husliach, kontrabase, dobre a mandolíne, ktorí nahrávke dodali štýlový akustický zvuk. Problém však spočíva v tom, že Costello sa pokúsil prepašovať svoj intelekt k poslucháčovi na krídlach hudby, ktorá funguje na inom princípe – priamočiarosti a jednoduchosti. Elvis vkladá prekážky tam, kde ich poslucháč neočakáva. Niektoré pesničky tak držia pohromade viac vôľou autora a interpreta než silou melódie a energiou plynúceho rytmu. Spevák na to napokon poukáže sám, keď v závere zaznie prevzatý valčík o výmene partnerov (Change Partners) a všetko je zase, ako má byť.
●●●○○
.martin Chrobák
MILO SUCHOMEL QUARTET
I ALWAYS TELL YOU...
HUDOBNÉ CENTRUM
Ešte nikdy nebola slovenská džezová scéna natoľko výrazná a rozmanitá ako v súčasnosti. Dôvodom sú fenomenálni hudobníci takzvanej Generácie 197X – džezmeni narodení po roku 1970, ktorí sa profilujú s osobitosťou vlastného vyjadrovacieho jazyka, uctievaním tradície a inklináciou k straightahead jazzu. Problémom väčšiny z nich (Tariška, Šrámek, Kováč, Valihora) je fungovanie vo viacerých projektoch a zákonité rozmieňanie energie. Saxofonista Milo Suchomel pracuje na výraze svojho kvarteta (Tomáš Baroš, Klaudius Kováč, Marián Ševčík) už niekoľko rokov. Aj preto prekvapuje zvukovou stmelenosťou, robustným tónom lídrovho tenorsaxofónu a podmanivými baladickými témami, ktoré sa nehanbia za svoj melodicko-pesničkový charakter (uhrančivý nápev titulnej I Always Tell You...). Pohodová muzika aj pre tých, ktorí slovenský džez nemusia.
●●●●○
.peter Motyčka
IGGY POP
PRELIMINAIRES
ASTRALWERKS
„Už ma nebaví počúvať idiotských machrov, ktorí režú do gitár, začal som počúvať džez,“ povedal kmotor punku Iggy Pop k vydaniu svojho nového albumu, ovplyvneného knihou Možnosť ostrova francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa. Cítiť z toho idealizmus hippies premietnutý do súčasného hudobného vyjadrenia typického pre oblasť lounge s džezovou príchuťou, čiže prevažuje pokoj, rockové ostrie iba miestami vyrazí na povrch. Zaznie i džez z New Orleans a celé sa to začína Iggyho snivým, recitačným prejavom v skladbe Les Feuilles Mortes, ktorú kedysi spieval francúzsky šansoniér Yves Montand. Nechýba francúzština s anglosaským prízvukom. Iggyho posun ku kultivovanosti nie je ojedinelý. Veľkú časť americkej hudobnej inteligencie v poslednom čase fascinujú kultúry, ktoré pôvodne tvarovali ich domácu hudbu. Záver? Estetické, no melódie mi nezostávajú v pamäti.
●●●○○
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.