.v okolí budovy nie je, ako to býva zvykom, problém zaparkovať. Pri schodoch stojí obligátna policajná služba, pri vstupe do foyer je ticho, obrazovka nad recepciou, ktorá v nevkusne zariadenom parlamente zbytočne púta pozornosť, je vypnutá, chodby sú poloprázdne. Žeby sa schôdza presunula na neskôr? Omyl. V sále už chrlí prúd slov podpredseda parlamentu a nekorunovaný kráľ antipolitiky Miroslav Číž. Jeho prejav takmer nikto nesleduje. Zvláštny je pohľad na lavice ministrov. Sedí tu 12 ministrov, o pár minút prichádza aj predseda vlády a na konci jeho prejavu aj minister zahraničných vecí Lajčák. Chýbajú iba Jahnátek a Baška. Účasť, akú si hodina otázok, na ktorú by podľa zákona ministri mali chodiť pravidelne, nepamätá. Ale tým sa rozporuplnosť schôdze nekončí. Vládna väčšina poslušne sedí v laviciach, čaká na vystúpenie premiéra. Rovnako ako médiá. Tie vyruší len krátky brífing Bélu Bugára, ktorý spolu s kolegami Nagyom a Gálom vysvetľuje, prečo sa na rozdiel od Csákyho na schôdzi nezúčastňujú a ako mal predseda SMK vysvetliť Orbánove slová z Ostrihomu. Iní poslanci opozície, z SMK, Palko s Minárikom z KDS či Pavol Abrhan z KDH, ktorý sa ako jediný z poslancov KDH a SDKÚ zapísal do zápisnice, médiá nezaujímajú. Čaká sa totiž na premiéra.
.ficov posun do stredu
Fico sa snaží hovoriť opatrne. Pokúša sa nájsť stredovú pozíciu – mať zisk z „maďarskej karty“, ale konflikt príliš nevyhrotiť. Na vzťahoch s Budapešťou oceňuje ekonomické vzťahy aj energetickú spoluprácu. Špeciálne ocení dokonca prítomnosť SMK, ktorá podľa neho „prišla odpovedať na útoky proti spochybňovaniu slovenskej suverenity“. Na rozdiel od ostatnej opozície, ktorá podľa Fica „z parlamentu utiekla. SDKÚ a KDH vždy zlyhajú“, dodáva a pripomína hlasovanie o Lisabonskej zmluve. Ficovým terčom je jeho budúci partner Viktor Orbán. Až na pár povinných zmienok o „maďarskej pravicovej veľkoideológii“ ho Fico kritizuje ako obranca dobrých susedských vzťahov. Orbánove slová sú „nezlučiteľné s literou a duchom slovensko-maďarskej zmluvy,“ tvrdí a pridáva kritiku za stav antisemitizmu, xenofóbie a stav extrémizmu, osobitne útokov na Rómov, ku ktorým v Maďarsku dochádza. Pár prítomných diplomatov na balkóne počúva a robí si poznámky. „Vyvolávanie duchov minulosti je v protiklade k záujmom nás všetkých,“ hovorí na konci Fico a zožne potlesk. Končí a k rečníckemu pultu prichádza Ján Slota. Ešte predtým, ako sa rozreční, sálu s Ficom opúšťajú Paška, Kaliňák a po chvíli aj poslanci Zala, Číž a Burian. Maďarič a Čaplovič zostávajú.
.promenáda trápnosti
S vystúpením predsedu SNS sa začína promenáda trápnosti. Slota, Rafaj, Rydlo či Púčik, každý z nich má svoj štýl. Ak chcú zaujať, majú len dve možnosti ? vtip alebo radikalizmus. Slotov humor nie je humor a s výnimkou Čaploviča, redaktorky STV Predajňovej a pár neznámych poslancov sa ani nikto nesmeje. Prechádza teda k radikalizmu. Vymenúva niekoľko bodov, z ktorých dva sú určené pre večerné správy a zajtrajšiu tlač. „Postaviť SMK mimo zákona“ a „Orbána vyhlásiť za personu non grata“. Poslanci SNS sa usilujú o potlesk. Väčšina vládnych poslancov ostáva pokojne sedieť, minister Vážny sa chytí a tlieska. Vodič McLarenu nepôsobí veľmi dôveryhodne, na tom však nezáleží. Kamery a diktafóny nahrávajú. To sa ráta.
