.dnes sa dá šerm vidieť v dvoch podobách – ako športový a ako historický. Ktorá z nich sa viac podobá na skutočný šerm, ktorý bol bojom na život a na smrť?
Skutočný šerm bol asi niečo medzi. Historický šerm sa robí pre divákov a preto sa v ňom mnohé pohyby zvýrazňujú, v športovom šerme sú pohyby oveľa úspornejšie, takže z toho obyčajný divák veľa nemá. V historickom šerme je dôležitý efekt, v športovom efektívnosť. Je to však efektívnosť v rámci športových pravidiel, ktoré sa výrazne líšia od skutočného boja.
.v čom sa tieto pravidlá líšia od skutočného boja?
Tak napríklad pri fleurete, ktorý bol tréningovou zbraňou aj v časoch, keď bol šerm skutočným bojom, uznávajú športové pravidlá iba zásahy do určitej časti tela. To isté platí aj pri šabli. V prípade kordu, ktorý bol bojovou zbraňou, platí síce zásah na celé telo, ale zas tam existuje takzvaný súbod. To je súčasný zásah obidvoch súperov, ktorý sa obidvom počíta ako bod. Takže keď sa na vás niekto rúti, môžete sa namiesto krytia pokúsiť zasiahnuť ho rovnako rýchlo, ako zasiahne on vás. O niečo také by ste sa v skutočnom šerme rozhodne nepokúšali.
.športový šerm teda súvisí s bojovým šermom len voľne. Ako je to s tradíciou športového a bojového šermu? Je súvis medzi týmito tradíciami silný alebo tiež len voľný?
No vezmime si ako príklad Maďarsko. To je skutočná šermiarska veľmoc a zrejme to súvisí jednak so šľachtickou a jednak s vojenskou tradíciou, kde bol šerm súčasťou výcviku dôstojníkov. O sile tej tradície vypovedá aj to, že v Maďarsku je šerm často súčasťou telocviku na stredných alebo aj základných školách. My sme to skúšali na jednej bratislavskej základnej škole, ale neboli sme veľmi úspešní. Len málo detí sa po zoznámení so šermom na telocviku začalo tomuto športu naozaj venovať.
.koľko je na Slovensku organizovaných športových šermiarov?
Zaregistrovaných je ich zhruba 300. Približne toľko členov má jeden budapeštiansky klub. Takže sa niet príliš čo čudovať, že pre Maďarov je šerm najúspešnejší olympijský šport.
.u nás bola poslednou úspešnou olympioničkou Katarína Ráczová, ktorá šermovala v sedemdesiatych rokoch. A to pod úspechom rozumieme umiestnenie do desiateho miesta...
Áno, lenže treba povedať, že ak by z týchto našich podmienok vyšiel šermiarsky majster sveta, tak to by malo asi takú hodnotu, ako keby naši futbalisti boli majstri sveta šesťkrát za sebou. Tá Katka si to vydrela sama, trénovala dva až trikrát denne, ja aj s jedným kolegom sme jej robili sparingpartnerov. V našom systéme to bol celkom náhodný jav.
.a ako to vyzerá dnes? Môžeme snívať aspoň o účasti na olympiáde?
Talenty máme. Máme kadetského majstra sveta, máme juniorského majstra Európy, máme víťazov svetových pohárov.
.kto sú to?
V roku 2003 vyhral juniorské majstrovstvá Európy v korde Attila Érsek a v roku 2005 sa stal majstrom sveta vo fleurete v kategórii kadetov celkom nečakane šestnásťročný Jakub Joniak. V tom istom roku sa stal víťazom svetového pohára juniorov vo fleurete Bálint Botló a o rok neskôr Gyöngyi Hanzelová. Šabľa sa u nás prakticky nerobí, takže tam úspechy nemáme.
.to sú na tristočlennú základňu pomerne slušné výsledky...
To áno, ale väčšina našich dobrých šermiarov skončí v juniorskom veku. Pretože, kto ide do práce, ten väčšinou s vrcholovým šermom nepokračuje. Tak skončil napríklad Bálint Botló. Z tých, ktorí sa dostanú na vysokú školu, niektorí v šerme pokračujú. Jakub Joniak študuje v Prahe a ešte šermuje. Attila Érsek končí teraz vysokú školu, stále šermuje, dvakrát mu olympiáda ušla v kvalifikácii len o jediný zásah.
.skúsi to aj tretí raz?
No on práve teraz zvažuje, či pôjde pracovať alebo ešte bude šermovať a pokúsi sa o olympiádu. Do istej miery je to aj vec peňazí. Ak by sa tu nezohnali peniaze, tak možno požiada o maďarské občianstvo. Už mal takú ponuku a do tej širšej maďarskej špičky by sa určite zaradil.
