Pred 35 rokmi sa na obrazovkách objavil Ein Kessel Buntes. Východonemecká moderátorka Dagmar Fredericová šarmantným úsmevom privítala súdruhov a súdružky v programe naozajstnej socialistickej kultúry.
Iste, je trochu zvláštne pripomínať si výročie čohosi tak bizarného ako bol prvý a v podstate aj jediný veľký šoubiznisový program socialistického tábora. Lenže Ein Kessel Buntes sa stal fenoménom pre všetky generácie, ktoré ho v rokoch 1972 – 1990 sledovali. Tento program sledovali zástupy divákov z rôznych dôvodov – niektorým sa to naozaj páčili, iní sa vyžívali v trápnosti tejto socialistickej zábavy (bolo to také blbé, až to bolo fascinujúce), ďalší čakali, či sa zas objavia polonahé kubánske tanečnice alebo dajaká západná hviezda ako ABBA či Bonnie M. Aj československí diváci boli fascinovaní veľkoleposťou scény, baletných čísel so dlhonohými baletkami v blýskavých kostýmoch či hojnosťou svetelného parku, pretože až takú pompéznu šou miestna televízia nevyrábala. Rozpočet programu na tento program si mohol dovoliť luxus, aký ani dnes nevidno.
Ein Kessel Buntes vznikol v roku 1972 ako experiment, ktorý mal odlákať nemeckých divákov od západonemeckých televíznych staníc. O jeho vzniku nerozhodol programový riaditeľ či šikovný producent, ale ústredný výbor nemeckej komunistickej strany, ktorý prikázal štátnej televízii vyskúšať nové trendy televíznej zábavy. Televízia mala vyrobiť zábavný program, ktorý musí „vyjadrovať modernosť a hospodársku silu NDR“. Za dvadsať rokov existencie Ein Kessel Buntes vzniklo 113 vydaní. Program sa vysielal raz za dva mesiace, najprv z Friedrichstadtpalastu, neskôr z Paláca republiky. Na tento symbol socialistickej zábavy sa chodili pozerať turisti z celého východného bloku, ktorých v Berlíne často zaujímal Palác republiky oveľa viac ako nejaký berlínsky múr. Pripomeňme, že palác skončil celkom neslávne. Po páde komunistov sa zistilo, že je zamorený azbestom, a tak ho treba zbúrať, presnejšie rozobrať, aby nebolo poškodené okolie paláca. Rozoberať sa začalo vlani v zime a socialistický palác zábavy by mal nadobro zaniknúť do konca budúceho roka.
Ein Kessel Buntes evokuje v pamätníkoch nielen nablýskaný balet či striedmo servírované západné hviezdy, ale aj úsilie vyrobiť šoubiznisové hviezdy zo socialistických umelcov. Z Československa pravidelnú pozvánku dostávala Helena Vondráčková (Karel Gott bol populárnejší u západných susedov). K Ein Kessel Buntes roky neodmysliteľne patril mužne pôsobiaci americký kovboj – spevák a herec Dean Reed, ktorý v roku 1973 emigroval do východného Nemecka. Neskôr sa tu utopil (podľa niektorých verzií išlo o samovraždu či vraždu na príkaz STASI). Tento východonemecký agent má dodnes v Nemecku mnohých obdivovateľov a fanúšikov (pozri www.deanreed.de).
Ein Kessel Buntes skončil neslávne v roku 1988, keď už v publiku sedela iba stranícka špička, neveriaca, že jej čas sa končí. Západonemecká ARD sa síce v rokoch 1991 a 1992 pokúšala tento program zachrániť, ale ukázalo sa, že tento druh spomienkového sentimentu už Nemci nechcú. Ale napriek tomu – pojem Ein Kessel Buntes žije naďalej a šíri sa aj medzi mladšími ročníkmi, ktoré ani presne nevedia, o čo išlo. Aj v slovenských internetových diskusiách, blogoch či v mediálnych analýzach sa toto spojenie vyskytuje veľmi často. Používalo sa napríklad aj pri Superstar alebo pri Hite storočia. Najlepšie sa však hodí na rôzne pokusy slovenských televízií o silvestrovské zábavné programy, kde sa všetko nabubrene blyští, trblieta a zabáva. Ein Kessel Buntes sa stalo všeobecne známym synonymom gýčovej televíznej zábavy. Toto synonymum vzniklo pred 35 rokmi v šialenej dobe, keď aj o forme zábavy rozhodovali politbyrá.
