Petície, modlitby, demonštrácie, zatýkanie. Odovzdávanie čestného titulu doctor honoris causa americkému prezidentovi Barackovi Obamovi na Notre Dame University bolo všetkým, len nie pokojným akademickým zhromaždením. Obama vedel, že pobyt na „nepriateľskom“ území bude skúškou ohňom, ale zároveň možnosťou prezentovať sa ako muž zmierenia a dialógu. Tomuto cieľu podriadil aj svoj prejav.
.spojme sa
„Otázkou je, ako môžeme spolupracovať napriek takýmto rozdielom? Je možné spojiť naše ruky v spoločnom úsilí? Ako dosiahnuť, aby každý z nás zastával svoje princípy a bojoval za to, čo považuje za správne, bez démonizovania tých, ktorí majú rovnako silné opačné presvedčenie? Tieto otázky sa nikde neobjavujú nástojčivejšie ako pri otázke potratu.“
Obama prešiel k citlivej téme hneď v úvode svojho príhovoru sprevádzaného občasnými protestnými výkrikmi z dvanásťtisícového auditória, ktoré ho niekoľko minút predtým privítalo srdečným potleskom postojačky. Medzi dvoma tisíckami tohtoročných absolventov chýbala len päťdesiatka študentov, ktorí nesúhlasili s účasťou Obamu na pôde svojej školy. Slávnosti sa nezúčastnil ani jej každoročný hosť, miestny biskup John D’Arcy, ktorý univerzite odkázal, že zapredala pravdu za prestíž a stál uprostred jednej z protestujúcich skupín. Chýbala aj bývalá veľvyslankyňa USA pri Svätej stolici Mary Ann Glendon a odmietla prevziať ocenenie Laetare Medal, ktoré univerzita od roku 1883 udeľuje katolíckym intelektuálom za prínos k šíreniu ideálov katolicizmu.
„Obama vo svojom príhovore neurobil krok späť a ďalej hájil právo na potrat, ale zároveň sa pokúsil vytvoriť príležitosť na dialóg medzi oboma tábormi ideovej a politickej vojny, ktorá v USA prebieha veľmi neúprosne,“ charakterizoval prezidentov príhovor taliansky ľavicový denník Il Riformista. Pozvanie amerického prezidenta na Notre Dame nie je ničím nezvyčajným. Univerzita každoročne pozýva významnú osobnosť na koncoročné promócie ku koncu akademického roka. Rektor a katolícky kňaz John Jenkins sa teraz rozhodol pozvať Obamu, od roku 1964 prvého kandidáta demokratov, ktorý v prezidentských voľbách zvíťazil v štáte Indiana.
.kňaz v putách
Pozvánka vyvolala ostré protesty, ktoré zjednotili náboženskú pravicu naprieč jednotlivými kresťanskými denomináciami. „Ako môže Notre Dame, katolícka univerzita, pozvať niekoho, koho postoje sú v priamej opozícii k učeniu cirkvi? Ako mu môžu udeliť čestný doktorát, keď zastáva princípy protirečiace základnej hodnote, na ktorej bola univerzita vybudovaná, teda posvätnosti života?“ citovali noviny Indy Star postoj Brendana Garveya, jedného z veriacich farnosti Holy Rosary v centre Indianapolisu, ktorí sa počas odovzdávania ocenenia zišli na modlitbe vo svojom kostole.
Na čele protestov, do ktorých sa zapojilo aj vyše 70 amerických biskupov na čele s predsedom biskupskej konferencie USA, kardinálom Francisom Georgeom, stáli dve organizácie – Cardinal Newman Society, ktorá združuje vyše 220 amerických katolíckych univerzít a kolégií, a pro-life hnutie CatholicVote.com. Pod ich petíciu s názvom Notre Dame Scandal sa podpísalo vyše 367 000 Američanov. „Nejde o protest proti prezidentovi. Protestujeme predovšetkým proti neposlušnosti Notre Dame a zrade katolíckych hodnôt,“ uviedol pre agentúru Zenit Patrick Reilly prezident Cardinal Newman Society. Rektor Jenkins sa však mohol oprieť o verejnú mienku. Podľa prieskumu agentúry Pew Research Center len 28 % amerických katolíkov odsúdilo pozvanie Obamu, kým 50 % to pokladalo za dobrý krok.