.všetky rozhovory o športe skončia skôr či neskôr pri peniazoch...
Je to taký kolotoč. Štát hovorí: vychovajte nám majstra sveta a my vám dáme peniaze. A tréneri hovoria: dajte nám peniaze a my vám vychováme majstra sveta.
.koľko stojí výchova jedného špičkového šermiara?
Poviem vám to na príklade mojej dcéry Dagmar, ktorá je v juniorskom olympijskom tíme. Ročne sezóna stojí nejakých tristo až štyristotisíc korún, pričom štát jej zatiaľ prispieva niečo na úrovni dvadsiatich percent, zvyšok ide z nášho rodinného rozpočtu a prostriedky zháňam aj po rôznych sponzoroch a nadšencoch šermu. A teraz, keď prejde do seniorskej kategórie, tak to pôjde do veľkých peňazí.
.ale ona už šermuje aj v seniorskej kategórii...
Áno. Podobné to bolo, keď mala sedemnásť rokov a končila kadetský vek, vtedy šermovala v kadetoch aj v junioroch, a to navyše fleuret aj kord. V tej sezóne sme spravili štyridsať pretekov, dvadsaťšesť víkendov sme boli mimo domu. A teraz už dokáže občas zamiešať karty aj v senioroch. V Maďarsku aj v Poľsku, tam sa dvakrát dostala až do osemčlenného finále.
.to sa pomerne dosť nacestujete...
Z tohto hľadiska nám však nie je čo závidieť. Človek síce pochodí celý svet alebo aspoň Európu, lenže v skutočnosti z toho poznáte len letiskové haly a športoviská. Priletíte v piatok večer, idete na kontrolu zbraní, na druhý deň sa šermuje a v nedeľu ráno idete domov.
.hovorili ste, že Dagmar šermovala fleuret aj kord. To je bežné?
Nie, v istom veku sa treba rozhodnúť pre jednu zbraň. Mentálne sa totiž tie zbrane šermujú celkom inak. Pri korde sa najprv bodá súperovi do útoku a až potom sa kryje, pri fleurete sa najprv kryje až potom bodá.
.toto je ďalšia vec, ktorá sa pri rozprávaní o športe skoro vždy objaví – že hoci telesná príprava je mimoriadne dôležitá, nakoniec je aj tak všetko v hlave...
Určite. Ja svoje decká vždy vediem k tomu, že si musia vedieť udržať chladnú hlavu a nervy na uzde. Najmä vo vypätých chvíľach, keď vás delí jeden bod od finále, to nebýva ľahké. Lenže, keď do vás vojde zloba, tak nedokážete poriadne ovládať špičku zbrane.
.mnohé bojové športy, napríklad karate alebo šerm, majú okrem fyzickej časti za sebou aj nejakú filozofiu. V prípade karate to inklinuje k zen-buddhizmu, v prípade šermu by som očakával niečo ako rytiersky kódex. Je to tam prítomné?
Je to naozaj taký čestný šport a podľa mňa to tie decká ovplyvní. Myslím, že sa potom aj v živote správajú inak. Na rozdiel od karate nie je šerm priamo využiteľný pri nejakej sebaobrane, ale niečo užitočné si z tých planšov do života odnesú.
.v slovenskom karate to nie vždy fungovalo, z mnohých vynikajúcich karatistov sa stali ukážkoví grázli a prominentní mafiáni...
Neviem štatisticky povedať, či sa bývalí šermiari správajú v živote naozaj férovo. Jediné, čo k tomuto viem povedať, že veľmi veľa bývalých šermiarov privedie svoje deti späť k šermu. A myslím, že to nie je len kvôli samotnému športu, ale aj kvôli celkovej atmosfére, v ktorej je ten princíp fair-play silno prítomný.
.to je zvláštne. Začali sme tým, že náš šerm asi trpí nedostatkom šľachtickej tradície a končíme tým, že v ňom tradícia predsa len hrá kľúčovú úlohu, aj keď nie šľachtická, ale rodinná.
Áno, v tomto zmysle hrá tradícia v slovenskom šerme úplne kľúčovú úlohu.
Miroslav Baránik
Narodil sa 24. 3.1959. Šermu sa venoval od svojich 11. rokov v Slávii UK pod vedením Dr. Aladára Kogléra (tréner K. Ráczovej). V roku 1977 sa stal členom TJ Jazdec Žižka (dnešný BŠK F.Martinenga). Od roku 1981 sa venuje trénovaniu mládeže a v r. 1985 sa stal trénerom 2. triedy. Od roku 2005 je členom Predsedníctva SŠZ a od roku 2008 jeho prezidentom.