Po Slotovom vystúpení sa fakticky končí schôdza. Mečiar je mužom minulosti a v téme si nedokáže nájsť vlastnú pozíciu. Csáky nakoniec nevystupuje, poslanci SMK sa zdržiavajú na klube a meno strany bránia iba Bárdos a Berényi. Verejnosti neznáme poslanecké tváre napriek tomu predlžujú tento „míting“ v predvečer volebného moratória až do večerných hodín. Hlasovanie dopadne podľa očakávaní, proti 79 vládnym hlasov zdvihne ruku 14 Maďarov. Schôdza sa končí, otázky zostávajú.
.ako na Slotu?
Sú hneď dve. Tou prvou je, ako reagovať na maďarskú kartu. Prezidentské voľby aj eurovoľby ukázali, že v čase, keď krajine dominuje Fico a namiesto veľkej témy rezonujú skôr menšie lokálne spory, nedokáže nič tak účinne mobilizovať ako maďarská karta. Druhou otázkou je s tým spojený problém: ako reagovať na Slotu? Je vulgárny, vedie obscénny, zhýralý a podozrivý životný štýl, strana sa topí v korupčných škandáloch – a nič. Svätec Štefan je pre neho šašo, no katolíci mlčia. Zo Žiliny si spravil svojho času guberniu, no tá ho stále nadštandardne volí. Ficovi robí vo vláde problémy, no ten ho v konečnom dôsledku bráni. Napokon, nebyť Fica, vo vláde by nesedel. Ako však na Slotu a „maďarskú kartu“ reagovať?
.dve odpovede
Jednu odpoveď ponúka sám Fico, druhú Dzurinda. Ficovou odpoveďou je „poľská cesta“. Smer zobral Slotu do vlády, vo vláde sa pokúša o miernejšiu cestu nacionalizmu, počkal si na jeho problémy a teraz sa snaží o jeho pomalé potápanie. Ficovi však chýba razancia Jaroslava Kaczynského. Poľský premiér išiel so sebaobranou do oveľa otvorenejšieho sporu, nebál sa menšinovej vlády a najmä použitia protikorupčných represívnych jednotiek štátu. Výsledok tomu zodpovedal. Fico viac ako na tvrdú represiu verí na reakciu verejnej mienky. Druhou odpoveďou je postup Mikuláša Dzurindu. Mikuláš Dzurinda si hru na mäkký nacionalizmus dovoliť nemôže. Stratil by totiž podporu mesta, a bez toho nie je v hre. Jeho odpoveďou je teda trpezlivosť, vyhýbanie sa priamej konfrontácii so Slotom a „ekonomické“ vlastenectvo. Národná hrdosť podľa SDKÚ je hrdosťou na krajinu, ktorá urobila ekonomické reformy. Témy kultúrnej pamäti a antikomunizmus idú tak trochu bokom. Paradoxne, je to zatiaľ práve Dzurinda, ktorý najviac ťaží zo Slotu. V Žiline Slotu porazil práve kandidát SDKÚ, i keď dosť nevýrazný. A v parlamente dokáže Slotove témy najviac izolovať opäť Dzurinda, stačí sa nezúčastňovať a mlčať. Zdá sa však, že na jeho porážku treba viac. Už preto, že s koncom Jána Slotu sa slovenský nacionalizmus neskončí, iba bude hľadať nového reprezentanta. A Robert Fico to dobre vie. Hra o Slotových voličov sa začala.
.ficov posun do stredu
Fico sa snaží hovoriť opatrne. Pokúša sa nájsť stredovú pozíciu – mať zisk z „maďarskej karty“, ale konflikt príliš nevyhrotiť. Na vzťahoch s Budapešťou oceňuje ekonomické vzťahy aj energetickú spoluprácu. Špeciálne ocení dokonca prítomnosť SMK, ktorá podľa neho „prišla odpovedať na útoky proti spochybňovaniu slovenskej suverenity“. Na rozdiel od ostatnej opozície, ktorá podľa Fica „z parlamentu utiekla. SDKÚ a KDH vždy zlyhajú“, dodáva a pripomína hlasovanie o Lisabonskej zmluve. Ficovým terčom je jeho budúci partner Viktor Orbán. Až na pár povinných zmienok o „maďarskej pravicovej veľkoideológii“ ho Fico kritizuje ako obranca dobrých susedských vzťahov. Orbánove slová sú „nezlučiteľné s literou a duchom slovensko-maďarskej zmluvy,“ tvrdí a pridáva kritiku za stav antisemitizmu, xenofóbie a stav extrémizmu, osobitne útokov na Rómov, ku ktorým v Maďarsku dochádza. Pár prítomných diplomatov na balkóne počúva a robí si poznámky. „Vyvolávanie duchov minulosti je v protiklade k záujmom nás všetkých,“ hovorí na konci Fico a zožne potlesk. Končí a k rečníckemu pultu prichádza Ján Slota. Ešte predtým, ako sa rozreční, sálu s Ficom opúšťajú Paška, Kaliňák a po chvíli aj poslanci Zala, Číž a Burian. Maďarič a Čaplovič zostávajú.
