Nešlo o priamočiary pohyb, pri ktorom sa vráti poriadok do pôvodného stavu. Každý rozvratný krok zasahuje totiž celý právny systém. A normálny stav po roku 1989 neexistoval. Vytvoriť právny štát si vyžadovalo zásadnú zmenu a vôľu. Chýbalo jedno i druhé. Víťazné hlásenia reformných politikov boli predčasné a z opozičných apokalyptikov, zvestujúcich fiktívny súmrak právneho štátu, sa stali vo vláde jeho skutoční rozvracači.
Zásadná premena právneho systému a súdnictva ostala nedovŕšená. Náš právny systém vyzerá ako prevrátená gramatika. V nej existujú pravidlá, ktoré vytvárajú gramatický systém a v rámci nich výnimky, ktoré „potvrdzujú pravidlá“. V našom právnom systéme sa však stávajú pravidlom výnimky. Pripomína to zápas dvoch zbrojárskych skupín z románu Julesa Verna Cesta na Mesiac. Zatiaľ čo jedna vyrába čoraz odolnejšie panciere proti delovým guliam, druhá vyrába čoraz účinnejšie delové gule na ich zničenie. Naše dnešné skóre v tomto súboji je neutešené. Počúvame samé hlasy volajúcich v púšti po záchranných brzdách proti súčasnému plazivému rozvalu.
Tým nechcem povedať, že neexistujú opačné prípady. Poznáme postoje kritických sudcov. Verejne sa hovorí o kauze Cervanová. Porušovanie základných občianskych práv v prípade Hedvigy Malinovej narazilo na verejnú nevôľu aj vďaka statočnému postoju učiteľov, ošetrujúcich lekárov, súdnych znalcov a jej obhajcu. Verejnosti neostali utajené postupy polície, ktorá sa v prípadoch advokáta Ernesta Valka, bieloruskej novinárky či mladých františkánov správala ako votrelec, a nie ako ochranca občanov. Kauza pezinskej skládky scitlivela verejnosť natoľko, že na ňu v poslednej inštancii museli reagovať aj najvyššie súdne orgány.
To všetko sú však výnimky, ktoré by mali byť pravidlami. Pravidlom sa však čoraz častejšie stáva to, čo by malo ostať výnimkou. Stačí spomenúť bezuzdné vyvlastňovanie vlastníkov pôdy s odôvodnením, že to urýchli výstavbu diaľnic, ktoré však bolo len zámienkou pre Ficov sľub, že vybuduje diaľnicu z Košíc do Bratislavy do volieb v roku 2010. Dnes už vieme, že nebude diaľnica ani pozemky.
Zmena výnimiek na pravidlá zasahuje dnes najvyššie orgány súdnej moci. Ochromuje spravodlivosť. V alarmujúcej miere sem patrí rozhodnutie Ústavného súdu v prípade Špeciálneho súdu, ktoré podrýva jeho autoritu ako najvyššej inštancie ochrany ústavnosti. Nikto súdny totiž neuverí, že rovnosť v právach a nezávislosť znamená platovú nivelizáciu – to by si museli znížiť platy ako prví siedmi sudcovia, ktorí o tom rozhodli. Poznáme viaceré kroky Generálnej prokuratúry. V poslednom čase sa stávame v priamom prenose svedkami do neba volajúceho prípadu výnimky menom Harabin, jeho bezostyšnej chúťky ovládnuť Najvyšší súd a cezeň celé súdnictvo. To už nie je len prípad, kde sa výnimka stáva pravidlom, ale príklad aziatskeho chápania práva, v ktorom pravidlá nahrádza osobná moc.
Policajné, vyšetrovacie orgány, prokuratúra a súdy majú v demokratickom štáte ochraňovať občana, zaručovať mu právnu istotu a bezpečnosť. Tam, kde však práve ony podomieľajú právny systém, dochádza k jeho rozvalu a záchranné brzdy sa stávajú neúčinné. Právny štát možno totiž vybudovať len súčinnosťou polície, vyšetrovacích orgánov, celého súdnictva od súdov po Generálnu prokuratúru, Ústavný súd a Najvyšší súd až po politické elity a občiansku spoločnosť. Budovanie právneho štátu vyžaduje trvalý, pevný, neoblomný postoj ochrancov právneho štátu, a nie účelové správanie podľa toho, či sme pri moci, alebo v opozícii. Právny štát možno vybudovať len vtedy, keď sa výnimky nestanú pravidlami a pravidlá výnimkami. To je skutočná výzva.