Skutočný šerm bol asi niečo medzi. Historický šerm sa robí pre divákov a preto sa v ňom mnohé pohyby zvýrazňujú, v športovom šerme sú pohyby oveľa úspornejšie, takže z toho obyčajný divák veľa nemá. V historickom šerme je dôležitý efekt, v športovom efektívnosť. Je to však efektívnosť v rámci športových pravidiel, ktoré sa výrazne líšia od skutočného boja.
.v čom sa tieto pravidlá líšia od skutočného boja?
Tak napríklad pri fleurete, ktorý bol tréningovou zbraňou aj v časoch, keď bol šerm skutočným bojom, uznávajú športové pravidlá iba zásahy do určitej časti tela. To isté platí aj pri šabli. V prípade kordu, ktorý bol bojovou zbraňou, platí síce zásah na celé telo, ale zas tam existuje takzvaný súbod. To je súčasný zásah obidvoch súperov, ktorý sa obidvom počíta ako bod. Takže keď sa na vás niekto rúti, môžete sa namiesto krytia pokúsiť zasiahnuť ho rovnako rýchlo, ako zasiahne on vás. O niečo také by ste sa v skutočnom šerme rozhodne nepokúšali.
.športový šerm teda súvisí s bojovým šermom len voľne. Ako je to s tradíciou športového a bojového šermu? Je súvis medzi týmito tradíciami silný alebo tiež len voľný?
No vezmime si ako príklad Maďarsko. To je skutočná šermiarska veľmoc a zrejme to súvisí jednak so šľachtickou a jednak s vojenskou tradíciou, kde bol šerm súčasťou výcviku dôstojníkov. O sile tej tradície vypovedá aj to, že v Maďarsku je šerm často súčasťou telocviku na stredných alebo aj základných školách. My sme to skúšali na jednej bratislavskej základnej škole, ale neboli sme veľmi úspešní. Len málo detí sa po zoznámení so šermom na telocviku začalo tomuto športu naozaj venovať.
.koľko je na Slovensku organizovaných športových šermiarov?
Zaregistrovaných je ich zhruba 300. Približne toľko členov má jeden budapeštiansky klub. Takže sa niet príliš čo čudovať, že pre Maďarov je šerm najúspešnejší olympijský šport.
.u nás bola poslednou úspešnou olympioničkou Katarína Ráczová, ktorá šermovala v sedemdesiatych rokoch. A to pod úspechom rozumieme umiestnenie do desiateho miesta...
Áno, lenže treba povedať, že ak by z týchto našich podmienok vyšiel šermiarsky majster sveta, tak to by malo asi takú hodnotu, ako keby naši futbalisti boli majstri sveta šesťkrát za sebou. Tá Katka si to vydrela sama, trénovala dva až trikrát denne, ja aj s jedným kolegom sme jej robili sparingpartnerov. V našom systéme to bol celkom náhodný jav.
.a ako to vyzerá dnes? Môžeme snívať aspoň o účasti na olympiáde?
Talenty máme. Máme kadetského majstra sveta, máme juniorského majstra Európy, máme víťazov svetových pohárov.
.kto sú to?
V roku 2003 vyhral juniorské majstrovstvá Európy v korde Attila Érsek a v roku 2005 sa stal majstrom sveta vo fleurete v kategórii kadetov celkom nečakane šestnásťročný Jakub Joniak. V tom istom roku sa stal víťazom svetového pohára juniorov vo fleurete Bálint Botló a o rok neskôr Gyöngyi Hanzelová. Šabľa sa u nás prakticky nerobí, takže tam úspechy nemáme.
.to sú na tristočlennú základňu pomerne slušné výsledky...
To áno, ale väčšina našich dobrých šermiarov skončí v juniorskom veku. Pretože, kto ide do práce, ten väčšinou s vrcholovým šermom nepokračuje. Tak skončil napríklad Bálint Botló. Z tých, ktorí sa dostanú na vysokú školu, niektorí v šerme pokračujú. Jakub Joniak študuje v Prahe a ešte šermuje. Attila Érsek končí teraz vysokú školu, stále šermuje, dvakrát mu olympiáda ušla v kvalifikácii len o jediný zásah.
.skúsi to aj tretí raz?
No on práve teraz zvažuje, či pôjde pracovať alebo ešte bude šermovať a pokúsi sa o olympiádu. Do istej miery je to aj vec peňazí. Ak by sa tu nezohnali peniaze, tak možno požiada o maďarské občianstvo. Už mal takú ponuku a do tej širšej maďarskej špičky by sa určite zaradil.