Obzvlášť smutnou udalosťou bolo zatknutie starého katolíckeho kňaza a pro-life aktivistu Normana Weslina, ktorý viedol s krížom na pleciach tichý protestný sprievod k univerzitnému kampusu. Emotívne video, ktoré zobrazuje policajtov, ako sputnávajú na zemi ležiaceho kňaza, vyvolalo na internete živú polemiku. Medzi zadržanými bol aj Norman McCorvey, bývalý pro-choice aktivista a jeden z protagonistov prípadu Roe vs Wade, ktorý prešiel k hnutiu proti potratom.
.obamovskí katolíci
Prezident Obama však nezostal osamotený. Práve naopak. Jeho osoba už dávnejšie získala silnú podporu v radoch amerických katolíkov združených v hnutiach ako Catholics United či Catholics in Alliance for the Common Good. „Skutočným škandálom na Notre Dame dnes nie je to, že prezident USA hovorí na promóciách. Skutočným škandálom je zneužitie posvätnej chvíle na politické ciele. Skutočným škandálom je divadlo zdanlivo katolíckych kruhov zhromaždených pred Notre Dame, divadlo, ktorého skutočným cieľom je narušiť promócie venované prvému afroamerickému prezidentovi,“ hájila Obamu Patricia McGuire, rektorka washingtonskej katolíckej Trinity University, medzi ktorej absolventov patrí aj Nancy Pelosi, prominentná demokratka, predsedníčka Snemovne reprezentantov, katolíčka a obhajkyňa potratov. Pelosi, ktorej postoje počas nedávneho stretnutia kritizoval aj pápež Benedikt XVI., je prototypom tzv. obamovských katolíkov, teda veriacich, ktorí sa hlásia ku katolíckej cirkvi, ale nemajú problém s podporou potratov, antikoncepcie, homosexuálnych zväzkov či svätenia žien.
Nielen obamovskí katolíci podporujú svojho prezidenta, aj on podporuje ich. Koncom mája získali nomináciu na dôležité posty sudcu Najvyššieho súdu a veľvyslanca pri Svätej stolici dvaja z nich: sudkyňa Sonia Sotomayor a teológ Miguel Diaz, ktorý napriek svojmu dovtedajšiemu pro-life imidžu podporil nomináciu katolíčky a zástankyne potratov Kathleen Sebelius na pozíciu ministerky zdravotníctva.
Medzi Obamových obhajcov sa neúmyselne zaradil aj šéfredaktor vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano Gian Maria Vian, ktorý ocenil, že Obamov príhovor bral do úvahy obe strany a pokúsil sa diskusiu posunúť za hranicu ideologických sporov. „Obama nie je prezident – aborcionista,“ priniesol Vianove slová denník Il Riformosta. Jeho vyjadrenia sa stali terčom ostrej kritiky prominentných predstaviteľov americkej náboženskej pravice, ako sú Michael Novak, George Weigel alebo Deal Hudson, ktorý vo svojom článku s názvom L´Osservatore Romano potrebuje nového editora publikovanom na serveri insidecatholic.com vyzval čitateľov, aby žiadali vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Tarcisia Bertoneho o Vianovo odvolanie.
.problém katolíckych univerzít
Stav amerických katolíckych univerzít sa medzitým stal témou akademickej reflexie. Profesorka Anne Hendershoot, ktorá pôsobíi na King´s College v New Yorku, pred niekoľkými mesiacmi vydala knihu s názvom Status Envy: The Politics of Catholic Higher Education, ktorá vyvolala veľkú pozornosť najmä v konzervatívnom prostredí. Podľa autorky je od polovice 60. rokov minulého storočia badateľná strata identity katolíckych univerzít v dôsledku prenikania sekularizmu a politickej korektnosti. Analyzuje to, čo pokladá za príčiny a dôsledky krízy katolíckeho vzdelávania: odpor proti apoštolskej konštitúcii Jána Pavla II. o katolíckych univerzitách Ex corde ecclesiae (1990), chybný výklad dokumentov II. vatikánskeho koncilu, snaha tzv. progresívnych teológov reprezentovať alternatívne Magistérium, dekatolizácia jezuitskej komunity v USA, aktivizácia feministických a homosexuálnych hnutí v katolíckej cirkvi, averzia voči učeniu Jána Pavla II. a Benedikta XVI. a podobne.
Zápas o Notre Dame bol len ďalšou kapitolou súperenia pravicového a ľavicového krídla amerického katolicizmu, ktoré sa prenáša aj do politického boja v miere, akú na starom kontinente nepoznáme. V tomto kontexte sa očakáva názorová konfrontácia počas predpokladaného, ale stále nepotvrdeného stretnutia Benedikta XVI. a Baracka Obamu počas júlového zasadania G8 v Taliansku.