.eva Čobejová
Iste, je trochu zvláštne pripomínať si výročie čohosi tak bizarného ako bol prvý a v podstate aj jediný veľký šoubiznisový program socialistického tábora. Lenže Ein Kessel Buntes sa stal fenoménom pre všetky generácie, ktoré ho v rokoch 1972 – 1990 sledovali. Tento program sledovali zástupy divákov z rôznych dôvodov – niektorým sa to naozaj páčili, iní sa vyžívali v trápnosti tejto socialistickej zábavy (bolo to také blbé, až to bolo fascinujúce), ďalší čakali, či sa zas objavia polonahé kubánske tanečnice alebo dajaká západná hviezda ako ABBA či Bonnie M. Aj československí diváci boli fascinovaní veľkoleposťou scény, baletných čísel so dlhonohými baletkami v blýskavých kostýmoch či hojnosťou svetelného parku, pretože až takú pompéznu šou miestna televízia nevyrábala. Rozpočet programu na tento program si mohol dovoliť luxus, aký ani dnes nevidno.
Ein Kessel Buntes vznikol v roku 1972 ako experiment, ktorý mal odlákať nemeckých divákov od západonemeckých televíznych staníc. O jeho vzniku nerozhodol programový riaditeľ či šikovný producent, ale ústredný výbor nemeckej komunistickej strany, ktorý prikázal štátnej televízii vyskúšať nové trendy televíznej zábavy. Televízia mala vyrobiť zábavný program, ktorý musí „vyjadrovať modernosť a hospodársku silu NDR“. Za dvadsať rokov existencie Ein Kessel Buntes vzniklo 113 vydaní. Program sa vysielal raz za dva mesiace, najprv z Friedrichstadtpalastu, neskôr z Paláca republiky. Na tento symbol socialistickej zábavy sa chodili pozerať turisti z celého východného bloku, ktorých v Berlíne často zaujímal Palác republiky oveľa viac ako nejaký berlínsky múr. Pripomeňme, že palác skončil celkom neslávne. Po páde komunistov sa zistilo, že je zamorený azbestom, a tak ho treba zbúrať, presnejšie rozobrať, aby nebolo poškodené okolie paláca. Rozoberať sa začalo vlani v zime a socialistický palác zábavy by mal nadobro zaniknúť do konca budúceho roka.
Ein Kessel Buntes evokuje v pamätníkoch nielen nablýskaný balet či striedmo servírované západné hviezdy, ale aj úsilie vyrobiť šoubiznisové hviezdy zo socialistických umelcov. Z Československa pravidelnú pozvánku dostávala Helena Vondráčková (Karel Gott bol populárnejší u západných susedov). K Ein Kessel Buntes roky neodmysliteľne patril mužne pôsobiaci americký kovboj – spevák a herec Dean Reed, ktorý v roku 1973 emigroval do východného Nemecka. Neskôr sa tu utopil (podľa niektorých verzií išlo o samovraždu či vraždu na príkaz STASI). Tento východonemecký agent má dodnes v Nemecku mnohých obdivovateľov a fanúšikov (pozri www.deanreed.de).
Ein Kessel Buntes skončil neslávne v roku 1988, keď už v publiku sedela iba stranícka špička, neveriaca, že jej čas sa končí. Západonemecká ARD sa síce v rokoch 1991 a 1992 pokúšala tento program zachrániť, ale ukázalo sa, že tento druh spomienkového sentimentu už Nemci nechcú. Ale napriek tomu – pojem Ein Kessel Buntes žije naďalej a šíri sa aj medzi mladšími ročníkmi, ktoré ani presne nevedia, o čo išlo. Aj v slovenských internetových diskusiách, blogoch či v mediálnych analýzach sa toto spojenie vyskytuje veľmi často. Používalo sa napríklad aj pri Superstar alebo pri Hite storočia. Najlepšie sa však hodí na rôzne pokusy slovenských televízií o silvestrovské zábavné programy, kde sa všetko nabubrene blyští, trblieta a zabáva. Ein Kessel Buntes sa stalo všeobecne známym synonymom gýčovej televíznej zábavy. Toto synonymum vzniklo pred 35 rokmi v šialenej dobe, keď aj o forme zábavy rozhodovali politbyrá.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.