.všetky rozhovory o športe skončia skôr či neskôr pri peniazoch...
Je to taký kolotoč. Štát hovorí: vychovajte nám majstra sveta a my vám dáme peniaze. A tréneri hovoria: dajte nám peniaze a my vám vychováme majstra sveta.
.koľko stojí výchova jedného špičkového šermiara?
Poviem vám to na príklade mojej dcéry Dagmar, ktorá je v juniorskom olympijskom tíme. Ročne sezóna stojí nejakých tristo až štyristotisíc korún, pričom štát jej zatiaľ prispieva niečo na úrovni dvadsiatich percent, zvyšok ide z nášho rodinného rozpočtu a prostriedky zháňam aj po rôznych sponzoroch a nadšencoch šermu. A teraz, keď prejde do seniorskej kategórie, tak to pôjde do veľkých peňazí.
.ale ona už šermuje aj v seniorskej kategórii...
Áno. Podobné to bolo, keď mala sedemnásť rokov a končila kadetský vek, vtedy šermovala v kadetoch aj v junioroch, a to navyše fleuret aj kord. V tej sezóne sme spravili štyridsať pretekov, dvadsaťšesť víkendov sme boli mimo domu. A teraz už dokáže občas zamiešať karty aj v senioroch. V Maďarsku aj v Poľsku, tam sa dvakrát dostala až do osemčlenného finále.
.to sa pomerne dosť nacestujete...
Z tohto hľadiska nám však nie je čo závidieť. Človek síce pochodí celý svet alebo aspoň Európu, lenže v skutočnosti z toho poznáte len letiskové haly a športoviská. Priletíte v piatok večer, idete na kontrolu zbraní, na druhý deň sa šermuje a v nedeľu ráno idete domov.
.hovorili ste, že Dagmar šermovala fleuret aj kord. To je bežné?
Nie, v istom veku sa treba rozhodnúť pre jednu zbraň. Mentálne sa totiž tie zbrane šermujú celkom inak. Pri korde sa najprv bodá súperovi do útoku a až potom sa kryje, pri fleurete sa najprv kryje až potom bodá.
.toto je ďalšia vec, ktorá sa pri rozprávaní o športe skoro vždy objaví – že hoci telesná príprava je mimoriadne dôležitá, nakoniec je aj tak všetko v hlave...
Určite. Ja svoje decká vždy vediem k tomu, že si musia vedieť udržať chladnú hlavu a nervy na uzde. Najmä vo vypätých chvíľach, keď vás delí jeden bod od finále, to nebýva ľahké. Lenže, keď do vás vojde zloba, tak nedokážete poriadne ovládať špičku zbrane.
.mnohé bojové športy, napríklad karate alebo šerm, majú okrem fyzickej časti za sebou aj nejakú filozofiu. V prípade karate to inklinuje k zen-buddhizmu, v prípade šermu by som očakával niečo ako rytiersky kódex. Je to tam prítomné?
Je to naozaj taký čestný šport a podľa mňa to tie decká ovplyvní. Myslím, že sa potom aj v živote správajú inak. Na rozdiel od karate nie je šerm priamo využiteľný pri nejakej sebaobrane, ale niečo užitočné si z tých planšov do života odnesú.
.v slovenskom karate to nie vždy fungovalo, z mnohých vynikajúcich karatistov sa stali ukážkoví grázli a prominentní mafiáni...
Neviem štatisticky povedať, či sa bývalí šermiari správajú v živote naozaj férovo. Jediné, čo k tomuto viem povedať, že veľmi veľa bývalých šermiarov privedie svoje deti späť k šermu. A myslím, že to nie je len kvôli samotnému športu, ale aj kvôli celkovej atmosfére, v ktorej je ten princíp fair-play silno prítomný.
.to je zvláštne. Začali sme tým, že náš šerm asi trpí nedostatkom šľachtickej tradície a končíme tým, že v ňom tradícia predsa len hrá kľúčovú úlohu, aj keď nie šľachtická, ale rodinná.
Áno, v tomto zmysle hrá tradícia v slovenskom šerme úplne kľúčovú úlohu.
Miroslav Baránik
Narodil sa 24. 3.1959. Šermu sa venoval od svojich 11. rokov v Slávii UK pod vedením Dr. Aladára Kogléra (tréner K. Ráczovej). V roku 1977 sa stal členom TJ Jazdec Žižka (dnešný BŠK F.Martinenga). Od roku 1981 sa venuje trénovaniu mládeže a v r. 1985 sa stal trénerom 2. triedy. Od roku 2005 je členom Predsedníctva SŠZ a od roku 2008 jeho prezidentom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.