Zásadná premena právneho systému a súdnictva ostala nedovŕšená. Náš právny systém vyzerá ako prevrátená gramatika. V nej existujú pravidlá, ktoré vytvárajú gramatický systém a v rámci nich výnimky, ktoré „potvrdzujú pravidlá“. V našom právnom systéme sa však stávajú pravidlom výnimky. Pripomína to zápas dvoch zbrojárskych skupín z románu Julesa Verna Cesta na Mesiac. Zatiaľ čo jedna vyrába čoraz odolnejšie panciere proti delovým guliam, druhá vyrába čoraz účinnejšie delové gule na ich zničenie. Naše dnešné skóre v tomto súboji je neutešené. Počúvame samé hlasy volajúcich v púšti po záchranných brzdách proti súčasnému plazivému rozvalu.
Tým nechcem povedať, že neexistujú opačné prípady. Poznáme postoje kritických sudcov. Verejne sa hovorí o kauze Cervanová. Porušovanie základných občianskych práv v prípade Hedvigy Malinovej narazilo na verejnú nevôľu aj vďaka statočnému postoju učiteľov, ošetrujúcich lekárov, súdnych znalcov a jej obhajcu. Verejnosti neostali utajené postupy polície, ktorá sa v prípadoch advokáta Ernesta Valka, bieloruskej novinárky či mladých františkánov správala ako votrelec, a nie ako ochranca občanov. Kauza pezinskej skládky scitlivela verejnosť natoľko, že na ňu v poslednej inštancii museli reagovať aj najvyššie súdne orgány.
To všetko sú však výnimky, ktoré by mali byť pravidlami. Pravidlom sa však čoraz častejšie stáva to, čo by malo ostať výnimkou. Stačí spomenúť bezuzdné vyvlastňovanie vlastníkov pôdy s odôvodnením, že to urýchli výstavbu diaľnic, ktoré však bolo len zámienkou pre Ficov sľub, že vybuduje diaľnicu z Košíc do Bratislavy do volieb v roku 2010. Dnes už vieme, že nebude diaľnica ani pozemky.
Zmena výnimiek na pravidlá zasahuje dnes najvyššie orgány súdnej moci. Ochromuje spravodlivosť. V alarmujúcej miere sem patrí rozhodnutie Ústavného súdu v prípade Špeciálneho súdu, ktoré podrýva jeho autoritu ako najvyššej inštancie ochrany ústavnosti. Nikto súdny totiž neuverí, že rovnosť v právach a nezávislosť znamená platovú nivelizáciu – to by si museli znížiť platy ako prví siedmi sudcovia, ktorí o tom rozhodli. Poznáme viaceré kroky Generálnej prokuratúry. V poslednom čase sa stávame v priamom prenose svedkami do neba volajúceho prípadu výnimky menom Harabin, jeho bezostyšnej chúťky ovládnuť Najvyšší súd a cezeň celé súdnictvo. To už nie je len prípad, kde sa výnimka stáva pravidlom, ale príklad aziatskeho chápania práva, v ktorom pravidlá nahrádza osobná moc.
Policajné, vyšetrovacie orgány, prokuratúra a súdy majú v demokratickom štáte ochraňovať občana, zaručovať mu právnu istotu a bezpečnosť. Tam, kde však práve ony podomieľajú právny systém, dochádza k jeho rozvalu a záchranné brzdy sa stávajú neúčinné. Právny štát možno totiž vybudovať len súčinnosťou polície, vyšetrovacích orgánov, celého súdnictva od súdov po Generálnu prokuratúru, Ústavný súd a Najvyšší súd až po politické elity a občiansku spoločnosť. Budovanie právneho štátu vyžaduje trvalý, pevný, neoblomný postoj ochrancov právneho štátu, a nie účelové správanie podľa toho, či sme pri moci, alebo v opozícii. Právny štát možno vybudovať len vtedy, keď sa výnimky nestanú pravidlami a pravidlá výnimkami. To je skutočná výzva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.