Autor je doktorand žurnalistiky.
www.svetkrestanstva.blogspot.com
.spojme sa
„Otázkou je, ako môžeme spolupracovať napriek takýmto rozdielom? Je možné spojiť naše ruky v spoločnom úsilí? Ako dosiahnuť, aby každý z nás zastával svoje princípy a bojoval za to, čo považuje za správne, bez démonizovania tých, ktorí majú rovnako silné opačné presvedčenie? Tieto otázky sa nikde neobjavujú nástojčivejšie ako pri otázke potratu.“
Obama prešiel k citlivej téme hneď v úvode svojho príhovoru sprevádzaného občasnými protestnými výkrikmi z dvanásťtisícového auditória, ktoré ho niekoľko minút predtým privítalo srdečným potleskom postojačky. Medzi dvoma tisíckami tohtoročných absolventov chýbala len päťdesiatka študentov, ktorí nesúhlasili s účasťou Obamu na pôde svojej školy. Slávnosti sa nezúčastnil ani jej každoročný hosť, miestny biskup John D’Arcy, ktorý univerzite odkázal, že zapredala pravdu za prestíž a stál uprostred jednej z protestujúcich skupín. Chýbala aj bývalá veľvyslankyňa USA pri Svätej stolici Mary Ann Glendon a odmietla prevziať ocenenie Laetare Medal, ktoré univerzita od roku 1883 udeľuje katolíckym intelektuálom za prínos k šíreniu ideálov katolicizmu.
„Obama vo svojom príhovore neurobil krok späť a ďalej hájil právo na potrat, ale zároveň sa pokúsil vytvoriť príležitosť na dialóg medzi oboma tábormi ideovej a politickej vojny, ktorá v USA prebieha veľmi neúprosne,“ charakterizoval prezidentov príhovor taliansky ľavicový denník Il Riformista. Pozvanie amerického prezidenta na Notre Dame nie je ničím nezvyčajným. Univerzita každoročne pozýva významnú osobnosť na koncoročné promócie ku koncu akademického roka. Rektor a katolícky kňaz John Jenkins sa teraz rozhodol pozvať Obamu, od roku 1964 prvého kandidáta demokratov, ktorý v prezidentských voľbách zvíťazil v štáte Indiana.
.kňaz v putách
Pozvánka vyvolala ostré protesty, ktoré zjednotili náboženskú pravicu naprieč jednotlivými kresťanskými denomináciami. „Ako môže Notre Dame, katolícka univerzita, pozvať niekoho, koho postoje sú v priamej opozícii k učeniu cirkvi? Ako mu môžu udeliť čestný doktorát, keď zastáva princípy protirečiace základnej hodnote, na ktorej bola univerzita vybudovaná, teda posvätnosti života?“ citovali noviny Indy Star postoj Brendana Garveya, jedného z veriacich farnosti Holy Rosary v centre Indianapolisu, ktorí sa počas odovzdávania ocenenia zišli na modlitbe vo svojom kostole.
Na čele protestov, do ktorých sa zapojilo aj vyše 70 amerických biskupov na čele s predsedom biskupskej konferencie USA, kardinálom Francisom Georgeom, stáli dve organizácie – Cardinal Newman Society, ktorá združuje vyše 220 amerických katolíckych univerzít a kolégií, a pro-life hnutie CatholicVote.com. Pod ich petíciu s názvom Notre Dame Scandal sa podpísalo vyše 367 000 Američanov. „Nejde o protest proti prezidentovi. Protestujeme predovšetkým proti neposlušnosti Notre Dame a zrade katolíckych hodnôt,“ uviedol pre agentúru Zenit Patrick Reilly prezident Cardinal Newman Society. Rektor Jenkins sa však mohol oprieť o verejnú mienku. Podľa prieskumu agentúry Pew Research Center len 28 % amerických katolíkov odsúdilo pozvanie Obamu, kým 50 % to pokladalo za dobrý krok.
Obzvlášť smutnou udalosťou bolo zatknutie starého katolíckeho kňaza a pro-life aktivistu Normana Weslina, ktorý viedol s krížom na pleciach tichý protestný sprievod k univerzitnému kampusu. Emotívne video, ktoré zobrazuje policajtov, ako sputnávajú na zemi ležiaceho kňaza, vyvolalo na internete živú polemiku. Medzi zadržanými bol aj Norman McCorvey, bývalý pro-choice aktivista a jeden z protagonistov prípadu Roe vs Wade, ktorý prešiel k hnutiu proti potratom.
