.ako ste sa dostali k téme Slovenská republika rád?
Ja som začal študovať na vysokej škole v roku 1967. Tá téma ma zaujala tým, že sa tam splietajú nacionálne a sociálne prvky. Zaujal ma ten veľmi zložitý dejinný proces, ako aj to, že to bola ťažká skúška pre historikov. Bolo ťažké sa v tom metodologicky zorientovať. Tí istí písali o tej istej udalosti podľa režimov, teda raz v jednej farbe a inokedy v druhej. Napríklad po januári 1968 a ešte viac po auguste sa už dalo postaviť k veciam z nadhľadu a objektívne. Slovenská republika rád, alebo skôr Republika rád na Slovensku, bola istou analógiou k augustu 1968. Na škole som dostal voľnú ruku a ako mladý človek som naložil aj jednému aj druhému názoru. (Smiech.)
.ako ste Slovenskú republiku rád hodnotili?
Ja som robil len prehľad historiografie. Nešiel som do merita udalosti, ale trúfalo som išiel do hodnotenia práce iných. Tá podstata toho, že raz o tom niekto napíše jedno a potom druhé, má význam.
.ale neskôr ste aj napísali knihu Zápas o zajtrajšok, ktorá sa už meritu veci venovala.
Pri Slovenskej republike rád, keďže bola súčasťou útoku maďarských vojsk na sever, bol rozhodujúci ten vonkajší faktor. To bolo dôležité aj z toho dôvodu, že Československo malo za sebou ešte len trištvrte roka existencie. Na takýto štát nemožno klásť žiadne veľké požiadavky. Ale to platilo aj o tej druhej strane. Jedným zdrojom toho revolučného pohybu bola druhá ruská revolúcia v novembri 1917, druhým bol vznik nových štátov a právny zánik Uhorska. Ten sociálny a nacionálny prvok sa spojili v Maďarskej republike rád. Jej vznik bol priamou reakciou na to, že v Budapešti bola odovzdaná Vixova nóta, ktorá potvrdzovala hranice.
.aká bola nádej, že revolučná iskra preletí celým kontinentom?
V prípade, že by tu nebol taký silný zjednocujúci faktor, ako národné oslobodenie, tá šanca, že by sa uskutočnila svetová revolúcia, je veľmi vysoká. Ak by tie národy boli naďalej také odcudzené ako pred vojnou, revolúcia by odklínala aj tie národné záležitosti. Išlo len o to, aby sa spojilo Rusko s Nemeckom. Nechcem používať slovo keby, ale poviem to inak. Za predpokladu, že by nevznikli národné štáty, revolúcia by prebehla v krajinách, ktoré prehrali vojnu. Lenin si neželal nič iného, než revolúciu v Nemecku. Ale tým, že tie nové krajiny získali nezávislosť, mali zrazu nádej. Aj keď sociálna situácia bola veľmi zlá, aspoň bolo na konci tunela svetlo – vlastný národný štát. Ten priestor medzi Nemeckom a Ruskom bol takto prerušený. V takýchto situáciách však nikto nevie, ako sa skončia. Každý má nejaké plány, o čosi sa usiluje, ale kľúčovou vecou bola vojna, ktorá všetko rozvrátila a ide o to, kto sa ako v tom chaose nájde. Napokon sa presadia myšlienky fantastov, a nie racionalistov.
Ja som začal študovať na vysokej škole v roku 1967. Tá téma ma zaujala tým, že sa tam splietajú nacionálne a sociálne prvky. Zaujal ma ten veľmi zložitý dejinný proces, ako aj to, že to bola ťažká skúška pre historikov. Bolo ťažké sa v tom metodologicky zorientovať. Tí istí písali o tej istej udalosti podľa režimov, teda raz v jednej farbe a inokedy v druhej. Napríklad po januári 1968 a ešte viac po auguste sa už dalo postaviť k veciam z nadhľadu a objektívne. Slovenská republika rád, alebo skôr Republika rád na Slovensku, bola istou analógiou k augustu 1968. Na škole som dostal voľnú ruku a ako mladý človek som naložil aj jednému aj druhému názoru. (Smiech.)
.ako ste Slovenskú republiku rád hodnotili?
Ja som robil len prehľad historiografie. Nešiel som do merita udalosti, ale trúfalo som išiel do hodnotenia práce iných. Tá podstata toho, že raz o tom niekto napíše jedno a potom druhé, má význam.
.ale neskôr ste aj napísali knihu Zápas o zajtrajšok, ktorá sa už meritu veci venovala.
Pri Slovenskej republike rád, keďže bola súčasťou útoku maďarských vojsk na sever, bol rozhodujúci ten vonkajší faktor. To bolo dôležité aj z toho dôvodu, že Československo malo za sebou ešte len trištvrte roka existencie. Na takýto štát nemožno klásť žiadne veľké požiadavky. Ale to platilo aj o tej druhej strane. Jedným zdrojom toho revolučného pohybu bola druhá ruská revolúcia v novembri 1917, druhým bol vznik nových štátov a právny zánik Uhorska. Ten sociálny a nacionálny prvok sa spojili v Maďarskej republike rád. Jej vznik bol priamou reakciou na to, že v Budapešti bola odovzdaná Vixova nóta, ktorá potvrdzovala hranice.
.aká bola nádej, že revolučná iskra preletí celým kontinentom?
V prípade, že by tu nebol taký silný zjednocujúci faktor, ako národné oslobodenie, tá šanca, že by sa uskutočnila svetová revolúcia, je veľmi vysoká. Ak by tie národy boli naďalej také odcudzené ako pred vojnou, revolúcia by odklínala aj tie národné záležitosti. Išlo len o to, aby sa spojilo Rusko s Nemeckom. Nechcem používať slovo keby, ale poviem to inak. Za predpokladu, že by nevznikli národné štáty, revolúcia by prebehla v krajinách, ktoré prehrali vojnu. Lenin si neželal nič iného, než revolúciu v Nemecku. Ale tým, že tie nové krajiny získali nezávislosť, mali zrazu nádej. Aj keď sociálna situácia bola veľmi zlá, aspoň bolo na konci tunela svetlo – vlastný národný štát. Ten priestor medzi Nemeckom a Ruskom bol takto prerušený. V takýchto situáciách však nikto nevie, ako sa skončia. Každý má nejaké plány, o čosi sa usiluje, ale kľúčovou vecou bola vojna, ktorá všetko rozvrátila a ide o to, kto sa ako v tom chaose nájde. Napokon sa presadia myšlienky fantastov, a nie racionalistov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.