.promenáda trápnosti
S vystúpením predsedu SNS sa začína promenáda trápnosti. Slota, Rafaj, Rydlo či Púčik, každý z nich má svoj štýl. Ak chcú zaujať, majú len dve možnosti ? vtip alebo radikalizmus. Slotov humor nie je humor a s výnimkou Čaploviča, redaktorky STV Predajňovej a pár neznámych poslancov sa ani nikto nesmeje. Prechádza teda k radikalizmu. Vymenúva niekoľko bodov, z ktorých dva sú určené pre večerné správy a zajtrajšiu tlač. „Postaviť SMK mimo zákona“ a „Orbána vyhlásiť za personu non grata“. Poslanci SNS sa usilujú o potlesk. Väčšina vládnych poslancov ostáva pokojne sedieť, minister Vážny sa chytí a tlieska. Vodič McLarenu nepôsobí veľmi dôveryhodne, na tom však nezáleží. Kamery a diktafóny nahrávajú. To sa ráta.
Po Slotovom vystúpení sa fakticky končí schôdza. Mečiar je mužom minulosti a v téme si nedokáže nájsť vlastnú pozíciu. Csáky nakoniec nevystupuje, poslanci SMK sa zdržiavajú na klube a meno strany bránia iba Bárdos a Berényi. Verejnosti neznáme poslanecké tváre napriek tomu predlžujú tento „míting“ v predvečer volebného moratória až do večerných hodín. Hlasovanie dopadne podľa očakávaní, proti 79 vládnym hlasov zdvihne ruku 14 Maďarov. Schôdza sa končí, otázky zostávajú.
.ako na Slotu?
Sú hneď dve. Tou prvou je, ako reagovať na maďarskú kartu. Prezidentské voľby aj eurovoľby ukázali, že v čase, keď krajine dominuje Fico a namiesto veľkej témy rezonujú skôr menšie lokálne spory, nedokáže nič tak účinne mobilizovať ako maďarská karta. Druhou otázkou je s tým spojený problém: ako reagovať na Slotu? Je vulgárny, vedie obscénny, zhýralý a podozrivý životný štýl, strana sa topí v korupčných škandáloch – a nič. Svätec Štefan je pre neho šašo, no katolíci mlčia. Zo Žiliny si spravil svojho času guberniu, no tá ho stále nadštandardne volí. Ficovi robí vo vláde problémy, no ten ho v konečnom dôsledku bráni. Napokon, nebyť Fica, vo vláde by nesedel. Ako však na Slotu a „maďarskú kartu“ reagovať?
.dve odpovede
Jednu odpoveď ponúka sám Fico, druhú Dzurinda. Ficovou odpoveďou je „poľská cesta“. Smer zobral Slotu do vlády, vo vláde sa pokúša o miernejšiu cestu nacionalizmu, počkal si na jeho problémy a teraz sa snaží o jeho pomalé potápanie. Ficovi však chýba razancia Jaroslava Kaczynského. Poľský premiér išiel so sebaobranou do oveľa otvorenejšieho sporu, nebál sa menšinovej vlády a najmä použitia protikorupčných represívnych jednotiek štátu. Výsledok tomu zodpovedal. Fico viac ako na tvrdú represiu verí na reakciu verejnej mienky. Druhou odpoveďou je postup Mikuláša Dzurindu. Mikuláš Dzurinda si hru na mäkký nacionalizmus dovoliť nemôže. Stratil by totiž podporu mesta, a bez toho nie je v hre. Jeho odpoveďou je teda trpezlivosť, vyhýbanie sa priamej konfrontácii so Slotom a „ekonomické“ vlastenectvo. Národná hrdosť podľa SDKÚ je hrdosťou na krajinu, ktorá urobila ekonomické reformy. Témy kultúrnej pamäti a antikomunizmus idú tak trochu bokom. Paradoxne, je to zatiaľ práve Dzurinda, ktorý najviac ťaží zo Slotu. V Žiline Slotu porazil práve kandidát SDKÚ, i keď dosť nevýrazný. A v parlamente dokáže Slotove témy najviac izolovať opäť Dzurinda, stačí sa nezúčastňovať a mlčať. Zdá sa však, že na jeho porážku treba viac. Už preto, že s koncom Jána Slotu sa slovenský nacionalizmus neskončí, iba bude hľadať nového reprezentanta. A Robert Fico to dobre vie. Hra o Slotových voličov sa začala.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.