.obamovskí katolíci
Prezident Obama však nezostal osamotený. Práve naopak. Jeho osoba už dávnejšie získala silnú podporu v radoch amerických katolíkov združených v hnutiach ako Catholics United či Catholics in Alliance for the Common Good. „Skutočným škandálom na Notre Dame dnes nie je to, že prezident USA hovorí na promóciách. Skutočným škandálom je zneužitie posvätnej chvíle na politické ciele. Skutočným škandálom je divadlo zdanlivo katolíckych kruhov zhromaždených pred Notre Dame, divadlo, ktorého skutočným cieľom je narušiť promócie venované prvému afroamerickému prezidentovi,“ hájila Obamu Patricia McGuire, rektorka washingtonskej katolíckej Trinity University, medzi ktorej absolventov patrí aj Nancy Pelosi, prominentná demokratka, predsedníčka Snemovne reprezentantov, katolíčka a obhajkyňa potratov. Pelosi, ktorej postoje počas nedávneho stretnutia kritizoval aj pápež Benedikt XVI., je prototypom tzv. obamovských katolíkov, teda veriacich, ktorí sa hlásia ku katolíckej cirkvi, ale nemajú problém s podporou potratov, antikoncepcie, homosexuálnych zväzkov či svätenia žien.
Nielen obamovskí katolíci podporujú svojho prezidenta, aj on podporuje ich. Koncom mája získali nomináciu na dôležité posty sudcu Najvyššieho súdu a veľvyslanca pri Svätej stolici dvaja z nich: sudkyňa Sonia Sotomayor a teológ Miguel Diaz, ktorý napriek svojmu dovtedajšiemu pro-life imidžu podporil nomináciu katolíčky a zástankyne potratov Kathleen Sebelius na pozíciu ministerky zdravotníctva.
Medzi Obamových obhajcov sa neúmyselne zaradil aj šéfredaktor vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano Gian Maria Vian, ktorý ocenil, že Obamov príhovor bral do úvahy obe strany a pokúsil sa diskusiu posunúť za hranicu ideologických sporov. „Obama nie je prezident – aborcionista,“ priniesol Vianove slová denník Il Riformosta. Jeho vyjadrenia sa stali terčom ostrej kritiky prominentných predstaviteľov americkej náboženskej pravice, ako sú Michael Novak, George Weigel alebo Deal Hudson, ktorý vo svojom článku s názvom L´Osservatore Romano potrebuje nového editora publikovanom na serveri insidecatholic.com vyzval čitateľov, aby žiadali vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Tarcisia Bertoneho o Vianovo odvolanie.
.problém katolíckych univerzít
Stav amerických katolíckych univerzít sa medzitým stal témou akademickej reflexie. Profesorka Anne Hendershoot, ktorá pôsobíi na King´s College v New Yorku, pred niekoľkými mesiacmi vydala knihu s názvom Status Envy: The Politics of Catholic Higher Education, ktorá vyvolala veľkú pozornosť najmä v konzervatívnom prostredí. Podľa autorky je od polovice 60. rokov minulého storočia badateľná strata identity katolíckych univerzít v dôsledku prenikania sekularizmu a politickej korektnosti. Analyzuje to, čo pokladá za príčiny a dôsledky krízy katolíckeho vzdelávania: odpor proti apoštolskej konštitúcii Jána Pavla II. o katolíckych univerzitách Ex corde ecclesiae (1990), chybný výklad dokumentov II. vatikánskeho koncilu, snaha tzv. progresívnych teológov reprezentovať alternatívne Magistérium, dekatolizácia jezuitskej komunity v USA, aktivizácia feministických a homosexuálnych hnutí v katolíckej cirkvi, averzia voči učeniu Jána Pavla II. a Benedikta XVI. a podobne.
Zápas o Notre Dame bol len ďalšou kapitolou súperenia pravicového a ľavicového krídla amerického katolicizmu, ktoré sa prenáša aj do politického boja v miere, akú na starom kontinente nepoznáme. V tomto kontexte sa očakáva názorová konfrontácia počas predpokladaného, ale stále nepotvrdeného stretnutia Benedikta XVI. a Baracka Obamu počas júlového zasadania G8 v Taliansku.
Autor je doktorand žurnalistiky.
www.svetkrestanstva.blogspot.com
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.